piatok, 31. januára 2014

Klimatologické zhodnotenie roku 2013

Opäť máme za sebou jeden z najteplejších rokov plný extrémov

Planéta Zem má za sebou ďalší veľmi teplý rok, a nie len to. Podľa údajov troch svetových klimatologických centier, NASA GISS, NOAA NCDCCRU, skončil rok 2013 medzi desiatkou najteplejších rokov aspoň od roku 1880. Aby sme však boli trochu konkrétnejší, globálny priemer teploty za minulý rok skončil v poradí najteplejších rokov najvyššie podľa NOAA, a to na 4. mieste (+0,58 °C v porovnaní s obdobím 1951-1980, a +0,62 °C v porovnaní s 1901-2000), o ktoré sa delí spolu s rokom 2003 (Obr. 1 a 2). Toto miesto si rok 2013 obháji dokonca aj v tom prípade, ak berieme do úvahy len teplotu pevnín. 

Podľa zvyšných dvoch databáz (NASA, resp. CRU) sa minulý rok zaradil „až“ na 6., resp. 7. miesto. Treba ale pripomenúť, že použitím novšej a presnejšej interpolačnej metódy pre HadCRU4 (podľa Cowtan & Way, 2013), rok 2013 poskočí ešte o dve priečky vyššie (5. miesto). Dôvod je jednoduchý – vylepšená krigingová metóda dokáže použitím tak pozemných ako aj satelitných meraní presnejšie interpolovať a odhadnúť teplotu aj v oblastiach s nižšou hustotou staničnej siete (napr. Arktída, Afrika, atď.). Zaujímavé je aj to, že veľmi teplý rok 1998 je podľa všetkých troch centier stále vyššie ako rok 2013 (na 3. mieste podľa NOAA a CRU, a na 5. mieste podľa NASA), no použitím prístupu Cowtan & Way, je rok 2013 teplejší. Pre úplnosť ešte dodávame, že status roku 2013, ako jedného z najteplejších rokov, nakoniec potvrdili aj satelitné merania teploty spodnej troposféry podľa UAH, resp. RSS (4., resp. 9. miesto v období posledných 35 rokov).


Obr. 1: Priemerná globálna teplota podľa NOAA a NASA v období 1880-2013 (Zdroj)


Obr. 2: Priemerná globálna teplota podľa NASA (GISTEMP) a Cotway & Way (HadCRU4_krig) v období 1880-2013 (Zdroj)

Goddardovo centrum NASA ďalej zverejnila aj graf (Obr. 3 hore), na ktorom vidieť globálnu teplotu za posledných 64 rokov, vyjadrenú ako odchýlku od dlhodobého priemeru 1951-1980, klasifikovanú podľa toho, či v danom roku pôsobil otepľujúci, resp. ochladzujúci efekt El Niña (červená), resp. La Niñe (modrá), prípadne keď boli podmienky neutrálne (sivá). Z tohto výstupu si možno všimnúť napríklad aj to, že rok 2013 je teplejší dokonca aj v porovnaní so všetkými El Niño-rokmi spred roku 1998. A od roku 2000 sú mimoriadne teplé aj všetky roky s výskytom La Niñe.


Obr. 3: (hore) Priemerná globálna teplota podľa NASA v období 1950-2013 so zvýraznením výskytu javov El Niña (červená) a La Niñe (modrá), neutrálne roky sú sivé (Zdroj); (dole) Oceánsky index Niño (ONI) v období od roku 1992 - zvýraznené sú významné roky výskytu oboch fenoménov (Zdroj)


Z pohľadu množstva zrážok bol rok 2013 (Obr. 4), podobne ako rok 2012, na globálnej úrovni skôr priemerný (0,31 mm nad dlhodobým priemerom) – oba roky nasledovali po historicky „najdaždivejších“ rokoch 2010 a 2011. Ako však uvidíme ďalej, z hľadiska výskytu extrémnych teplôt a zrážok, či iných fenoménov, rok 2013 k tým priemerným rokom zaradiť nemôžeme.     


Obr. 4: Globálne množstvo zrážok [mm] ako odchýlky od priemeru 1961-1990 v období 1901-2013 (Zdroj) 

Regionálne špecifiká teplotných a zrážkových pomerov
Ako vidieť aj na Obrázku 5, pre väčšiu časť sveta bol  minulý rok prevažne teplotne nadnormálnym obdobím, s výnimkou niektorých regiónov v západnej Európe, severnej Indii, severovýchodnej Číny, východnej časti Tichého oceánu, či rozsiahlejšej oblasti severoamerického kontinentu. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že za zápornými teplotnými odchýlkami na severnej pologuli (USA, Európa, alebo Japonsko) stojí predovšetkým veľmi chladný nástup jari v marci 2013 (v USA išlo o najchladnejšiu jar od roku 1996), ktorý bol spôsobený „rekordne“ negatívnou fázou Arktickej oscilácie (AO). Jej vplyv bol nakoniec výrazný aj v samotnej Arktíde, ktorá bola v uvedenom období naopak teplejšia ako normál. Veľmi teplý charakter počasia zažili v minulom roku obyvatelia na južnej pologuli, menovite najmä v Austrálii (historicky najteplejší rok), Argentíne (druhý najteplejší rok histórie za rokom 2012), a na Novom Zélande (tretí najteplejší rok).


