piatok, 19. apríla 2013

Obnoviteľné zdroje energie? Áno, ale s chladnou hlavou!

Ako môže jednotlivec alebo štát reálne znížiť spotrebu energie a zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie? 


A ak by to urobili všetci ľudia a krajiny na svete, budú stačiť dostupné obnoviteľné zdroje energie na pokrytie ich spotreby? To sú základné otázky, ktoré si položil David J. C. MacKay pri písaní knihy Obnoviteľné zdroje energie - s chladnou hlavou.


Britský profesor fyziky na Cambridge a od roku 2010 aj poradca britskej vlády pre otázky energetiky a klimatickej zmeny, David J.C. MacKay, vydal v roku 2009 knihu, ktorá by mala poskytnúť reálnu predstavu o možnostiach a limitoch obnoviteľných zdrojov energie prispieť k znižovaniu emisií skleníkových plynov a riešiť tak problém klimatickej zmeny. Kniha vám poskytne vynikajúci návod k vytvoreniu si predstavy o tom, čo to znamená, ak britský alebo slovenský politik povie, že potrebujeme znížiť emisie skleníkových plynov o 80 percent do roku 2050. MacKay nám nevnucuje svoje názory. Ponecháva na čitateľovi, aby sa sám rozhodol na základe objektívnych argumentov, či tie ktoré vyhlásenia a plány na znižovanie emisií sú reálne. Preklad knihy vznikol ako úprimná snaha prispieť malým kúskom k riešeniu klimatickej zmeny a vniesť svetlo do debaty o možnostiach obnoviteľných zdrojov na Slovensku, pretože fyzikálne zákony sú u nás rovnaké, ako v Anglicku. Zrodil sa ako jedna z výziev projektu British Council s názvom Challenge Europe.

Hrozba zmeny klímy a jej negatívnych dôsledkov predstavuje v súčasnosti veľmi vážny a bezprostredný problém. Najnápadnejším prejavom klimatickej zmeny je bezpochyby globálne otepľovanie, prejavujúce sa tak na pevninách ako aj v oceánoch. Otepľovanie na pevninách so sebou prináša celý rad pozoruhodných, predovšetkým negatívnych dôsledkov. Ľudia na celom svete sa už dnes pripravujú na adaptačné opatrenia, ktoré by mali negatívne dôsledky klimatickej zmeny dostatočne zmierniť. Napriek neúspechu konferencie COP v Douha, ktorá mala byť nástupcom Kyótskeho protokolu, klimatická zmena naďalej postupuje nezadržateľne ďalej. Podľa posledných vedeckých poznatkov je koncentrácia oxidu uhličitého najvyššia za posledných 15 až 20 miliónov rokov, rýchlosť acidifikácie oceánov je najvyššia za posledných 65 miliónov rokov. Arktický ľad sa rýchlo stenčuje a jeho plocha sa zmenšuje, ľadovce rýchlo ubúdajú takmer na celom svete a ekosystémy Zeme majú stále väčšie problémy adaptovať sa na zrýchľujúce sa zmeny. Vedci varujú pred potravinovou krízou a ceny ropy rastú napriek prebiehajúcej ekonomickej recesii.


Podľa najnovších vedeckých výskumov sme vstúpili do „nebezpečnej zóny“ zmeny podnebia. Otázka nestojí tak, či potrebujeme znižovať emisie skleníkových plynov. Otázka dokonca nestojí ani tak, koľko emisií ešte môžeme vypustiť. Dnes sa vedci pýtajú, ako čo najrýchlejšie a najúčinnejšie znížiť súčasnú koncentráciu skleníkových plynov na bezpečnú úroveň, ktorú sme prekročili pred dvadsiatimi rokmi. Profesor fyziky pôsobiaci na univerzite v Cambridge a medzinárodne uznávaný odborník v oblasti teórie komunikácie a informačných systémov venoval posledných niekoľko rokov otázkam teoretických možností obnoviteľných zdrojov. Nezáleží príliš na tom, či budete knihu čítať dnes, alebo o desať rokov, zákony fyziky budú platiť stále rovnako.

