utorok, 23. apríla 2013

Búrky prichádzajú na jar skôr

Dlhodobé trendy výskytu búrok na Slovensku a ich sprievodných javov


Relatívne skorý tohtoročný nástup pomerne silných konvektívnych búrok v strednej Európe možno nikoho z vás veľmi neprekvapil, a to zvlášť ak zoberieme do úvahy poveternostné podmienky, ktoré stáli v pozadí ich formovania (predovšetkým včera, 22. apríla 2013). O niečo menej typické sú už samotné synoptické, ale najmä teplotné pomery v posledných niekoľkých dňoch. Pred necelými troma týždňami sme tu mali ešte podmienky porovnateľné s počasím, aké bežne zažívame uprostred januára, a teraz to zase vyzerá na nefalšované leto, s teplotami presahujúcimi miestami až 25 °C. To, že sme zo zimy rovno „skočili“ do leta je síce pre mnohých doslova až zarážajúce, no v poslednom desaťročí sme takýchto rýchlych prechodov zažili už niekoľko. Je celkom na mieste sa tiež pýtať, či je možné v tomto vidieť nejaký trend a či konvektívne búrky skutočne na meniace sa klimatické podmienky na jar v našom regióne reagujú zmenou svojej časovej a priestorovej distribúcie. Prichádzajú skôr a sú na jar častejším fenoménom než v minulosti? Pokúsime sa na tieto a podobné otázky priniesť odpovede v nasledujúcom texte (okrem toho, v nasledujúcom texte prinášame aj základné informácie o konvektívnych búrkach a ich sprievodných javoch). 


V období posledných 50 rokov sme svedkami pomerne rýchleho rastu tak globálnej ako aj regionálnej teploty vzduchu, a to predovšetkým na kontinentoch severnej pologule (napríklad, v niektorých oblastiach južného Slovenska vzrástla priemerná ročná teplota vzduchu od roku 1961 o 1,2 °C, v teplom polroku, apríl-september, to bolo dokonca až o 1,6 °C). Keďže k rýchlemu rastu teploty dochádza aj v jarnom a zimnom období, na mieste je otázka, či tieto progresívne zmeny v teplotnom režime (prípadne aj zmeny cirkulačných podmienok, etc.) majú alebo budú mať zásadnejší vplyv na fyzikálne podmienky tvorby a výskytu konvektívnych javov, najmä búrok v týchto menej „exponovaných“ sezónach roka. 


Obr. 2: Výrazný prílev vlhkého a teplého vzduchu v prízemných vrstvách atmosféry od juhu až juhozápadu viedol dňa 22.4.2013 k tvorbe bohatej kopovitej oblačnosti a vzniku lokálnych búrok z tepla, ktoré v popoludňajších hodinách zasiahli aj hlavné mesto ČR, Prahu (na obrázku je záber z meteorologického radaru ČHMÚ, Zdroj)

Zrejme už aj vám niekedy prišla na um otázka, či už aj v súčasnosti je možné potvrdiť, na základe pozorovaných dát, zásadnejší posun výskytu búrok do jarných mesiacov. V roku 2011 sme preto spolu s kolegami z SHMÚ pripravili predbežnú analýzu, ktorá zatiaľ prináša len čiastočné odpovede na túto otázku. Rámcovo však možno potvrdiť, že búrok (v zmysle nižšie uvedených charakteristík – najmä počet dní s búrkou) v jarných mesiacoch skutočne pribúda – zvlášť nápadné je to práve v apríli a máji.


Čo je to búrka a ako vzniká?
Búrka je z meteorologického hľadiska chápaná ako súbor elektrických, optických i akustických javov vznikajúcich medzi oblakmi typu cumulonimbus (skratka „Cb“ alebo inak „búrkový oblak“) navzájom alebo medzi týmito oblakmi a zemským povrchom, často sprevádzaný ďalšími meteorologickými javmi, ktoré niekedy bývajú ničivejšie ako samotná búrka. Ako už z tejto jednoduchej definície búrky vyplýva, búrka predstavuje jav, ktorý je viazaný prevažne na výskyt mohutnej kopovitej oblačnosti typu cumulonimbus. Ide o oblačnosť so značným vertikálnym rozsahom. Najvyššie búrkové oblaky môžu v našich zemepisných šírkach dosiahnuť až do výšky 15 km, teda do spodnej stratosféry. Vzhľadom na svoj veľký vertikálny rozsah je každá búrka veľmi dobre vizuálne rozoznateľná už z pomerne veľkej vzdialenosti, zatiaľ čo ďalšie sprievodné javy, ako napríklad výskyt bleskových výbojov, hrmenie a krátkodobé zosilnenie vetra, začínajú byť nápadnejšie až po dostatočnom priblížení k jadru búrky (hrmenie je možné počuť zriedkavo aj na vzdialenosť viac ako 20 km).


Obr. 3: Tri základné štádiá formovania typickej konvektívnej búrky (vľavo) - prvotné štádium, (v strede) - štádium zrelosti, (vpravo) - štádium rozpadu (Zdroj)

Termodynamické podmienky vzniku búrok
Búrky vnikajú za veľmi špecifických podmienok. K ich vzniku je potrebné obrovské množstvo energie a taktiež vlhkosti. Oba uvedené "zdroje" získava atmosféra zo zemského povrchu, ktorý sa počas slnečného letného dňa zohrieva. Značná časť tohto tepla zohrieva vzduch v prízemných vrstvách atmosféry. Zvyšovaním jeho teploty sa vzduch začína rozpínať, čím klesá jeho hustota. To znamená, že sa stáva ľahším a v určitom momente začína stúpať do výšky ako obrovská bublina. Pri výstupe sa neustále rozpína a súčasne klesá jeho teplota v dôsledku tzv. adiabatického ochladzovania, resp. poklesu tlaku (ide o ochladzovanie bez toho, aby bublina teplého vzduchu odovzdávala svoje teplo okoliu). Takýmto spôsobom vzniká termika, resp. termické usporiadané vzostupné prúdenie, ktoré je základom vzniku letnej kopovitej oblačnosti. Väčšia organizovanosť prúdov teplého a vlhkého vzduchu vedie k vzniku tzv. termickej konvekcie

