utorok, 26. januára 2016

Extrémne počasie, zmena klímy a potravinová bezpečnosť

Výskyt extrémneho počasia v globálnom kontexte
Ľudstvo dnes patrí k dominantným silám mnohých geo-bio-fyzikálnych procesov, a vedci preto nazývajú súčasné obdobie ako antropocén (Waters et al., 2016). Rýchlosť mnohých zmien nemá obdobu v porovnaní s žiadnym známym obdobím v geologickej minulosti planéty, a nepriame indikátory, akým je napríklad aj rýchlosť okysľovanie oceánov naznačujú, že rovnaké konštatovanie platí aj pre rýchlosť súčasnej antropogénne zmeny klímy (Naafs et al., 2016). Globálna teplota sa od začiatku minulého storočia zvýšila v priemere o viac ako 1 ° C (Obr. 1), pričom miera otepľovanie je rýchlejší nad pevninami (Obr. 2). Rastúca teplota je však iba jedným z mnohých indikátorov celej škály globálnych zmien. Oveľa dôležitejšie pre biosféru sú dôsledky energetickej nerovnováhy na doposiaľ ustálený charakter globálneho hydrologického (vodného) cyklu a počasia. Množstvo štúdií poukazuje na rastúci trend zvyšovania extrémov počasia nielen v USA, Európe a Austrálii (Gallant et al., 2014), ale aj na celej planéte (Heim, 2015; Obr. 2).


Obr. 1: Globálna teplota v období 1880-2015 ako odchýlka od dlhodobého priemeru na konci 19. storočia (1880-1899; Zdroj: NASA GISTEMP, 2016)


Obr. 2: Vývoj globálnej teploty atmosféry pre mesiace január až november v období 1880-2015 nad oceánmi (čierna čiara) a pevninami (červená čiara; A). Vývoj plochy USA, okrem Aljašky, ktoré je každoročne vystavené extrémnym poveternostným a klimatickým podmienkam (B; Zdroj: NOAA, 2016)

Rastúca teplota atmosféry má za následok intenzifikáciu a zvýšenie dynamiky všetkých procesov v nej prebiehajúcich. Napríklad, pri oteplení o 1 °C bol pozorovaný nárast maximálnych ročných zrážok o 5,9 až 7,7 percent, s výraznejším nárastom v tropických oblastiach (Westra et al., 2014). V prípade extrémov teploty vzduchu je v globálnom meradle pozorovaný rastúci výskyt [frekvencia], dĺžka trvania, a intenzita vĺn horúčav (Perkins et al., 2012). Nárast výskytu sucha a extrémne vysokých teplôt je zaznamenaný aj v Českej republike [a na Slovensku]. Rok 2015 bol v Prahe Klementinu najteplejšie najmenej od roku 1775 (Obr. 3), a veľmi pravdepodobne aj najteplejší za posledných najmenej 500 rokov (Dobrovolný et al., 2010). Na Slovensku skončil rok 2015 ako druhý najteplejší, hneď za rokom 2014 (Zdroj: SHMÚ, M. Lapin). Súčasne išlo o jeden z najsuchší rokov od začiatku meteorologických meraní a pozorovaní v strednej Európe. Zvlášť extrémne bolo v Európe leto 2015 (pozri rámček nižšie).


Obr. 3: (hore) Výskyt sucha na území Českej republiky v jednotlivých desaťročiach od roku 1805 definovaný Palmerovým indexom sucha (PDSI) za obdobie apríl-august (Brázdil et al., 2013). Legenda znázorňuje frekvenciu opakovania sucha (13); (dole) priemerná ročná teplota v Prahe Klementinu (červeno) zhladené 11-ročným (zelená) a 30-ročným kĺzavým priemerom (čierna; Zdroj: ČHMÚ).


Leto 2015 v Európe
V priebehu leta 2015 zasiahlo veľkú časť Európy veľmi výrazné sucho, na ktorého vzniku sa okrem nedostatku atmosférických zrážok podieľal aj výskyt mimoriadne vysokých denných a nočných teplôt.

