nedeľa, 15. februára 2015

Planéta Zem, s.r.o.

Bezbrehý konzum + rastúci dlh = devastácia Zeme

Tento text nechce byť hĺbavou ekonomickou analýzou súčasných finančných problémov sveta či Európy, ani nechce byť ekologickou či klimatologickou syntézou alarmujúceho stavu našej planéty a jej rýchlo sa meniacej klímy. Pokúsil som sa o krátke zamyslenie nad tým, v akej spoločnosti a v akom systéme dnes žijeme, ako peniaze deformujú náš pohľad na realitu a formujú náš povrchný vzťah k prírode, a hlavne ako náš život „nad pomery“, umožnený neustálym zadlžovaním sa, vedie k rozsiahlejšej a rýchlejšej devastácie našej planéty.

Dnešný materializovaný svet funguje výlučne na základe ekonomicko-peňažných vzťahov, v ktorom je hlavnou motiváciou výkonnosti ľudí vidina slušného a relatívne rýchleho zisku. Nie je to ani zďaleka svet ideálny a už vôbec nie systém udržateľný. Dôvod je veľmi prostý. Ľudia majú vo svojich génoch zakódovanú potrebu hromadiť a zabezpečovať sa. V minulosti by sme bez tejto vlastnosti sotva prežili. Dnes, v dobe relatívneho prebytku, však väčšinu práce vykonávajú stroje poháňané energiou fosílnych palív. My, namiesto toho, aby sme sa konečne cítili trochu viac „zabezpečení“, hromadíme ešte viac a ešte rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Najhoršie je, že každé euro, dolár či korunu, ktoré si z banky požičiame, sú draho vykúpené nenávratnou stratou unikátneho prírodného prostredia a jeho úžasnej rozmanitosti. Že to nesúvisí s klimatickou zmenou? Omyl, súvisí, a viac než to. Toto je v skutočnosti jej najprapodstatnejšia príčina


Stroje alebo príroda?
Ekonóm Mark Boyle píše v knihe „Muž, ktorý sa vzdal peňazí a prežil“ o tom, že svet dospel do kritického bodu dejín, a my sa musíme rozhodnúť, ako chceme ako spoločnosť ďalej existovať; či budeme pokračovať v ustavičnom plienení prírodných zdrojov a oslabovať životné funkcie Zeme, alebo sa zriekneme túžby mať stále viac, opustíme doterajší spôsob života založený na bezbrehom konzume a zachováme Zem aj pre nasledujúce generácie.

Ako nakoniec píše aj Mark: „Nemôžeme mať donekonečna rýchle autá, počítače veľkosti kreditnej karty a všetky moderné vymoženosti, a zároveň sa tešiť zo zdravého životného prostredia, čistého vzduchu, rozľahlých a neporušených dažďových pralesov, čistých riek a morí či stabilnej klímy. Naša generácia môže mať buď jedno alebo druhé, ale rozhodne nie oboje súčasne. Stroje alebo príroda? Ak si vyberieme nesprávne, generácia našich detí nakoniec nemusí mať ani jedno, ani druhé.“

Experiment, ktorý možno zmení svet
Mark Boyle v knihe približuje svoj ročný experiment, počas ktorého žil vo veľmi skromných podmienkach, energeticky i potravinovo sebestačný, no predovšetkým bez peňazí, a teda aj potreby čokoľvek kupovať. Čo ho viedlo k tomuto rozhodnutiu? Prečo by v dnešnej dobe niekto vôbec usiloval o niečo tak radikálne ako je život bez peňazí? Markovo rozhodnutie nebolo ani zďaleka motivované len potrebou ukázať ostatným, že to dokáže, dokonca ani jeho odporom voči našej rastúcej závislostí na peňažnom systéme, ba ani tým, že chcel ušetriť či žiť zdravšie na báze organických potravín.

Nielen ako vyštudovaný ekonóm, ale predovšetkým ako človek šiel vo svojom zdôvodnení oveľa ďalej, až k podstate ľudského správania a najzákladnejších a najprirodzenejších ľudských hodnôt, ktoré v nás súčasný systém pomaly zabíja. Nepochybne sú nimi práve ľudská láska, nezištná pomoc druhým či priateľstvo, opierajúce sa o rovnocenné partnerstvo(á), a vo všetkých smeroch obohacujúci komunitný život ľudí, ktorí si dokážu navzájom vypomôcť bez motivácie svoje „služby“ predávať. Keď jednoducho nemáte peniaze, musíte sa viac spoľahnúť nielen na seba, ale najmä na ľudí okolo seba. A práve o to v tomto nezvyčajnom experimente išlo – spoznávať ľudí, komunikovať a budovať „nezávislú“ komunitu, no na druhu stranu podporovať aj vlastnú vynaliezavosť a odolnosť.