Akonáhle bublina pomaly sa ochladzujúceho vzduchu dosiahne dostatočnú výšku (napr. 1,5 až 2 km), časť vodnej pary obsiahnutej vo vzduchu skondenzuje (skvapalneniu) a tým dôjde k vzniku oblačnosti. Pri kondenzácii sa uvoľňuje tzv. skryté latentné teplo, ktoré sa spotrebovalo pri vyparovaní vody zo zemského povrchu. Toto teplo predstavuje ďalšiu energiu, ktorú častice vzduchu využívajú k stúpaniu do väčšej výšky. Pokiaľ je tohto tepla dostatok (dochádza k tomu najmä v prípadoch veľkej vzdušnej vlhkosti a vysokej počiatočnej teploty vzduchu, napríklad pri 30 °C a 80 % vlhkosti vzduchu), bublina vzduchu pokračuje vo svojom výstupe, čím kopovitá oblačnosť neustále narastá až dosiahne výšku, nad ktorou sa už v oblaku začínajú vytvárať ľadové kryštáliky. Tie sú predpokladom vzniku intenzívnejších zrážok. Rastúci búrkový oblak „nasáva“ do seba stále viac vlhkého vzduchu z okolia, čím jeho vodný obsah narastá. Na povrchu ľadových jadier prebieha kondenzácia vodnej pary rýchlejšie (lavínovito) ako na povrchu vodných kvapôčok, čím zväčšujú svoj objem a hmotnosť nepomerne rýchlejšie (v prípade, že by v oblaku boli prítomné len vodné kvapôčky, prebiehala by kondenzácia niekoľkonásobne pomalšie). Ich hmotnosť je v určitom momente až taká veľká, že ich už výstupné prúdy vzduchu nedokážu udržať vo vzduchu a začínajú padať voľným pádom smerom k zemskému povrchu. Pri svojom páde sa väčšie kvapky vplyvom odporu výstupného prúdenia vzduchu trieštia na menšie a tie sú strhávané vystupujúcim prúdom vzduchu smerom nahor. Pri tomto procese triedenia veľkých a malých zrážkových častíc dochádza k veľmi špecifickému prerozdeľovaniu elektrického náboja vo vnútri búrkového oblaku, čím vznikajú podmienky pre vznik elektrostatických výbojov – bleskov. V momente, kedy udrie prvý blesk a je počuť prvý akustický zvuk – hrom, je možné vyhlásiť, že ide skutočne o búrku.

Búrka dosahuje vrchol rozvoja akonáhle výstupný prúd vzduchu dosiahne tzv. tropopauzu, ktorá ďalší výstup blokuje. Tým je vzduch a oblačnosť vytláčaná do strán, čím vzniká veľmi špecifický tvar hornej časti búrkového oblaku – tzv. nákova (je veľmi dobre rozpoznateľná najmä z väčšej vzdialenosti). V tomto štádiu je búrka najintenzívnejšia a prejavuje sa celým radom sprievodných javov, okrem už spomínaných bleskových výbojov ide ďalej najmä o intenzívne zrážky, vypadávajúce z pohľadu postupujúcej búrky v jej zadne časti, ďalej silný nárazový vietor (húľava) a v extrémnejších prípadoch krupobitie.     

         
Obr. 4: (hore) Búrka je spojená s výskytom oblačnosti typ cumulonimbus – ide o hustý, kopovitý oblak s veľmi tmavou až takmer čiernou základňou, ktorá sa nachádza vo výške okolo 1-2 km na zemským povrchom. Cumulonimbus vzniká postupným narastaním oblakov typu cumulus a po dosiahnutí svojho maximálneho rozvoja je z väčšej vzdialenosti veľmi ľahko rozpoznateľný na základe výraznej vejárovitej nákovy, ktorá sa vytvára v jeho vrcholovej časti. Niekedy sa táto časť búrkového oblaku roztiahne po celej oblohe a pripomína oblak typu cirrostratus. Rozvíjajúca sa oblačná nákova je vo svojej hornej časti plochá – je to dôsledok toho, že v tejto výške zastavuje vertikálny vývoj búrkového oblaku tzv. tropopauza, kde sa takmer vždy vyskytuje inverzná vrstva, ktorá vytláča oblačnosť do strán. Ak sa však nachádza pozorovateľ priamo pod búrkovým oblakom, pôsobí oblačnosť kvôli svojej veľkej vertikálnej mohutnosti obvykle ako tmavá a málo štruktúrovaná masa; (dole) zachytenie konvektívnej aktivity v blízkosti Lisabonu (Portugalsko; 5.4.2013; Foto: Vojtěch Bližňák)


Typizácia búrok
Rozoznávame viacero typov búrok. Poznáme tzv. frontálne búrky a búrky z tepla. Frontálne búrky sú viazané na prechody výrazných, najmä studených poveternostných frontov, ktoré pomerne často zasahujú v letnom období aj naše územie. Na rozdiel od búrok z tepla nie sú až tak výrazne závislé od dennej doby, teda môžu sa vyskytnúť aj v priebehu noci, prípadne v skorých ranných hodinách. Ich príchod je pomerne ľahko predpovedateľný (na základe postupu frontálnej línie). 

Búrky z tepla sú výraznejšie závislé od denného vývoja konvekcie, teda aj denného režimu teploty vzduchu. Obyčajne sa začínajú vytvárať okolo poludnia a vrchol dosahujú v popoludňajších hodinách, v období maxima teploty vzduchu. Ich postup je často krát veľmi pomalý a presný čas a miesto výskytu sú, vzhľadom na to, že sa neviažu na žiadny poveternostný front, ťažko predikovateľné. Z tohto dôvodu predstavujú búrky z tepla ďaleko väčšie nebezpečenstvo, vzhľadom na ich takmer nepredvídateľný výskyt. Avšak aj v takomto prípade je možné si pomôcť a nepotrebujete na to ani dlhoročné skúsenosti meteorológa. V prípade, že si plánujete výlet do prírody, je potrebné na základe skúseností z predošlých dní (pokiaľ sa vyskytli búrky), priebežne sledovať situáciu na oblohe (a samozrejme sledovať výstrahy vydávané meteorologickou službou). V prípade, že dochádza k vzniku prvých kopovitých oblakov, ktoré narastajú do väčších rozmerov, je najlepšie odložiť výlet na neskorší termín. Búrka by vás mohla vo voľnej prírode nepríjemne prekvapiť. Z hľadiska intenzity a možných následkov sú veľmi nebezpečné tzv. supercelárne búrky (Obr. 5-6), ktoré sa vyznačujú dlhou životnosťou (aj niekoľko hodín) a často krát sú sprevádzané tými najnebezpečnejšími sprievodnými javmi – tornádami a mimoriadne veľkými krúpami.    


Obr. 5: Supercelárne búrky majú veľmi špecifickú štruktúru, ktorej základom je výrazne rotutjúci (okolo vertikály) výstupný prúd teplého a vlhkého vzduchu do výšky - tento mechanizmus udržuje búrku v jej aktívnej forme aj niekoľko hodín (tým sa supercelárne búrky odlišujú od klasických konvektívnych búrok; Zdroj: Wallace a Hobbs, 2006)


Obr. 6: (vľavo hore) Systém masívnych supercelárnych búrok na JV USA dňa 27. apríla 2011 pri pohľade z meteorologickej družice (Zdroj); (vpravo hore) - príklad supercelárnej búrky so zreteľne nápadnou rotáciou búrkového oblaku v spodných a stredných výškových hladinách (Zdroj); (dole) supercela postupujúca nad severným Kansasom dňa 8. mája 2001 (Zdroj: Wallace a Hobbs, 2006)

Konvektívne búrky a vznik prívalových zrážok
Prívalové zrážky sú v teplejšej časti roka takmer výlučne spojené s rozvojom intenzívnych konvektívnych búrok, s ktorými sa v tomto období stretávame pomerne často aj na našom území. Bývajú hlavnou príčinou vzniku lokálnych prívalových povodní, pre ktoré sa tiež zvykne používať oveľa populárnejší názov „bleskové povodne“, ktorý vznikol nie príliš vhodným prekladom anglického výrazu „flash floods“. Ako sme už spomenuli, pre konvektívne búrky sú typické výstupné pohyby teplého a vlhkého vzduchu, ktorý sa následne v dôsledku svojej expanzie spojenej s poklesom tlaku ochladzuje a vlhkosť sa transformuje (kondenzuje) na zrážkovú vodu. Nie všetka vodná para, ktorá vstupuje do výstupného prúdu konvektívnej búrky, skondenzuje, a dokonca iba menšia časť z tohto množstva dopadá na zemský povrch vo forme dažďa. Výsledné množstvo zrážok na zemskom povrchu ovplyvňuje tzv. zrážková účinnosť. Tá vyjadruje, aký podiel množstva vodnej pary vstupujúceho do búrkového oblaku je transformovaný na zrážky dopadajúce na zemský povrch. Zrážková účinnosť izolovaných búrok býva väčšinou len okolo 20 %. Treba si však uvedomiť, že niektoré typy búrok, ako napríklad supercely (supercelárne búrky), dokážu vyvolať silné prívalové zrážky aj pri nízkej zrážkovej účinnosti. 