Sucho sa v niektorých oblastiach Európy začalo vyskytovať už na začiatku apríla 2015 (EDO 2015). V dôsledku výskytu dlhotrvajúcich období s nadnormálnymi teplotami a málo výdatných zrážok v priebehu leta došlo k ďalšiemu prehlbovaniu zrážkového deficitu a zosilneniu a rozšíreniu výskytu meteorologické sucha. V období od 1. 4. do 31. 7. 2015 dosiahol zrážkový deficit v niektorých oblastiach Európy vrátane Českej republiky a Slovenska aj viac ako 100 až 150 mm (niekde cez 200 mm).

Práve oblasti s najväčším zrážkovým deficitom zaznamenali aj výskyt dlhých a extrémnych vĺn horúčav. V niektorých prípadoch boli prekonané historické rekordy maximálnej dennej teploty vzduchu. Prvá vlna horúčav zasiahla západnú a strednú Európu na prelome júna a júla 2015, kedy odchýlky denných priemerných teplôt dosahovali až +7 až +10 °C nad dlhodobým priemerom. Na niektorých miestach boli dokonca prekonané historické teplotné maximá pre mesiac júl (Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Belgicko a Taliansko). Vo Veľkej Británii, v Londýne (Heathrow) bolo 1. 7. nameraných 36,7 °C a bolo tak prekonané predošlé historické maximum 36,5 °C z 19. 7. 2006. Na stanici Kitzingen bol 5. 7. 2015 dokonca zaznamenaný nový absolútny rekord pre Nemecko, a to 40,3 °C (NOAA 2015). Zaujímavosťou je, že presne tá istá hodnota bola nameraná na tejto stanici aj o mesiac neskôr, dňa 7. 8. 2015. Mimoriadne teplé počasie panovalo v strednej a západnej Európe aj v prvých dvoch augustových dekádach a na prelome augusta a septembra.

Podľa údajov NOAA skončilo leto 2015 globálne ako vôbec najteplejšie od roku 1880 (NOAA 2015b), pričom odchýlka priemernej teploty vzduchu nad kontinentmi za mesiace jún až august 2015 dosiahla +1,1 °C oproti dlhodobému priemeru 1901-2000. Tým minuloročné leto prekonalo doterajšie maximum z roku 2010 o 0,07 °C. Pokiaľ ide o Európu, priemerná teplota v lete 2015 bola s odchýlkou +1,57 °C od dlhodobého priemeru 1901-2000 tretia najvyššia od začiatku meteorologických meraní (NOAA 2015b). Letom s najvyššou priemernou teplotou v Európe zostáva stále leto 2003. Najteplejšie leto v histórii meteorologických pozorovaní minulý rok zaznamenali na Slovensku (podľa údajov SHMÚ), kde odchýlky priemernej letnej teploty [od normálu 1961-1990] dosiahli na viac ako 2/3 meteorologických staníc hodnoty medzi + 3 až +4 °C.


Mnohým prejavom extrémneho počasia možno ako hlavnú príčinu prisúdiť práve antropogénnu zmenu klímy, a to tak v prípade extrémnych zrážok (Min et al., 2011), ako aj extrémneho sucha (Diffenbaugh et al., 2015) či vĺn horúčav (Stott et al., 2004). Na základe štatistického hodnotenia možno asi 75 percent extrémnych teplôt a takmer 20 percent extrémnych zrážok vysvetliť pôsobením zvyšovania globálnej a regionálnej teploty (Fisher a Knutti, 2015). Takisto platí aj to, že čím extrémnejší prejav počasia pozorujeme, tým existuje vyššia pravdepodobnosť, že bez teplejšej atmosféry by k tomuto extrému nedošlo. Rastúci výskyt extrémnych prejavov prakticky na všetkých kontinentoch planéty je dnes už hojne podložený, a to tak na základe fyzikálnych predpokladov a teórie extrémnych javov, ako aj priamymi meraniami a štatistickými analýzami dostupných údajov (Coumou a Ramstorf 2012).