Obr. 5: Odchýlky teploty vzduchu nad pevninami a oceánmi od priemeru 1981-2010 v roku 2013 (Zdroj)

Mimoriadne teplé leto bolo predovšetkým na severnej pologuli v strednej Európe (na Slovensku 7. nateplejšie od roku 1871), kde bolo pozorovaných niekoľko veľmi významných vĺn horúčav (Obr. 6), predovšetkým začiatkom augusta 2013 (napr. 8. augusta zaznamenali v Rakúsku nový historický rekord maximálnej teploty vzduchu – 40,5 °C). K prekonaniu historických rekordov maximálnej teploty došlo aj v niektorých hlavných mestách – napr. v Bratislave (39,4 °C), či v Ljubljane (40,2 °C). Veľmi teplé leto zaznamenali aj na Britských ostrovoch a v Španielsku. Teplý charakter počasia pokračoval na severnej pologuli aj v jesennom období a na začiatku zimy 2013/14. Pozoruhodné sú z tohto pohľadu veľmi vysoké odchýlky teploty v priestore euroázijského kontinentu, a to hlavne v Rusku, kde zaznamenali historicky najteplejší november (+5,3 °C v porovnaní s 1961-1990) aj december (+4,6 °C). Za zmienku stojí aj fakt, že november 2013 bol na globálnej úrovni najteplejším novembrom od roku 1880.



Obr. 6: Odchýlka prízemnej teploty vzduchu v Európe na základe údajov NCEP (porovnanie s dlhodobým priemerom 1981-2010) - v období 3.-10. augusta (Zdroj)

Aj napriek tomu, že zrážky boli globálne len priemerné, rok 2013 bol plný pozoruhodných zrážkových extrémov. Jeden z výrazných extrémnych prípadov sa vyskytol priamo v regióne strednej Európy na prelome mája a júna 2013. Mimoriadne extrémne zrážky v období od 29. mája do 3. júna (v niektorých oblastiach južného Nemecka, Rakúska a Švajčiarska spadlo aj viac ako 400 mm vody, Obr. 7) spôsobili na hornom toku Dunaja jednu z najvážnejších povodní v známej histórii, a určite najrozsiahlejšiu povodeň od roku 1951. V nemeckom meste Passau dosiahol vodný stav Dunaja najvyššiu úroveň od roku 1501. Povodne sa však nevyhli ani ďalším veľkým tokom strednej Európy – Vltave a Labe


Obr. 7: Letecký pohľad na zaplavenú časť mesta Deggendorf v Nemecku počas júnovej povodne na rieke Dunaj - záber je zo 7. júna 2013 (Zdroj)

Zaujímavé boli však aj zrážkové extrémy v ďalších častiach sveta. Rekordne vysokú snehovú pokrývku zaznamenali v Moskve v priebehu zimy 2012/13 (216 cm). Argentínske mesto La Plata postihla začiatkom apríla 2013 jedna z najväčších poveternostných katastrof v známej histórii tejto krajiny, keď v priebehu necelých troch hodín spadlo v meste viac ako 300 mm zrážok (niektoré zdroje uvádzajú dokonca až 400 mm, Obr. 8). Mimoriadne extrémna prietrž spôsobila veľmi vážne materiálne škody a smrť 50 ľudí. 


Obr. 8: Záplavy v hlavnom meste Argentíny, Buenos Aires dňa 3. apríla 2013 - séria niekoľkých extrémnych zrážkových udalostí viedla v celej oblasti La Plata k rozsiahlym materiálnym škodám (1,3 mld. USD) a smrti približne 86 ľudí (Zdroj)

Jeden z najextrémnejších nástupov letného monzúnu zažili v minulom roku obyvatelia severnej Indie a Nepálu. Nezvyčajne skorý príchod letných zrážok viedol v rozsiahlom pohraničnom regióne Indie-Nepálu k veľmi vážnym povodniam, ktoré si vyžiadali niekoľko tisíc ľudských obetí. Len v priebehu júna 2013 spadlo v severozápadnej Indii dvojnásobné množstvo zrážok než je pre tento región a mesiac normálne. Najviac postihnutou oblasťou bol indický štát Uttarakhand (Obr. 9). 


Obr. 9: Následky povodní v indickom štáte Uttarakhand 17. júna 2013 - celkovo si povodne v tomto regióne vyžiadali 6 748 ľudských obetí. Po super-tajfúne Haiyan ide o druhú najničivejšiu prírodnú pohromu v minulom roku (Zdroj)

Rok 2013 však nebol len o extrémnych zrážkach, ale aj suchu. Mimoriadne vážne sucho pokračuje už druhým rokom v rozsiahlom regióne severovýchodnej Brazílie, kde meteorológovia registrujú najväčších zrážkový deficit od roku 1979 a najvážnejšie sucho za posledných minimálne 50 rokov. Prekvapujúcu suché podmienky panovali v minulom roku aj na Novom Zélande, predovšetkým na severnom ostrove, ktorý postihlo najhoršie sucho za posledných 70 rokov. Extrémne sucho postihlo aj západnú časť USA, pričom najhoršie na tom je štát Kalifornia, ktorý naďalej bojuje s markantným nedostatkom vody (Obr. 10).          