Otrocký systém a neúcta k ľudskosti
Peniaze nám síce umožnili a stále umožňujú relatívne pohodlný život, a celkom určite nemalou mierou prispeli aj k zefektívneniu výmeny tovarov a poskytovania služieb, či nakoniec vyriešili aj odveký problém tzv. „dvojitej zhody potrieb“. Súčasne ale platí aj to, že peniaze už dávno nepracujú pre nás, ale my pracujeme pre ne. Peniaze jednoducho prevzali vládu nad týmto svetom, klaniame sa im a uctievame ich ako najvyššiu komoditu a hodnotu, bez ktorej nemožno existovať. Podriaďujeme im všetky svoje aktivity na úkor všetkého ostatného. Čo je ale ešte horšie, celé naše ponímanie peňazí je postavené na systéme, ktorý propaguje a podporuje nerovnosť, deštrukciu prírodného prostredia, a najmä neúctu k ľudskosti, vedie k tyranii a nakoniec aj zabíjaniu.

Odcudzený konzum
Aké sú skutočné korene problémov, ktoré s používaním peňazí bezprostredne súvisia? Prvým a podstatným problémom je fakt, že čím viac peniaze používame, tým viac strácame kontakt s realitou, a konkrétne s tým, čo kupujeme a konzumujeme. V minulosti si ľudia väčšiu časť vecí vyrábali sami, poznali ich účel a hodnotu, vedeli, koľko krvopotnej práce treba vynaložiť na ich výrobu. Nakoniec aj ich vzťah k tomu, čo sa im podarilo „zostrojiť“ bol bližší, viac si veci vážili a starali sa o tom, aby im pretrvali dlhšiu dobu.

Dnes nám peniaze umožnili akési odcudzenie od toho, čo kupujeme. Keď ideme do supermarketu, väčšinou nerozmýšľame o tom, odkiaľ ten všetok tovar pochádza, kto ho vyrobil či koľko energie sa pritom spotrebovalo. Nezaujíma nás to, prípadne to vôbec nechceme vedieť, pretože náš život je aj bez toho dosť zložitý. Lenže, keby sme si všetky svoje potraviny museli sami dopestovať, celkom určite by sme nimi neplytvali. Keby sme si museli vyrábať svoj vlastný nábytok, celkom určite by sme neriešili nákup nového pri ďalšom sťahovaní. Keby sme si museli pripravovať vlastnú pitnú vodu, celkom určite by sme ňou nesplachovali záchody, atď.

Ľudia vo svojej podstate síce nie sú deštruktívni, no väčšina z nás nemá ani najmenšie poňatie o deštruktívnosti našich každodenných nákupných návykov. Väčšina z nás totiž vo svojom živote nikdy neuvidí podmienky, pri ktorých sa poráža dobytok či doluje zlato, a už vôbec neuvažuje o tom, že využívanie elektrickej energie z uhoľnej elektrárne veľkou mierou prispieva ku klimatickej zmene. A aj keby sme predsa len boli svedkami týchto procesov pri pozeraní nejakého videa na youtube, emocionálny filter je zväčša natoľko hrubý, že tieto informácie majú na nás len minimálny účinok.

Stupeň odcudzenia medzi konzumentom a konzumovaným sa od vynájdenia peňazí dramaticky zvýšil a vzhľadom na zložitosť súčasného systému je ďaleko najvyšší, než kedykoľvek v minulosti. Veľký podiel na tomto majú hlavne marketingové kampane a reklamy, ktoré sú schválne pripravené tak, aby nám realita tohto systému bola skrytá – utajená. A zdá sa, že sa im to darí veľmi úspešne!


Peniaze ako dlh
Okrem toho, že nás peniaze vzďaľujú od reality, je tu ešte jeden dosť podstatný problém. A tým je dlh. Dnes už nie je asi žiadnym tajomstvom, že väčšina peňazí v obehu je vytváraná dlhom súkromnými bankami. Možno to priblížiť na veľmi jednoduchom príklade. Povedzme, že sa rozhodnete uložiť si svoje úspory do banky, napr. 100 Euro. Banka prirodzene chce na vašom vklade zarobiť, preto časť požičia ďalšiemu klientovi (napr. 90 Euro). Časom bude musieť tento klient peniaze banke vrátiť, a to aj s úrokmi. Banka takto dokáže vklad prvého klienta „zhodnotiť“ ziskom od dlžníka vo výške 90 Euro, a miesto 100 Euro má tak k dispozícii 190 Euro. A takto banka môže generovať peniaze ďalej. Fyzické množstvo peňazí však zostáva rovnaké, a odpovedá približne 10 % celkového množstva súčasného peňažného obeživa. Zvyšok, teda približne 90 %, sú peniaze fiktívne.