Všeobecne platí, že najvyššie úhrny zrážok sa vyskytujú tam, kde je najvyššia intenzita, a súčasne najdlhšie trvanie zrážok. Intenzita dažďa, najčastejšie vyjadrená množstvom spadnutej zrážkovej vody (napr. v mm) za určitý čas (napr. za 15 minút), závisí najmä od dynamiky procesov tvorby zrážkových častíc, ako aj rýchlosti výstupných pohybov vzduchu v búrkovom oblaku. Vysoké intenzity krátkodobých dažďov možno očakávať vo všetkých typoch konvektívnych búrok (napr. multicelárne, supercelárne,...), ako aj pri ich väčších variantoch, tzv. mezosynoptických konvektívnych systémoch, ktorých zrážkové polia dosahujú až 100 km v priemere, či dokonca viac. Dĺžku trvania intenzívnych zrážok v určitom mieste určuje predovšetkým rýchlosť a smer pohybu búrkového systému. Je preto úplne prirodzené, že najvyššie úhrny zrážok je možné registrovať v prípade pomaly sa pohybujúcich, resp. kvázistacionárnych búrkových systémov. V extrémnych prípadoch môže nastať situácia, kedy danú lokalitu zasiahne celá séria za sebou postupujúcich búrok. Celkový úhrn zrážok môže vtedy dosiahnuť aj hodnoty vysoko nad 100 mm (100 litrov na meter štvorcový) za 24 hodín. Potom už závisí najmä od času, v priebehu ktorého takto veľké zrážky na konkrétnom mieste spadli. Čím je tento časový úsek kratší, tým sú následky prívalových zrážok závažnejšie, a rastie tak pravdepodobnosť vzniku prívalových povodní. Jedným z najlepších príkladov takejto povodne na Slovensku bola situácia z 20. júla 1998, kedy horné povodie Malej Svinky v priestore pohoria Bachureň zasiahla mimoriadne intenzívna prietrž mračien. V priebehu necelej hodiny tu spadlo až 100 mm vody, čo vyvolalo prívalovú vlnu vysokú až 4 metre. Najtragickejšie bola postihnutá obec Jarovnice, kde vodný živel so sebou strhol a usmrtil takmer 50 ľudí.

Supercelárne búrky, tromby a tornáda
So vznikom tornád alebo všeobecnejšie tromb (tromba je všeobecné pomenovanie pre lievikovitý oblačný útvar, najčastejšie viditeľný v spodnej časti búrkového oblaku, a výrazne rotujúci okolo vertikálnej alebo čiastočne zvislej osi rotácie, tromba sa mení na tornádo až vo chvíli, keď sa dotkne zemského povrchu) súvisí vývoj intenzívnych a silných búrok, ktoré sa zvyknú v meteorológii označovať ako supercelárne (alebo jednoducho supercely). Ide o veľmi špecifický typ búrok, ktorý sa vo všetkých podstatných znakoch odlišuje od „klasických“ búrok. 


Obr. 7: Masívne tornádo sily F5 zachytené v oblasti mesta Tuscaloosa v Alabame 27. apríla 2011 (Zdroj)

Supercely vznikajú najčastejšie v podmienkach, kedy sa podstatná časť búrkového oblaku v dôsledku silného horizontálneho (bočného) prúdenia vzduchu v stredných a vyšších hladinách troposféry doslova „roztočí“ okolo vertikálnej osi. V klimatických a prírodných podmienkach strednej, prípadne aj západnej Európy môže ku vzniku supercelárnych búrok a tornád dôjsť hlavne v jarných a letných mesiacoch, najčastejšie pri prechode rýchlo postupujúcich studených frontov, oddeľujúcich teplotne a vlhkostne značne kontrastné vzduchové hmoty. Ďalšou veľmi dôležitou podmienkou vývoja supercel je existencia veľmi výraznej zmeny smeru (a rýchlosti) horizontálneho prúdenia vzduchu vo vertikálnom smere (tzv. vertikálny strih vetra). Z vyššie uvedeného vyplýva, že tornáda sa môžu vyskytnúť, s výnimkou polárnych regiónov, takmer všade, to znamená aj na Slovensku. Zato, že sa  ich celkový ročný počet na Slovensku a v Európe ani z ďaleka nepribližuje ich počtu na americkom stredozápade, môžeme vďačiť najmä polohe hlavných horských masívov (Alpy, Karpaty, Pyreneje), ktoré sú usporiadané prevažne do východno-západných línií. Tie, laicky povedané, zabraňujú tomu, aby sa v relatívne krátkom čase, v bezprostrednej blízkosti ocitli vzduchové hmoty s krajne odlišnými charakteristikami teploty, vlhkosti, prípadne výškového prúdenia. V prípade, že k tomuto „stretu“ predsa len dôjde, môže to vyústiť do vzniku a vývoja veľmi silných búrok, z ktorých niektoré môžu byť dokonca až supercelárne. Vznik tornád však nemusí byť vždy bezprostredne spojený len s vývojom supercelárnych búrok. V prípade, že sú sprievodným javov obyčajných konvektívnych búrok, bývajú tornáda alebo tromby spravidla slabšie a menej výrazne.


Video 1: Masívne tornádo pravdepodobne sily F3 v meste Springfield v americkom štáte Massachusetts 1. júna 2011