Extrémne počasie a otepľovanie Arktídy
V prípade rastu frekvencie extrémnych prípadov počasia v miernom pásme severnej pologule pôsobí v synergii s všeobecným trendom otepľovania atmosféry aj faktor rýchlo sa otepľujúcej Arktídy. Táto oblasť sa totiž v priemere otepľuje asi 2-3 krát rýchlejšie než zvyšok planéty, čo sa prejavuje poklesom teplotného gradientu [rozdielu] medzi Arktídou a nižšími geografickými šírkami (Francis a Vavrus, 2015). Vyrovnávanie horizontálneho teplotného gradientu sa vo vyšších vrstvách atmosféry prejavuje vznikom tzv. tryskového prúdenia (angl. jet-stream), ktoré sa pohybuje západo-východným smerom prostredníctvom Rossbyho vĺn, niekedy nazývaných aj planetárne vlny (Petoukhov et al., 2013). Pokles gradientu má potom za následok spomalenie výmeny tepla medzi rovníkom a polárnymi šírkami, čo pravdepodobne vedie aj k tomu, že planetárne vlny strácajú svoju dynamiku, postupujú pomalšie a s výraznejšími amplitúdami. Výsledkom je vyššia náchylnosť na vznik "perzistentných" [blokujúcich], teda pretrvávajúcich tlakových útvarov a k extrémnejším prejavom počasia (Tang et al., 2014). Tento mechanizmus zvýrazňovania extrémov počasia však ešte musí byť potvrdený dlhšími časovými radmi pozorovaní, pretože tryskové prúdenie podliehalo aj v minulosti značnej časovej a priestorovej premenlivosti. Viac o tejto problematike v článku: Klimatická zmena v Arktíde prebieha doslova pred očami.


Zmena klímy a potravinová bezpečnosť
Prvé poľnohospodárske civilizácie, ktoré dokázali produkovať prebytky a umožnili tak špecializáciu výroby a vznik zložitejších kultúr - vrcholiacich existenciou súčasnej komplexné globalizovanej spoločnosti - vznikli po stabilizácii globálnej klímy na konci poslednej doby ľadovej nástupom holocénu. Toto obdobie posledných takmer 11 tisíc rokov je charakteristické kolísaním globálnej teploty o menej ako 1 ° C (Marcott et al., 2013). Otázka potravinovej bezpečnosti, teda schopnosti dopestovať dostatok potravín, je v kontexte rastúcej (ne)stability podnebia teda kľúčová (Bailey et al., 2015). Vo svetle rastúcej globálnej populácie nie je možné zabezpečiť dostatok potravín bez rozširovania plôch pre poľnohospodársku produkciu, pretože ani súčasné intenzívne poľnohospodárstvo nezabezpečuje dostatočne rýchly rast produktivity pestovania plodín (Bajželj et al., 2014). Rozširovanie plôch pre poľnohospodárstvo je však významným zdrojom skleníkových plynov, neposkytuje teda riešenie situácie. Svet navyše za posledných 40 rokov stratil tretinu poľnohospodárskej pôdy v dôsledku znečistenia a erózie a produktivita pestovania niektorých obilnín dokonca klesá (Cameron et al., 2015). Zmena klímy a jej rastúca extrémnosť pôsobia ako ďalšie limitujúce faktory na zvyšovanie produkcie potravín.

Aj keď je negatívny vplyv extrémneho počasia na poľnohospodársku produkciu dobre známy, donedávna nebol kvantifikovaný na globálnej úrovni. Štúdia Lesk a Kolies (2016) priniesla prvý globálny pohľad na vplyv extrémnych udalostí na výnosy hospodárskych plodín. Podľa tejto štúdie, najvýraznejší vplyv na úrodu malo v hodnotenom období sucho, a to predovšetkým v oblastiach Severnej Ameriky, Európy, Austrálie a Oceánie, kde spôsobilo pokles úrody až o takmer 20 percent, čo predstavovalo dvojnásobok globálneho priemeru (Obr. 4). Štúdia tiež dospela k záveru, že negatívny vplyv sucha v období rokov 1987-2007 významne vzrástol. Zásadné dopady sucha na poľnohospodárske plodiny bol potvrdený aj pre územie Českej republiky (Hlavinka et al., 2009).