Systém funguje až do okamihu, keď sa väčšia časť klientov banky nerozhodne naraz vybrať viac ako 10 % svojich vkladov. Kolaps banky je nevyhnutný. Možno to znie skutočne smiešne, ale takto fungujú tisícky bánk po celom svete. Väčšina peňazí sa tak skutočne generuje požičiavaním súkromných bánk, inak povedané čísla na vašom bankovom účte nie sú ničím iným, ako dlhom niekoho iného. Ako nakoniec ukázali aj bankroty niektorých významných bankových inštitúcií v rokoch 2008 a 2009, akonáhle tento systém skolabuje (imploduje), jeho záchrana väčšinou stojí na ramenách daňových poplatníkov, ktorí prispievajú vlastnými vkladmi.


Odporúčam tiež pozrieť zaujímavé video: http://1url.cz/CIpP


Dlh ako nástroj devastácie
Koho ale zaujímajú fiktívne peniaze? Pre nás je dôležitejšie, že k dispozícii máme určitý obnos, ktorý nám poskytuje pocit bezpečia. Pokiaľ máme peniaze, ostatné problémy sú zažehnané, je tak? Je tu ale ďalší zásadný problém, ktorý súvisí s tým, že si požičiavame a žijeme na dlh. Dnes už tiež nie je tajomstvom, že sú to banky a finančné inštitúcie, ktoré v snahe maximalizovať svoj zisk hľadajú dlžníkov všetkými dostupnými prostriedkami. Napríklad formou reklám s podozrivo nízkymi úrokovými sadzbami. Asi najúčinnejšie je v tomto smere poskytovanie spotrebných úverov, ktoré priamo motivujú ľudí "konzumovať viac a rýchlejšie".

Nespomenuli sme však ešte jednu podstatnú vec, ktorá s dlhom celkom určite súvisí. A tou je nádej alebo viera v to, že jedného dňa svoj dlh splatíme.

Inak povedané, žitie na úver je bezprostredne spojené s predpokladom, že po dobu splácania budem mať stálu prácu, príjem, a teda budem produkovať „aktíva“, ktoré si banka počas splácania dlhu bude "pomaly" pripisovať na svoj účet. Lenže produkcia tzv. „aktív“ je úzko naviazaná na reálne prírodne zdroje, z ktorých produkujeme tovary, služby a energiu. Znamená to teda, že čím viac sa zadlžujeme, tým sme samotnými bankami motivovaní viac produkovať, ale aj viac konzumovať. Úver, ktorý sa takto vytvára vedie nakoniec až tomu, že zaslepení honbou za peniazmi prispievame k rýchlejšej a rozsiahlejšej devastácie planéty. Inak povedané, čim viac sa zadlžujeme, tým väčší dlhopis vystavujeme našej Zemi, a nakoniec aj našim potomkom.

Ako ale vieme, zadlžovanie, život na dlh a honba za peniazmi má aj veľa ďalších nepríjemných dôsledkov. Jedným z nich aj fakt, že motivácia zarábať viac a rýchlejšie núti ľudí medzi sebou súťažiť. Súčasný systém teda nie je o spolupráci, ale skôr o konkurencii, čo sa nakoniec prejavuje aj v tom, že čoraz viac ľudí má psychické problémy v dôsledku osamelosti, zvyšuje sa množstvo samovrážd či pribúda počet ľudí so sociopatickým alebo asociálnym chovaním. Ako vidieť, naša túžba vlastniť viac, hromadiť rýchlejšie si vyberá svoju daň nielen na našom životnom prostredí, ale aj na nás samotných. Žijeme predsa v najlepšej dobe, alebo nie?

Odporúčam tiež pozrieť zaujímavé video: https://vimeo.com/119601249

Zem „bailouty“ neposkytuje
Súčasný finančný systém nám síce umožňuje relatívne pohodlný život, no súčasne nám umožňuje aj brať si zo systému viac než v skutočnosti potrebujeme, čo znamená nielen stále rýchlejšie využívanie zdrojov planéty, ale aj ich plytvanie, keďže peniaze nás takpovediac odstrihli od procesu vytvárania produktov, ktoré bežne nakupujeme. Bez takto fungujúceho systému a bez možnosti života na dlh by asi sotva mal niekto motiváciu premeniť rozsiahly amazonský prales na hromadu čísel na bankových účtoch.

Existuje vôbec nejaká možnosť ako z tohto začarovaného kruhu uniknúť? Na prvý pohľad sa zdá, akoby nadnárodné korporácie a bankové inštitúcie nás mali všetkých v hrsti, no je to len zdanie. Akonáhle si ľudia začnú uvedomovať, že dokážu žiť aj „mimo“ tohto systému zadlžovania sa, a v tom radikálnejšom prípade aj bez peňazí, zvýši sa naša kolektívna šanca prežiť, ale čo je ešte lepšie, zanechať planétu a jej zdroje pre budúce generácie.

Ak to ale neurobíme vo vlastnom záujme sami, celkom určite to za nás „urobí“ Zem, ktorá jednoducho povedané „bailouty“ neposkytuje.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Vysušovanie krajiny vs. silnejúci skleníkový efekt

Je príčinou klimatickej zmeny a globálneho otepľovania vysušovanie krajiny? V súvislosti s príčinami globálneho otepľovania a klimatick...