Ako rozpoznať tornádo
Hlavným rozpoznávacím znakom tornáda je bezpochyby jeho vzhľad v podobe lievikovitého chobota alebo stĺpu, ktorý vzniká v dôsledku kondenzácie vodnej pary v rýchlo rotujúcom vzduchu. Tornádo najčastejšie rotuje v  protismere pohybu hodinových ručičiek a na jeho kontakt so zemským povrchom upozorňujú najmä zvírený prach a trosky rôznych predmetov, ktoré sú vo väčšine prípadov hlavnou príčinou úmrtí ľudí alebo zvierat. Občas dochádza aj k prípadom, kedy na periférii samotného tornáda vznikajú tzv. podružné alebo sekundárne sacie víry, ktoré často krát svojou silou prevyšujú intenzitu hlavného tornáda. Našťastie, doba ich životnosti je relatívne krátka (maximálne niekoľko desiatok sekúnd). O až nepredstaviteľných rýchlostiach rotujúceho vzduchu v najsilnejších tornádach svedčí predovšetkým ohromný rozsah škôd a ich fatálne následky v postihnutých oblastiach. Najvyššie namerané rýchlosti rotácie tornád sa šplhajú až k 500 km/h. Deštrukčný potenciál tornád býva najčastejšie výslednicou rýchlosti postupu a rotácie atmosférického víru, pričom nezanedbateľným faktorom je aj celková doba, počas ktorej pôsobí na konkrétny objekt. Pre odhad sily a intenzity tornáda používajú meteorológovia najčastejšie tzv. Fujitovu stupnicu, ktorá rýchlosť víru kategorizuje na základe charakteru vzniknutých škôd. Najslabším tornádam sa prisudzuje označuje F0, tým najsilnejším F5. Rýchlosti rotácie tornáda, uvedené v tejto klasifikácii, je však potrebné považovať v stredoeurópskych podmienkach len za orientačné hodnoty, pretože Fujita zohľadňoval odlišný typ stavebných konštrukcií, ktoré sú typické pre oblasť USA. Najväčší rozsah škôd vzniká najmä v dôsledku pôsobenia tlaku rýchlo rotujúceho vzduchu. Netreba však zabúdať, že tornádo má, vzhľadom na svoje silné vztlakové sily, schopnosť prenášať rôzne veľké predmety do veľkých výšok a značných vzdialeností.


Video 2: Silné tornádo v talianskom meste Benátky 12. júna 2012


Video 3: Príklady tornád zachytené nad územím Českej republiky

Tornáda na Slovensku
Tornáda, resp. im odpovedajúci rozsah škôd, už boli na Slovensku viackrát zaznamenané. Väčšinou však chýba priamy obrazový alebo iný fotodokumentačný materiál, ktorý by zachytil tornádo priamo pri jeho vyčíňaní. Ich výskyt je teda najčastejšie určený len nepriamo, na základe dostupných informácií z „druhej“ ruky (výpovede svedkov, rozsah a charakter škôd, ...). Podmienky vzniku tornáda môžu byť čiastočne identifikované aj na základe údajov z meteorologických radarov, pomocou ktorých dokáže meteorológ odhaliť vývoj veľmi špecifickej štruktúry supercelárnej búrky

Medzi posledné dokumentované prípady výskytu tornáda alebo tromby na území Slovenska patria dve zaznamenané tornáda z roku 2004. Prvé sa vykytlo 1. júna 2004 v okolí obce Veľké Zálužie a podľa dostupných infomácií trvalo až päť minút. Druhé bolo pozorované 19. júla 2004 v okolí Brezovej pod Bradlom. V oboch prípadoch išlo o výskyt tromby, ktorá sa preukázateľne dotkla zemského povrchu (podľa definície teda už ide o tornádo), no vzhľadom na jej nízku intenzitu (stupeň F0 až F1), nespôsobila významnejšie škody. K vzniku tromby a tornáda určite nechýbalo veľa ani pri nedávnej sérii búrok (pravdepodobne so supercelárnym vývojom) z 15. augusta 2008 v okolí stredného Považia, ktorej vývoj pravdepodobne vyvrcholil v oblasti južného Poľska, kde bolo pozorované tornádo zanechávajúce za sebou značné škody a podľa informácií v médiách dosiahlo intenzitu F2 až F3.

Aj napriek tomu, že väčšina z nás pravdepodobne nikdy nebude mať to šťastie, prípadne nešťastie zažiť tornádo takpovediac na „vlastnej koži“, môžu sa informácie o tom, ako sa správať a čo robiť v takejto situácii, vcelku hodiť. V prípade, že sa k vám tornádo blíži a zhodou okolností sa nachádzate v blízkosti nejakej budovy, najlepšou možnosťou je schovať sa do miestnosti bez okien, prípadne do podzemnej garáže. V prípade, že sa nachádzate vo svojom byte, dobre urobíte, ak sa ukryjete do bytového jadra (kúpelňa,...). Rozhodne sa vyhýbajte stodolám, autám, prívesom, prípadne iným neukotveným objektom, ktoré už na prvý pohľad nevyzerajú dvakrát bezpečne. Ak vás zastihne tornádo v prírode, pokúste sa vyhľadať nejakú terénnú depresiu (priekopu alebo val) a ľahnite si tvárou k zemi. Snažte sa, aby priestor medzi vami a zemou bol čo najmenší. Určite nevstupujte do lesných porastov. Padajúce kmene stromov by vás mohli ľahko pripraviť o život.


Zimné búrky - zriedkavé, nie však nezvyčajné
Zimné búrky patria u nás skutočne k javom zriedkavým, avšak ani zďaleka nie k fenoménom nezvyčajným. O zriedkavosti sa dá hovoriť najmä kvôli ich krajne ojedinelému výskytu v období od začiatku decembra do konca februára, kedy registrujeme v priemere len asi 2 % z celkového ročného počtu búrok. Z dlhodobého pohľadu sa relatívne najčastejšie zvyknú objavovať práve vo februári, no vzhľadom na to, že v priebehu zimy obvykle zaznamenáme len jednu, v lepšom prípade dve búrky na celom území Slovenska, sú obdobné interpretácie štatistických údajov trochu skresľujúce. Navyše, búrky v zimnom období sú na rozdiel od svojich letných „rovesníčok“ sprevádzané výrazne nižším počtom bleskov a akustických prejavov, preto je niekedy zaznamenanie tohto druhu búrok skôr vecou náhody, a to dokonca aj v prípade, že sú pozorovatelia dostatočne svedomití a odvádzajú pri sledovaní búrok výbornú prácu. Monitorovanie búrok sa však v poslednom období výrazne zlepšilo, a to najmä vďaka pozemným systémom pre detekciu bleskov. Tie sú schopné zaregistrovať bleskový výboj vzdialený desiatky kilometrov, a to dokonca aj vo vnútri oblaku, čím sa stávajú údaje o búrkach menej závislými na subjektívnom pozorovaní obsluhy meteorologickej stanice. Predovšetkým vďaka tomuto pokroku môžeme už v súčasnosti s istotou tvrdiť, že aj napriek zriedkavosti zimných búrok ich rozhodne nemožno u nás označovať za jav nezvyčajný.      


Obr. 8: Zimné búrky sú na našom území najčastejšie spôsobené rýchlo postupujúcimi frontálnymi poruchami a hlbokými tlakovými nížami (cyklónami); na zábere je cyklóna Oratia z októbra 2000 (Zdroj)     

Menej výrazné „rovesníčky“ letných búrok
Keďže v zime je slnečné žiarenie veľmi slabé, vzhľadom na nízku polohu slnka nad horizontom a krátky deň, je vznik zimných búrok viazaný takmer výlučne len na prechody veľmi výrazných poveternostných frontov (napríklad pri veľmi rýchlom postupe teplejšieho morského vzduchu nad prechladenú pevninu, Obr. 8). Kvôli nízkemu obsahu vodnej pary vo vzduchu a teplotnému zvrstveniu atmosféry, ktoré nepraje tvorbe výstupných pohybov vzduchu (chladnejší vzduch pri zemi a teplejší vo výške) je však potrebné, aby front postupoval vpred rýchlo (aspoň 50 km/h). Aj napriek tomu, že sa silou či rozsahom nedajú porovnať so svojimi letnými obdobami, prinášajú zimné búrky vždy so sebou zásadnú zmenu počasia – husté a intenzívne sneženie, prudké nárazy vetra, fujavicu. Pomalšie výstupné a zostupné pohyby vzduchu v búrke majú za následok ešte jednu zaujímavú skutočnosť – nižšiu elektrickú aktivitu, ktorá má svoj odraz v minimálnom počte bleskov. Ak však k výbojom vôbec dôjde spravidla sú silnejšie a trvajú dlhšie ako počas letnej búrky. Ide o ďalšiu pozoruhodnú vlastnosť zimných búrok.            