Obr. 10: Extrémne sucho z minulého roku má svoje pokračovanie aj v Kalifornii - záber na takmer vyprázdnený rezervoár jazera Oroville v strednej Kalifornii dňa 17. januára 2014 (Zdroj)
     
Rok 2013 z pohľadu extrémnosti počasia
Ako vidieť aj z predošlého zhrnutia, o extrémne poveternostné situácie nebola v minulom roku núdza (Obr. 12). A že boli veľmi vážne a ničivé dokazuje aj nasledujúca, nie veľmi príjemná štatistika. Na celom svete sa v priebehu minulého roka vyskytlo 41 extrémnych poveternostných udalostí, s ktorých každá spôsobila materiálne škody vo výške minimálne jednej miliardy amerických dolárov (Obr. 11). Z tohto pohľadu najvážnejšia (najdrahšia) bola povodeň v strednej Európe v júni 2013 (celkové odhadované straty na majetku dosiahli až 22 mld. USD). Z hľadiska najväčších strát na ľudských životoch bola najväčšou živelnou pohromou super-tajfún Haiyan, ktorý v novembri pripravil o život takmer 8000 ľudí


Obr. 11: Ročný počet "miliardových" poveternostných udalostí na svete v období od roku 1990 (Zdroj)

Výrazne rastúci počet tzv. „miliardových“ udalostí, spôsobených počasím, či extrémnymi klimatickými anomáliami v poslednej dekáde je podmienený dvoma hlavnými faktormi. Tým prvým, nápadnejším je objektívny nárast počtu, a predovšetkým výraznosti niektorých typov extrémov (týka sa to najmä extrémne vysokých teplôt a sucha), ako aj zmena časovej a priestorovej distribúcie zrážok v niektorých oblastiach sveta. Druhým významným faktorom je celkom určite nárast svetovej populácie a migrácia obyvateľstva do oblastí s priemerne vyššou zraniteľnosťou na výskyt poveternostných, či hydro-meteorologických extrémov (pobrežie oceánov, nivy veľtokov, či mestské aglomerácie, atď.).


Obr. 12: Významné poveternostné a klimatické anomálie v roku 2013 podľa NOAA (Zdroj)

Rok 2013 bol v mnohých ohľadoch extrémny, nielen z pohľadu priemernej globálnej teploty, ale aj z hľadiska výskytu abnormálnych prípadov počasia. Mnohé z nich sme v tomto texte nespomenuli, no už len tento stručný prehľad tých celkom určite najvýznamnejších udalostí uplynulého roka dáva nám všetkým tušiť jednu zásadnú skutočnosť – stav globálnej klíma prechádza v posledných rokoch pozoruhodnými zmenami. Prejavom týchto zmien však nie sú ani zďaleka len extrémy počasia, ktorým svetové média venujú asi najväčšiu pozornosť. Bez náležitej pozornosti by nemali ostať ani udalosti a dlhodobé trendy, ktoré nie sú na prvý pohľad až tak nápadné – zvyšujúca sa rýchlosť otepľovania svetových oceánov, rýchlejší ústup polárneho a horské zaľadnenia, globálny nárast sucha, či posun klimatických zón na pevninách. Tieto a mnohé ďalšie fenomény budú celkom určite vytvárať obraz globálnej klímy aj v ďalších rokoch a desaťročiach.          

Zdroje
Global Analysis - Annual 2013
Global temperature 2013
2013: Earth's 4th Warmest Year on Record
Nine Nations or Territories Set All-Time Heat Records in 2013
Earth's Record 41 Billion-Dollar Weather Disasters of 2013
2013: A Warm and Wet Year in the U.S.
Poradie rokov podľa globálnej odchýlky teploty vzduchu
Climate Research Unit: Temperature
GISS Surface Temperature Analysis (GISTEMP)
Coverage bias in the HadCRUT4 temperature series and its impact on recent temperature trends
http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/qj.2297/abstract
Klimatologické zhodnotenie jari 2013
http://www.nun.sk/jar2013_clima.htm
Klimatologické zhodnotenie leta 2013  
http://www.nun.sk/leto2013_analyza.htm
Meteorologické a klimatologické zhodnotenie jesene 2013
http://www.nun.sk/jesen_2013.htm
Globálna klíma 2001-2010
http://www.nun.sk/Globalna%20klima.htm

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Vysušovanie krajiny vs. silnejúci skleníkový efekt

Je príčinou klimatickej zmeny a globálneho otepľovania vysušovanie krajiny? V súvislosti s príčinami globálneho otepľovania a klimatick...