Obr. 4: Regionálna analýza vplyvu sucha na poľnohospodársku produkciu (a), výnosy (b) a plochu úrody (c) pre jednotlivé časti sveta (Eur. = Európa; N.Am = Severná Amerika; Aus. = Austrália a Oceánia; L Am. = Južnej Amerika a Karibik). Hodnoty p vyznačujú významné rozdiely medzi kontinentmi (Zdroj: Lesk et al., 2016)

Správa analyzujúca globálnu odolnosť poľnohospodárstva voči produkčným „šokom“ [prepadom produkcie] upozorňuje na to, že riziko neúrody sa s pokračujúcim otepľovaním zvyšuje (Bailey et al., 2015). To sa odráža aj v tom, že produkčné šoky, ktoré sa v minulosti vyskytovali len raz za približne 100 rokov, sa môžu v najbližších desaťročiach objavovať dokonca častejšie ako raz za 30 rokov. Dôsledkom produkčného šoku by boli rastúce ceny potravín, ktoré preukázateľne spôsobujú sociálne nepokoje (Bellemare, 2014). Výsledky tejto analýzy sú tiež v súlade so závermi štúdie Trnka et al. (2014), počítajúca s rastom rizika poklesu produkcie v dôsledku kombinovaného účinku viacerých poveternostných extrémov v Európe, ktoré dokážu spôsobiť výrazne vyššie straty úrody než ojedinelý výkyv počasia. Najhorší možný scenár, ktorý by vyústil do globálneho potravinového šoku, by mohol nastať už v roku 2016, a to kombináciou rastúcej globálnej teploty, fenoménu El Niño (pozri rámček nižšie). vedúceho k extrémnemu počasiu v regiónoch kľúčových pre pestovanie potravín, a následnej kaskády [adaptačných] opatrení štátov, obhajujúcich primárne svoje vlastné záujmy (Bailey et al., 2015).


El Niño a potravinová bezpečnosť
Keďže fenomén El Niña je spojený s mnohými prejavmi extrémneho počasia, prepojenie na potravinovú bezpečnosť je zrejmá. Uvedomujú si ju aj vlády krajín, ktoré môžu byť postihnuté najviac. Hrozí totiž, že ak by poľnohospodári zostali na dôsledky extrémov nepripravení, rast cien potravín by mohol dosiahnuť úrovne, ktorá by postačovala na spustenie potravinových nepokojov. Poučenie z nedávnej minulosti počas finančnej krízy máme ešte v živej pamäti. Vieme, že spolu s rastom cien potravín na svetových trhoch výrazne narastá aj počet potravinových nepokojov a zvyšuje sa výskyt konfliktov. Túto skutočnosť si začínajú uvedomovať aj politici. Napríklad vláda v Indonézii vydala špeciálne kalendáre pre farmárov, ktoré upozorňujú na včasné siatie úrody, Malajzia spolu s Filipínami spoločne pracujú na zabezpečení dostatočných zdrojov vody, kým v Indii sa snažia hromadiť zásoby potravín. Zdá sa, že niekedy padajú varovania vedcov na úrodnú pôdu.

Sucho v dôsledku El Niña z roku 2007 prispelo k rekordnému rastu ceny ryže v nasledujúcom roku, čo postačilo na spustenie potravinových nepokojov v Egypte, Kamerune, či Haiti. Posledné, slabšie El Niño v rokoch 2009-10 viedlo v Indii k 40-ročnému suchu, znížilo výnosy ryže a znamenalo najvyššie ceny cukru za posledných takmer 30 rokov.

Opatrenia na šetrenie vodou, moderné spôsoby poľnohospodárstva a vysádzanie odrôd ryže odolnejších voči suchu, ako aj zlepšenie praktík rybolovu, to všetko sú mechanizmy, ako sa ľudia v postihnutých oblastiach snažia dôsledky suchšieho počasia minimalizovať. Výhodou oproti situácii v roku 2009 je, že globálne zásoby ryže vzrástli, čo by prípadné dôsledky malo takisto zmierniť. V Malajzii vláda zriadila výbor pre krízové hospodárenie s vodou, podporuje priemysel v používaní podzemnej a recyklovanej vody, ako aj zvýšenie kapacity zásobníkov na vodu.

El Niño, extrémy počasia a vojnové konflikty
V literatúre existuje množstvo vedeckých poznatkov a štúdií, ktoré rozoberajú vzťah medzi fungovaním ľudských spoločností a extrémnym počasím. Z histórie vieme, že v niektorých prípadoch podnebie a počasie dokonca zohrávalo rozhodujúci úlohu pri úspechoch a kolapsoch celých civilizácií. Vedci sa zhodujú v tom, že klimaticky stabilné obdobie holocénu, teda posledných približne 11 tisíc rokov, je nevyhnutný predpoklad pre existenciu tak zložitej a globálnej civilizácie, v akej žijeme dnes. Čo teda môžeme očakávať do budúcna?