Budú v budúcnosti častejšie?
V súvislosti s klimatickou zmenou rastú zimné teploty aj u nás, na Slovensku, a to dokonca rýchlejšie ako v iných sezónach roka. Objavujú sa preto úvahy o možnom náraste výskytu zimných búrok, keďže sa predpokladá, že v priemerne teplejšej a vlhšej atmosfére sa zlepšia podmienky pre tvorbu kopovitej oblačnosti v chladnej časti roka. Lenže nič nie je tak jednoduché ako sa spočiatku zdá. Klimatologický výskum síce potvrdil mierny nárast počtu zimných búrok v 90. rokoch v porovnaní s predošlými desaťročiami, no ďalšia dekáda, 2001-2010, v tonto trende už nevytrvala. 

Búrka je vo všeobecnosti príliš zložitý atmosférický jav na to, aby závisel len od jedného či dvoch meteorologických faktorov. Okrem toho, ani doposiaľ publikované štúdie zatiaľ nepotvrdili priamu spojitosť medzi vyššími teplotami a častejším výskytom búrok v zime. Všeobecne teda neplatí, čím teplejšia zima, tým vyšší počet búrok. Dôkazom je aj štúdia, ktorá analyzovala neobvykle vysoký počet zimných búrok na Slovensku počas zimy  1999/2000. Podľa jej záverov bola určujúcim faktorom častejšej búrkovej činnosti veľmi intenzívna atmosférická cirkulácia nad Atlantickým oceánom a západnou Európou, pričom teplotne boli oba mesiace v rámci normálu. Bolo by preto predčasné robiť akékoľvek závery o rastúcom počte búrok v zime ako aj o možnej súvislosti medzi ich výskytom v tejto časti roka a klimatickou zmenou. Ostáva len dúfať, že stále sa zlepšujúce možnosti pozorovania a detekcie búrok prinesú už v najbližšom období reálnejší pohľad na tento zaujímavý atmosférický fenomén. 


Dlhodobé trendy výsku búrok na Slovensku
Nasledujúci príspevok k analýze dlhodobých trendov výskytu búrok je možné si stiahnuť na priloženom linku:
http://www.ulozto.cz/xrVJb9u/pecho-et-al-2011-pdf
Poster k analýze dlhodobých trendov výskytu búrok a extrémnych zrážok vyvolaných búrkami na Slovensku je možné nájsť tu: http://ulozto.cz/xie2aw2b/balwois-pecho-et-al-2012-burky-emf a http://ulozto.cz/xbVPd4Pv/balwios-pecho-et-al-2012-extr-prec-emf

Abstrakt
Búrky sú extrémnym prejavom atmosférickej konvekcie, pri ktorej dochádza k uvoľňovaniu latentného tepla v dôsledku kondenzácie vodnej pary. Ide o veľmi komplexný atmosférický jav sprevádzaný súborom extrémnych a nebezpečných prejavov, akými sú bleskové výboje, nárazy vetra, krupobitie, prívalové zrážky a v niektorých prípadoch aj tornáda. Najmä v súvislosti s rastom priemernej teploty vzduchu v prevažnej časti strednej Európy existuje predpoklad, že meniace sa klimatické podmienky môžu už v najbližších desaťročiach významne ovplyvniť charakter ako aj priestorový a časový výskyt búrok v našom regióne. Hlavným cieľom príspevku je analyzovať početnosti búrok a zmeny a premenlivosť ich časového výskytu v jednotlivých regiónoch Slovenska v rámci obdobia 1951-2010. Pre účely analýzy sme použili údaje o výskyte dní s búrkou na 16 profesionálnych meteorologických staniciach, ktoré sme navyše doplnili v rámci kratšieho časového obdobia (1981-2010) údajmi z približne 500 zrážkomerných staníc na Slovensku. V príspevku sme sa pokúsili interpretovať hlavné príčiny dlhodobých zmien výskytu búrkovej činnosti. Búrky sa môžu vyskytovať iba pri splnení určitých podmienok v atmosfére. V našich prírodných podmienkach bol ich výskyt tradične koncentrovaný do letných mesiacov, prípadne do obdobia teplého polroka (IV-IX). Vyššia teplota vzduchu, väčší obsah vodných pár v atmosfére, vyššie úhrny zrážok, sprevádza aj častejší výskyt búrok. V predkladanom príspevku by sme chceli potvrdiť očakávania, nie iba o častejšom výskyte búrok, ale aj o rozšírení obdobia ich výskytu, do v minulosti búrkovo netypických mesiacov roka. Využijeme kritérium výskytu aspoň jedného búrkového javu na celom území Slovenska. V meniacich sa podmienkach presnosti registrovania búrok, by mohlo byť toto kritérium, týmito podmienkami, relatívne menej ovplyvnené. Pre overené profesionálne meteorologické stanice, ktorých časové rady otestujeme testami homogenity, urobíme aj analýzu trendov v časových radoch výskytu búrok, pre jednotlivé mesiace, resp. ročné obdobia a rok.   

Úvod
Búrky, patriace nepochybne medzi najatraktívnejšie a najnebezpečnejšie prírodné javy, sa v poslednom období, podobne ako iné extrémne prejavy počasia, stávajú stredobodom pozornosti tak odbornej ako aj laickej verejnosti, a to najmä v súvislosti s očakávanými prejavmi klimatickej zmeny. Globálna zmena klímy, ktorej hlavným prejavom je zvyšujúca sa teplota vzduchu ako aj zmena ostatných klimatologických prvkov a charakteristík prízemnej vrstvy atmosféry, veľmi pravdepodobne ovplyvní v budúcnosti nielen dynamiku a intenzitu, ale aj priestorový výskyt búrok na Slovensku. Či k týmto významným zmenám dochádza už aj v súčasnosti, prípadne či súčasný výskyt búrok v stredoeurópskom priestore je v niečom výnimočný v porovnaní s historickými údajmi sa stalo predmetom analýzy v niektorých, už publikovaných prácach - Bielec-Bąkowska (2003), Bielec (2001), Brázdil (1998), Changnon (2001c), Nosova (1989), Pelz (1977). V podmienkach Slovenska sa klimatologickou analýzou dlhodobých zmien výskytu búrok zaoberal Pecho (2005), ktorý dlhodobé trendy interpretoval najmä z hľadiska zmien cirkulačných typov počasia (v rámci obdobia 1901, resp. 1951-2002). Významný nárast frekvencie výskytu búrok je už dnes všeobecne akceptovaný fakt preukázaný v mnohých regiónoch Európy. Búrky, ako potenciálne ničivé atmosférické javy sú relatívne často analyzované z pohľadu výskytu extrémne vysokých denných úhrnov zrážok alebo mimoriadnych nárazov vetra (Bielec-Bąkowska, 2003; Changnon 2001a,b; Dupuy, 1995; Kyseľ, 2010). Globálnu analýzu búrkovej činnosti a výskytu konkrétneho typu zrážok prináša napríklad aj Dai (2001a,b).  Zaujímavé výsledky prináša aj výskum zimných búrok, ktorých frekvencia významne narastá. Tá úzko koreluje predovšetkým so zmenami cirkulačných podmienok ako aj s polohou konkrétnej meteorologickej stanice (Knudsen, 1974; Gravier a Roussel, 1995). Zvláštnosťami podmienok výskytu búrok v zimnom období sa na Slovensku zaoberala Gerová (1994). 