Obnoviteľné zdroje v reálnej perspektíve
Vedeli ste napríklad, že pre nahradenie súčasnej celosvetovej spotreby energie pomocou najmodernejšej solárnej technológie by sme potrebovali zakryť Saharu štvorcom s rozlohou 1000 x 1000 km? Alebo že ak celú rozlohu Afriky venujete pestovaniu energetickej plodiny Jatropy, nahradíte tým iba jednu tretinu spotreby ropy? Alebo že ak necháte nabíjačku svojho mobilu v zástrčke jeden deň, rovnaké množstvo energie spotrebuje vaše auto za jednu sekundu?

Podobnými prirovnaniami MacKay ukazuje, ktoré „úsporné opatrenia“ dávajú zmysel, a ktoré sú skôr mrhaním času. V knihe sa nezabúda takmer na nič. Autor do najmenších detailov rozoberá najrozličnejšie spôsoby výroby, uskladňovania, dopravy a spotreby energie. Rozoberá nedostatky obnoviteľných zdrojov a možnosti riešenia ich nestabilnosti. Podrobne sa venuje aj možnostiam a limitom súčasných aj budúcich jadrových reaktorov. V knihe nájdete takmer všetky prototypy elektromobilov a dozviete sa o (zatiaľ) utopickej vodíkovej technológii. Všetky údaje si čitateľ môže overiť pomocou viac ako 340 internetových odkazov a približne 200 vedeckých publikácií v bibliografii.

Začať treba od seba
Kniha nie je o ekonómii či politike obnoviteľných zdrojov, pretože to by si vyžadovalo ďalšiu samostatnú publikáciu. Kniha tiež nie je o klimatickej zmene či energetickej bezpečnosti, hoci autor sa im okrajovo venuje ako motivačným faktorom pre odpútanie sa od fosílnych palív. Kniha ale je určená pre všetkých, ktorí majú záujem znižovať svoje vlastné emisie. Kniha je poučným a často zábavným čítaním. Ukazuje nám však, že sa veľa vecí musí zmeniť, ak chceme problém klimatickej zmeny naozaj vyriešiť. Táto úloha nie je jednoduchá, ale ani nemožná. David MacKay je realista; verí, že ak sa budeme baviť o číslach a nie prívlastkoch a na základe toho sa rozhodovať, budúcnosť bude svetlejšia.

Preklad knihy vznikol ako úprimná snaha prispieť malým kúskom k riešeniu klimatických zmien a vniesť svetlo do debaty o možnostiach obnoviteľných zdrojov na Slovensku, pretože fyzikálne zákony sú u nás rovnaké, ako v Anglicku.

Slovenský preklad knihy, ktorý vyšiel v roku 2012, si môžete stiahnuť na tomto mieste: David J.C. MacKay: Obnoviteľné zdroje energie - s chladnou hlavou (Cambridge University Press, 2009, preložili Alexander Ač, Jozef Rusnák).

Anglický originál je dostupný na webovej stránke: http://www.withouthotair.com/.

Mgr. Jozef Pecho (Ústav fyziky atmosféry AV ČR, v.v.i., Oddelenie klimatológie, Boční II 1401, 141 31 Praha 4, Česká republika),
Mgr. Alexander Ač, PhD. (Centrum výskumu globálnej zmeny AV ČR, v.v.i., Bělidla 986/4a, 603 00 Brno, Česká republika).


Zdroje

2 komentáre:

  1. Niet za co Alex, velmi rad robim propagaciu tejto skvelej knihy. Rozhodnutie urobit preklad knihy bolo genialny krok!!! :)

    OdpovedaťOdstrániť

Vysušovanie krajiny vs. silnejúci skleníkový efekt

Je príčinou klimatickej zmeny a globálneho otepľovania vysušovanie krajiny? V súvislosti s príčinami globálneho otepľovania a klimatick...