Najprv sa pozrime na historický kontext. Biológ Jared Diamond vo svojej vynikajúcej knihe "Kolaps" ukazuje na mnohých konkrétnych príkladoch z najrozličnejších období a oblastí sveta, že pád aj veľmi vyspelých civilizácií je takmer vždy spojený s dostupnosťou prírodných zdrojov a jedla. Pri nevhodných podmienkach, napríklad dlhotrvajúcemu suchu, sa ľudia buď musia presunúť na vhodnejšie stanovisko, alebo ich populácia poklesne, tak ako sa to stalo v prípade Mayskej kultúry. Existujú aj ďalšie príklady. Analýza zaoberajúca sa históriou vojenských konfliktov za posledných 1500 rokov v Číne ukázala, že počas neobvykle studených období sprevádzaných neúrodami, došlo vždy ku zvýšeniu nepokojov a násilia. V súčasnosti vedci považujú sucho prinajmenšom ako komplikujúci faktor pri konflikte v Dárfure a občianskej vojne v Sýrii, ktorý si dodnes vyžiadal už takmer 200 000 ľudských životov. V roku 2011 bola publikovaná štúdia, podľa ktorej prispelo El Niño ku vzniku až 50 z celkovo 250 konfliktov (teda jednej pätiny) v rokoch 1950 až 2004. Ide o dôsledok horúcich a suchých podmienok v tropických krajinách a následnému prepuknutiu násilia v krajinách od Južného Sudánu až po Indonéziu či Peru.

V rokoch El Niña sa riziko konfliktu v postihnutých krajinách zvyšuje z 3 na 6 percent, zatiaľ čo krajiny, kde sa jeho dôsledky neprejavujú, podobnú tendenciu neukazujú. Pritom nie je príliš dôležité, či v krajine je demokracia, chudoba, alebo vysoká populácia. Možno však povedať, že menej rozvinuté krajiny upadnú do chaosu jednoduchšie. Kombinácia súčasného vplyvu na geopolitickú bezpečnosť a vznik konfliktov a predpoklady o náraste intenzity El Niña teda naznačuje zrejmý trend: budúcnosť bude menej bezpečná a viac neistá.


Aj keď existujú vhodné adaptačné opatrenia v poľnohospodárstve, ktoré umožňujú do určitej miery zmierniť dôsledky zmeny klímy, úplne zmiernenie negatívnych efektov možné nie je (Moore a Lobell, 2014). Príkladom toho, ako môže pôsobiť kombinácia nepriaznivých faktorov - rýchlo rastúca populácia, úbytok energetických zdrojov, zmena klímy a extrémne sucho – je v posledných rokoch vývoj v Sýrii. Občianskej vojne, ktorá v krajine prebieha od roku 2011, predchádzalo historické sucho, následný nedostatok potravín a migrácia 1,5 milióna farmárov z vidieka do miest (Kelley et al., 2015; Obr. 5).


Obr. 5: (hore) Vývoj zrážok v zimnom období v úrodnej časti Sýrie od roku 1900; (dole) vývoj ročnej priemernej teploty vzduchu od roku 1900. Vertikálne pásma znázorňujú výskyt sucha. (Zdroj: Kelley a Kolies, 2015)

Dôsledky zmeny klímy prejavujúce sa v jednej krajine však dokážu ovplyvniť vývoj a situáciu aj v okolitých krajinách, či dokonca vo vzdialenejších regiónoch, do ktorých ľudia z ohrozených oblastí migrujú. V roku 2015 požiadalo o azyl v Európe viac ako 1 milión ľudí (IOM 2015), čo je 5-násobok oproti roku 2014, ktorý bol do tej doby rekordný, a zaznamenal celosvetovo najvyšší nárast počtu utečencov (UNHCR 2015). Za zmienku určite stojí aj ďalší fakt. Podľa UNHCR, od roku 2008 vyhnala klimatická zmena z domovou približne 160 miliónov ľudí vo viac ako 160 krajinách sveta, a len v samotnom roku 2013 sa muselo nedobrovoľne presťahovať kvôli následkom extrémneho počasia takmer 22 miliónov ľudí. To je trikrát viac ako v dôsledku vojnových konfliktov.