Búrka je z meteorologického hľadiska chápaná ako súbor elektrických, optických i akustických javov vznikajúcich medzi oblakmi typu Cumulonimbus (skratka „Cb“ alebo inak „búrkový oblak“) navzájom alebo medzi týmito oblakmi a zemským povrchom, často sprevádzaný ďalšími meteorologickými javmi, ktoré niekedy bývajú ničivejšie ako samotná búrka (Ahrens, 2008). Letné obdobie, teda obdobie od začiatku júna do konca augusta, je pre výskyt búrok veľmi priaznivé hneď z niekoľkých dôvodov. Po prvé, sú to predovšetkým vysoké denné teploty vzduchu v prízemnej vrstve atmosféry, po druhé veľký obsah vodných pár obsiahnutých v ovzduší, ktorých kondenzáciou (skvapaľnením) vo vyšších častiach atmosféry vznikajú intenzívne, niekedy až prívalové zrážky (lejaky). Ďalšou nevyhnutnou podmienkou vzniku letnej búrky je vhodná poveternostná situácia spojená napríklad s prechodom studeného frontu (Bednář, 2003). Počas leta sa vyskytujú najčastejšie dva typy búrok, a to frontálne búrky a búrky z tepla (búrky uprostred vzduchovej hmoty). Frontálne búrky pozorujeme najmä na studených frontoch, na čele ktorých je podporovaný prudký výstup teplého a vlhkého vzduchu do výšky. Tak sa vytvára mohutná kopovitá oblačnosť typu Cumulonimbus (búrkový oblak). Príchod studeného frontu s búrkovou činnosťou vždy spôsobuje náhlu zmenu počasia a pri zemi silný, nárazový vietor, intenzívne zrážky alebo krúpy a samozrejme bleskové výboje. Vývoj búrok na studených frontoch nemusí byť vždy až tak úzko spätý s denným chodom teploty vzduchu, teda často sa vyskytujú aj v nočných a ranných hodinách, na rozdiel od búrok z tepla.

Približne v posledných dvoch desaťročiach (1991-2010) sú búrky u nás, nápadne často spájané s výskytom nebezpečných poveternostných javov (silný nárazový vietor, intenzívny dážď, krupobitie, veľké množstvo elektrických výbojov). Leto sa stalo ročným obdobím, kedy určitá časť búrok má takmer pravidelne v sebe potenciál prírodnej katastrofy. Príčiny treba hľadať vo vyššej teplote vzduchu, ktorá pri určitých typoch poveternostných situácií, vytvára predpoklady pre rast obsahu vodných pár v atmosfére a v tejto súvislosti potom procesy prebiehajúce v atmosfére disponujú väčším energetickým potenciálom. Ale na výsledku negatívnych účinkov búrky sa podieľa aj stav, resp. zraniteľnosť, zasiahnutého prostredia a toto môže ničivé účinky búrky ešte znásobiť.

Metodika a použité údaje
Pre účely analýzy boli použité jednak údaje o počte dní s búrkou (blízkou aj vzdialenou) z 16 profesionálnych staníc s kvalitnými a predovšetkým dostatočne dlhými časovými radmi začínajúce rokom 1951 (výnimku tvorí MS Chopok, kde sa meteorologické pozorovania začali až v roku 1955). Súbor sme obohatili o ďalších približne 500 zrážkomerných staníc, z ktorých boli k dispozícii údaje o výskyte búrok za obdobie rokov 1981-2010. Rozmiestnenie použitých staníc je vidieť na Obr. 2a-b. Vzhľadom na to, že búrky sú javy s výrazne lokálnym výskytom (nehovoriac už o niektorých sprievodných fenoménoch, ako napr. krupobitie), kvalita „napozorovaných“ údajov je veľmi závislá od prístupu konkrétneho pozorovateľa a jeho schopnosti dodržiavať dohodnutú metodiku pozorovania. Z tohto dôvodu treba pripustiť, že kvalita údajov dokonca aj na niektorých osvedčených profesionálnych staniciach je v posledných rokoch veľmi diskutabilná, a to najmä kvôli rušeniu nočných služieb v meteorologickej prevádzke SHMÚ (výrazne sa tým znižuje počet pozorovaných búrkových javov v nočných hodinách). Napriek tomu, že búrka sa prejavuje predovšetkým v noci silnými svetelnými efektmi a podobne ohlušujúcim hrmotom, sú v pozorovaní a zaznamenávaní búrok isté problémy. Rôzna úroveň meteorologických staníc, od profesionálnych, cez stanice s dobrovoľným pozorovateľom a končiac zrážkomernými stanicami, sa prejavuje neporovnateľnou presnosťou zachytávania búrok a javov s nimi spojenými. Okrem toho aj zmena pracovného režimu profesionálnych staníc mimo letísk, podobne ako výmena pozorovateľa, môže spôsobiť nehomogenitu v časovom rade výskytu búrok. Nie je preto jednoduché urobiť akúkoľvek priestorovú analýzu výskytu búrok.    

Meteorologické stanice, či už profesionálne synoptické alebo zrážkomerné, sú situované v rôznych prírodných podmienkach, od najnižších polôh na krajnom juhu a juhovýchode až po hrebeňové polohy Vysokých a Nízkych Tatier (MS Lomnický štít, 2635 m n.n.; MS Chopok, 2005 m n.m.).

Predmetom analýzy bola najmä charakteristika počtu dní s búrkou (či už blízkou – do 3 km od MS, alebo vzdialenou – viac ako 3 km od MS). Na okraj treba zdôrazniť, že v študovanom období (1951-2010) nedošlo k zmene metodiky pozorovania búrkových javov. Okrem štatistických trendov početností dní s búrkou v jednotlivých mesiacoch, sezónach a roku na vybraných profesionálnych MS sme sa v analýze zamerali aj na zhodnotenie „sumárneho“ kumulatívneho počtu búrkových dní na všetkých zrážkomerných MS od roku 1981 (tzv. „búrko-stanice“). Ako sme už uviedli v abstrakte príspevku, predmetom analýzy sa stala aj nie príliš štandardná a používaná charakteristika – výskyt aspoň jedného búrkového dňa v rámci študovaného územia, použitím ktorej by sme radi poukázali na významnejší časový posun výskytu búrkových javov v akomkoľvek regióne Slovenska (pri niektorých poveternostných situáciách, a to najmä v chladnej časti roka (X-III), je akýkoľvek výskyt búrky považovaný za neobvyklý aj v našich najteplejších oblastiach).  

Výsledky a záver
Búrky predstavujúce špecifický nebezpečný poveternostný jav vykazujú pomerne výraznú priestorovú premenlivosť a súčasne ich monitorovanie v sieti meteorologických staníc SHMÚ má rôznu úroveň v závislosti od programu meteorologickej stanice a u dobrovoľných pozorovateľov od ich možností, ktoré sú určované predovšetkým ich kontinuálnou alebo prerušovanou prítomnosťou v mieste pozorovania a merania. Preto pri  hodnotení výsledkov treba zvažovať dva základné prístupy. Na jednej strane sú to trendy v časových radoch výskytu charakteristík búrok, pre ktoré platí, že na jednotlivých staniciach sa môžu dokonca aj v nie veľkých vzdialenostiach rozchádzať vo svojich tendenciách. Na druhej strane sa môže uplatňovať regionálny prístup, v ktorom sa môžu čiastočne eliminovať zvláštnosti a nedostatky pozorovania búrok. Práve z regionálneho prístupu vyplýva, že v mesiacoch máj až august sa len výnimočne vyskytujú dni kedy sa aspoň niekde na Slovensku nezaregistruje výskyt blízkej, resp. vzdialenej búrky alebo blýskavice. Veľmi zaujímavý je poznatok, že v období od novembra do marca je výskyt búrok viazaný na teplotné podmienky a v prípade nadnormálnej teploty vzduchu sa vyskytuje na Slovensku pomerne veľa búrok aj v tomto pre ne  u nás netradičnom čase. V mesiacoch od apríla do septembra je vyšší výskyt búrok viazaný predovšetkým na obdobia s nadnormálnymi zrážkami. Iba október je akýsi prechodný mesiac, kde tieto kritériá jednoznačne neplatia.

Za významný prínos sa môže považovať využitie databázy zrážok od roku 1981, pričom v tomto príspevku boli prvýkrát spracované záznamy o búrkach v ucelenom 30 ročnom období, z takého rozsiahleho súboru meteorologických staníc, aké neobsahuje doteraz žiadna práca analyzujúca búrky na Slovensku. Tento súbor údajov o búrkach sa, v prípade zachovania súčasného stavu siete meteorologických staníc SHMÚ, bude v budúcnosti rozširovať a vytvoria sa ešte lepšie predpoklady pre hodnotenie tohto nebezpečného poveternostného javu, ktorý má v posledných desaťročiach stále nepriaznivejšie ekonomické dôsledky, súvisiace s nákladmi na úhradu poistných udalostí súvisiacich s výskytom búrok.

Z hľadiska hodnotenia ročného režimu výskytu búrok sa dve tretiny celkového počtu vyskytujú v letnom období (viac ako 65 %), zatiaľ čo na jar pripadne približne jedna štvrtina (25 %), na jeseň 7 % a v zime sa vyskytne celkovo len necelých 0,5 % všetkých búrok (Pecho, 2005). Graf na Obr. 3 prináša prehľad relatívnej početnosti búrok pre jednotlivé mesiace v roku (spracované obdobie 1981-2010). Ako vidieť relatívne najviac búrok sa vyskytuje v mesiaci jún (24,3 %). Nasleduje júl s takmer 22 % a máj s 20,6 %. Takmer žiadne búrky sa nevyskytujú v decembri (0,1 %) a v januári (0,2 %).

Dlhodobé zmeny počtu dní s búrkou (na aspoň jednej MS v danom dni) v jednotlivých dekádach, počnúc desaťročím 1951-1960 sú uvedené v Tabuľke 1. K pozoruhodnému a štatisticky významnému nárastu došlo najmä v jarných a letných mesiacoch, a to predovšetkým v apríli a júli. Vzhľadom na značnú časovú variabilitu výskytu búrok v niektorých jesenných a najmä zimných mesiacoch sú trendy v tomto období len málo významné (napr. december, január, prípadne október). Vzhľadom na pomerne výrazný nárast podielu aprílových a júlových búrok, nie je žiadnym prekvapením pomerne významný pokles počtu búrkových dní v júni (v období 1981-2010), do ktorého sa spolu s júlom koncentruje dlhodobo najvyšší podiel búrok. Dlhodobé priemery a vybrané štatistické ukazovatele tej istej charakteristiky búrok prinášajú pre vybrané periódy (napr. 1951-2010, alebo 1951-1980 a 1981-2010) a sezóny (I-XII, IV-IX, X-III, prípadne I-VIII) grafy na Obr. 4-6. V porovnaní s výsledkami z Tabuľky 1 majú zmeny dlhodobého počtu búrkových dní z Obr. 5-6 mierne konzistnejší charakter a prinášajú komplexnejšiu informáciu o štatistickej povahe oboch porovnávaných období (1951-1980 a 1981-2010), či už pre jednotlivé mesiace alebo sezóny. Popri významne rastúcich tendenciách v jarných mesiacoch (júl a jún v tomto porovnaní zaznamenali len minimálne zmeny) si možno napríklad všimnúť aj zreteľný nárast rozptylu, resp. interkvartilového rozpätia (rozdiel medzi horným a dolným kvartilom) v prípade apríla, čo signalizuje zvýšenie početnosti tých prípadov (v porovnaní s predošlým obdobím), kedy sa v apríli vyskytuje významne vyšší počet búrkových dní než v rokoch s priemerným alebo nízkym počtom búrok. K zásadnejším zmenám toho istého charakteru došlo aj v ďalších dvoch jarných mesiacoch, marci a máji (Obr. 5).

Za povšimnutie stoja aj dlhodobé zmeny ročného a sezónneho počtu dní s búrkou medzi obdobiami 1951-1980 a 1980-2020 prezentované na Obr. 6. S výnimkou chladného polroku (X-III) všetky vybrané sezóny a rok zaznamenali významný nárast absolútneho počtu dní s búrkou, ktorý je však na druhej strane „kompenzovaný“ výrazným a významným poklesom rozptylu hodnôt. Ide o dôsledok poklesu medziročnej premenlivosti počtu búrkových dní a charakteristickým posunom k vyšším hodnotám. Uvedené zmeny je možné identifikovať aj na Obr. 9, na ktorom sú zachytené časové rady a trendová analýza ročného a sezónneho počtu dní s búrkou v rámci obdobia 1951-2011. Na Obr. 9a prinášame trendovú analýzu časových radov mesačného počtu búrkových dní na území Slovenska v rámci rovnakého obdobia. Zvýraznené (s preložením lineárneho trendu) sú vybrané tri mesiace (február, apríl a júl). Mesiac s najvýraznejším pozorovaným trendom je apríl, v rámci ktorého sa počet dní s búrkou podľa lineárneho trendu zvýšil v období 1951-2011 o 3 dni (obdobne aj v júli), čo predstavuje nárast o takmer 30 %.

Veľmi zaujímavý obraz zmien prináša analýza celkového počtu dní s búrkou na všetkých zrážkomerných staniciach zobraných do úvahy v rámci obdobia 1981-2010 (Obr. 9c). Ročný počet tzv. „búrko-staníc“ vzrástol v uvažovanom období z hodnoty necelých 8 000 v roku 1981 na vyše 11 000 v roku 2010. Aj keď ide o nárast veľmi výrazný a je veľmi pravdepodobne podmienený najmä skutočným nárastom početností dní s búrkou, treba na druhej strane pripustiť, že výsledný trend je do určitej miery ovplyvnený významne nižším počtom „búrko-staníc“ na začiatku 80. rokov, ktorý bol pravdepodobne zapríčinený prevádzkovými zmenami v rámci SHMÚ.