Nárast utečencov a ľudí hľadajúcich nový domov je v súlade s prognózami zmien klímy, ktorá pôsobí ako rizikový faktor pri dosahovaní cieľov trvalej udržateľnosti a potravinovej bezpečnosti. Pre úspešné riešenie tejto komplexnej problematiky je nutná tak mitigácia klimatické zmeny, ako aj adaptácia na jej regionálne dôsledky s ohľadom na mieste podmienky.


Zdroje a literatúra
BAILEY R, BENTON TG, CHALLINOR A, ELLIOTT J, GUSTAFSON D, HILLER B, JONES A, JAHN M, KENT CH, LEWIS K, MEACHAM T, RIVINGTON M, ROBSON D, TIFFIN R, WUEBBLES, DJ. 2015. Extreme weather and resilience of the global food system. final project report from the US-UK taskforce on extreme weather and global food system resilience, the global food security programme, UK. 17 pages
BAJŽELJ B, RICHARDS KS, ALLWOOD JM, SMITH P, DENNIS JS, CURMI, E, GILLIGAN, CH. 2014. Importance of food-demand management for climate mitigation. Nature Climate Change, 4: 924–29
BELLEMARE MF. 2014. Rising food prices, food price volatility, and social unrest. American Journal of Agricultural Economics, 1–21
BRÁZDIL R, DOBROVOLNÝ P, TRNKA M, KOTYZA O, ŘEZNÍČKOVÁ L, VALÁŠEK H, ZAHRADNÍČEK P, ŠTĚPÁNEK P. 2013: Droughts in the Czech Lands, 1090–2012 AD. Climate of the Past, 9: 1985–2002
CAMERON D, OSBBORNE C, HORTON P, SINCLAIR M. 2015. A sustainable model for intensive agriculture. Grantham Research Center Briefing Note. 4 pages
COUMOU D, RAHMSTORF S. 2012: A decade of weather extremes. Nature Climate Change, 2: 1–6
DIFFENBAUGH NS, SWAIN DL, TOUMA D. 2015: Anthropogenic warming has increased drought risk in california. Proceedings of National Acadademy of Sciences, 112: 3931–36
DOBROVOLNÝ P, MOBERG A, BRÁZDIL R, PFISTER C, GLASER R, WILSON R, VAN
EDO, 2015. Drought News August 2015 [online]. European Commission (EC) - Joint Research Centre (JRC) [cit. 30. 10. 2015].
Dostupné z http://edo.jrc.ec.europa.eu/documents/news/EDODroughtNews201508.pdf
ENGELEN A, HLAVINKA P, TRNKA M, SEMERÁDOVÁ D, DUBROVSKY M, ŽALUD Z, MOŽNÝ M. 2009. Effect of drought on yield variability of key crops in czech republic. Agricultural and Forest Meteorology, 149: 431–42
LIMANÓWKA D, KISS A, HALÍČKOVÁ M, MACKOVÁ J, RIEMANN D, LUTERBACHER J, BÖHM R. 2010: Monthly, seasonal and annual temperature reconstructions for central europe derived from documentary evidence and instrumental records since ad 1500. Climatic Change, 101: 69–107
FISCHER EM, KNUTTI R. 2015: Anthropogenic contribution to global occurrence of heavy-precipitation and high-temperature extremes. Nature Climate Change, 5: 560–64
FRANCIS JA, VAVRUS SJ. 2015: Evidence for a wavier jet stream in response to rapid arctic warming. Environmental Research Letters, 10: 014005
GALLANT AJE, KAROLY DJ, GLEASON KL. 2014: Consistent trends in a modified climate extremes index in the United States, Europe, and Australia. Journal of Climate, 27: 1379–94
HEIM RR. 2015: An overview of weather and climate extremes – products and trends. Weather Climate Extremes, 10: 1–9
IOM (International Organization for Migration), 2015. Europe/mediterranean - migration crisis response situation report. 7 pages
KELLEY CP, MOHTADI S, CANE MA, SEAGER R, KUSHNIR Y. 2015. Climate change in the fertile crescent and implications of the recent syrian drought. Proceedings of National Acadademy of Sciences, 112: 3241–46