Na Obr. 10-13 sú uvedené výsledky trendovej analýzy počtu dní s búrkou pre vybrané mesiace, rok a sezóny na piatich klimatologických staniciach (Bratislava-Koliba, Hurbanovo, Oravská Lesná, Lomnický štít a Košice-letisko). Ide len o príklady dlhodobého vývoja a premenlivosti počtu dní s búrkou, nemožno teda jednoznačne len na základe týchto bodových informácií robiť akékoľvek závery o tom, či vo všeobecnosti búrkových dní pribúda alebo naopak ubúda. Ako vidieť z uvedených grafov, až na výnimku MS Oravská Lesná, všetky ostatné stanice, vrátane Hurbanova, zaznamenali pomerne výrazný pokles celkového (ročného) počtu dni s búrkou. Okrem niektorých jarných mesiacov sa to týka aj mesačných hodnôt. Vzhľadom na značnú medziročnú premenlivosť sú dosiahnuté trendy v prípade staníc Bratislava-Koliba a Lomnický štít štatistický nevýznamné (aj na úrovní väčšiny mesiacov). Výsledky sú v celku konzistentné s prácou Pecho (2005), ktorá dospela k podobným záverom týkajúcicm sa regionálnych zmien početnosti dní s búrkou v rámci obdobia 1951-2002 – výraznejší pokles v južnejších, nížinných a kotlinových polohách, naopak celkový nárast v horských oblastiach severného a východného Slovenska.


Literatúra
Ahrens, C. AD. 2008. Meteorology today. 9. vydanie. St. Paul. West Publishing Company, New York, 2008, 624 p.
Bednář, J. 2003. Meteorologie: úvod do studia dejů v zemské atmosféře. Prvé vydanie, Portál, Praha, 2003, 224 p.
Bielec, Z. 2001. Long-term variability of thunderstorms and thunderstorm precipitation occurrence in Cracow, Polan, in the period 1896-1995. Atmospheric research, 56 (2001), 161-170.
Brázdil, R. 1998. Časová a prostorová analýza bouřek, krupobití a extrémních srážek v jižní části Moravy v období 1946– 1995. Meteorol. Zpr. 51, 45–52.
Dai, A. 2001a. Global precipitation and thunderstorm frequencies. Part I: Seasonal and interannual variations. Journal of Climate. Vol. 14, No. 6, 2001, pp. 1092-1111.
Dai, A. 2001b. Global precipitation and thunderstorm frequencies. Part II: Diurnal variations. In: Journal of Climate. Vol. 14, No. 5, 2001, pp. 1012-1028.
Dupuy, J. 1995. Precipitations orageusses dans l’agglomeration Lilloise. Cahiers de Geographie Physique, vol. 10. Universite des Sciences et Technologies de Lille, pp. 17– 32.
Gravier, J., Roussel, I. 1995. Les orages hivernaux a Nancy et a Tours 1964– 1993. Cahiers de Geographie Physique, vol. 10. Universite des Sciences et Technologies de Lille, pp. 5 –16.
Changnon, S.A. 2001a. Damaging thunderstorm activity in the United States. Bull. Am. Meteorol. Soc. 82, 597–608.
Changnon, S.A. 2001b. Thunderstorm rainfall in the conterminous United States. Bull. Am. Meteorol. Soc. 82, 1925–1940.
Changnon, S.A. 2001c. Long-term fluctuations in thunderstorm activity in the United States. Clim. Change 50, 489–503.
Gerová, E. 1994. Búrky na Slovensku so zreteľom na zvláštnosti podmienok ich výskytu v zimnom období. Diplomová práca. FMFI UK, Bratislava.
Knudsen, J. 1974. Winter thunderstorm in southern Norway. Meteorol. Ann. 6 (9), 170– 271.
Nosova, A.M. 1989. Mnogoletnije izmenenija intensivnosti grovoj dejatelnosti. Meteorol. Gidrol. 3, 106– 109.
Oravec, D. 2000. Búrkové pomery na Horehroní. Diplomová práca. PRIF UK, Bratislave, 2000, p. 17-48.
Pecho, J. 2005. Možný vplyv klimatickej zmeny na výskyt búrok na Slovensku. Diplomová práca. PRIF UK, Bratislava, 87 p.
Pelz, J. 1977. Die Gewitter im Berliner Raum. Meteorol. Abh., Ser. A Monogr. 1 (3) (Berlin).
Řezáčová, D., Novák, P., Kašpar, M., Setvák, M. 2007. Fyzika oblaků a srážek. Academia, Praha, 2007. 574 s.
Wallace, J. M., Hobbs, P. V. 2006. Atmospheric Science - An Introductory Survey. Second edition, University of Washington, Adademic Press, 488 s.



Iné zdroje
http://www.scribd.com/doc/45838943/Supercell-Thunderstorms-and-Tornadoes-An-Electromagnetic-and-Thermodynamic-Approach 
http://www.estofex.org/

6 komentárov:

  1. Odpovede
    1. Alex, aj toto je len velmi strucny uvod do celej problematiky ... :)

      Odstrániť
  2. Velmi prijemne napsany strucny uvod:-) Doufam, ze bude i nejake pokracovani teto zajimave temy;-) Co treba jeden dil venovat stormchasingu?:-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj Vojta, presne tak. Ide skutocne len o "strucny" uvod do tejto problematiky. Netreba ocakavat, ze tymto jednym textom postihnem uplne vsetko. Burky a konvektivne javy v atmosfery su velmi komplexna a rozsiahla tema. Urcite v nej budem pokracovat aj v niektorych dalsich blogoch. Chcel by som sa vsak hlbsie venovat klimatologii burok :) Dakujem za feedback. ak by si mal nejake kriticke postrehy, urcite privitam :)

      Odstrániť
  3. Kriticke postrehy nemam, jen bych mozna lehce doplnil k te dynamice bouri, ze jejich vertikalni rozsah je dan silou upraftu, tedy silou vystupnych proudu. Pokud jsou tyto proudy velmi silne, mohou prorazit tropopauzu (nebo presneji rovnovaznou polohu) a dostat se do oblasti spodni stratosfery v podobe vyvysenych domu (angl. overshooting tops). Diky temto "vezim", mohou boure mnohdy dosahovat i vysoko nad 12 km, jak jsi v textu napsal (dolozena maxima z CR jsou cca 18-20km). Je to spise rarita, ale obcas se podari:-) Vysku horni hranice je pak mozne odhadnout nejlepe pomoci vertikalnich rezu radarovych odrazivosti..Ty jsou schopny podat i informaci o vnitrni strukture boure.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dakujem za doplnenie. Kazdopadne "overshooting top" je schemitaicky naznaceny aj na Obr. 5, v texte som sa ale takymto detailom nevenoval. Snad budem mat niekedy cas napisat napr. aj o supercelarnych burkach viac ako tu :) Diky moc za koment.

      Odstrániť

Vysušovanie krajiny vs. silnejúci skleníkový efekt

Je príčinou klimatickej zmeny a globálneho otepľovania vysušovanie krajiny? V súvislosti s príčinami globálneho otepľovania a klimatick...