LESK C, ROWHANI P, RAMANKUTTY N. 2016. Influence of extreme weather disasters on global crop production. Nature. 529: 84–87
MARCOTT SA, SHAKUN JD, CLARK PU, MIX AC. 2013. A reconstruction of regional and global temperature for the past 11,300 years. Science. 339: 1198–1201
MIN S-K, ZHANG X, ZWIERS FW, HEGERL GC. 2011: Human contribution to more-intense precipitation extremes. Nature, 470: 378–81
MOORE FC, LOBELL DB. 2014. Adaptation potential of european agriculture in response to climate change. Nature Climate Change 4: 610–614
NAAFS BDA, CASTRO JM, DE GEA GA, QUIJANO ML, SCHMIDT DN, PANCOST RD. 2016: Gradual and sustained carbon dioxide release during aptian oceanic anoxic event 1a. Nature Geoscience, advance online publication.
NOAA, 2015a. Summer heat wave arrives in Europe, NOAA [online]. [cit. 30. 10. 2015]. Dostupné na https://www.climate.gov/news-features/event-tracker/summer-heat-wave-arrives-europe
NOAA, 2015b. State of the Climate: Global Analysis for August 2015 [online]. National Centers for Environmental Information [cit. 30. 10. 2015].
Dostupné z http://www.ncdc.noaa.gov/sotc/global/201508.
PERKINS SE, ALEXANDER L V., NAIRN JR. 2012: Increasing frequency, intensity and duration of observed global heatwaves and warm spells. Geophysical Research Letters, 39: L20714
PETOUKHOV V, RAHMSTORF S, PETRI S, SCHELLNHUBER HJ. 2013. Quasiresonant ampli fi cation of planetary waves and recent northern hemisphere weather extremes. Proceedings of National Acadademy of Sciences, 110: 5331–41
STOTT PA, STONE DA, ALLEN MR. 2004: Human contribution to the european heatwave of 2003. Nature. 432: 610–14
TANG Q, ZHANG X, FRANCIS JA. 2014. Extreme summer weather in northern mid-latitudes linked to a vanishing cryosphere. Nature Climate Change, 4: 45–50
TRNKA M, RÖTTER RP, RUIZ-RAMOS M, KERSEBAUM KC, OLESEN JE, ŽALUD Z, SEMENOV MA, 2014. Adverse weather conditions for european wheat production will become more frequent with climate change. Nature Climate Change, 4: 637-643
UNHCR, 2015. World at war. 55 pages
WATERS CN, ZALASIEWICZ J, SUMMERHAYES C, BARNOSKY AD, POIRIER C, GA A, CEARRETA A, EDGEWORTH M, ELLIS EC, ELLIS M, JEANDEL C, LEINFELDER R, MCNEILL JR, RICHTER D, STEFFEN W, SYVITSKI J, VIDAS D, WAGREICH M, WILLIAMS M, ZHISHENG A, GRINEVALD J, ODADA E, ORESKES, N, WOLFE, AP. 2016: The anthropocene is functionally and stratigraphically distinct from the holocene. Science 351: aad2622–1 – aad2622–10
WESTRA S, FOWLER HJ, EVANS JP, ALEXANDER L V., BERG P, JOHNSON F, KENDON EJ, LENDERINK G. ROBERTS NM. 2014: Future changes to the intensity and frequency of short-duration extreme rainfall. Review of Geophysics, 52: 522–55

Mgr. Alexander Ač, PhD. (Centrum výskumu globálnej zmeny AV ČR, v.v.i., Bělidla 986/4a, 603 00 Brno, Česká republika).
Mgr. Jozef Pecho (Ústav fyziky atmosféry AV ČR, v.v.i., Oddelenie klimatológie, Boční II 1401, 141 31 Praha 4, Česká republika).


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Vysušovanie krajiny vs. silnejúci skleníkový efekt

Je príčinou klimatickej zmeny a globálneho otepľovania vysušovanie krajiny? V súvislosti s príčinami globálneho otepľovania a klimatick...