pondelok, 2. júna 2014

Vstupujeme do éry extrémov

Hosťujúci blog slovenského klimatológa Mgr. Pavla Matejoviča, Ph.D.

O tom, že extrémov v počasí pribúda, nás opäť presvedčila aj tohoročná jar. Viacerí si možno spomenú na vlaňajší marec, keď sa v jeho druhej polovici ochladilo tak výrazne, že teploty v kotlinách severného Slovenska klesli hlboko pod bod mrazu. Ešte aj po jarnej rovnodennosti 24. marca namerali v Oraviciach na severe Slovenska neuveriteľných -23,9 °C. Naopak tohtoročný marec bol pre zmenu najteplejší v histórii meteorologických pozorovaní na našom území. Mimoriadne nadnormálna však bola aj tohtoročná zima, ktorá skončila na Slovensku ako 2. najteplejšia.

Teplotné extrémy však nie sú jediným a tým najväčším „problémom“ aktuálnej klímy, nakoniec vďaka miernej zime možno ušetriť na energiách. Oveľa väčší problém predstavujú mohutné víchrice, prívalové dažde a suchá. Práve nerovnomerné rozloženie zrážok, keď sa striedajú obdobia s nízkymi úhrnmi s obdobiami, keď naopak veľa prší, budú v budúcnosti pre stredoeurópsky región predstavovať najväčšiu hrozbu. Mohli sme sa o tom presvedčiť aj v posledných rokoch. Kým rok 2010 bol v histórii meteorologických pozorovaní najdaždivejším rokom, nasledujúci rok bol v Malých Kosihách na juhu Slovenska najsuchší.

Veľa odborníkov si v tejto súvislosti kladie otázku, či prudké zmeny v počasí a častejší výskyt extrémnych javov možno spájať s antropogénne podmienenou zmenou klímy, alebo či sú tieto javy dôsledkom prirodzenej atmosférickej cirkulácie. Pravdivé sú obe tvrdenia, aj keď si zdanlivo protirečia. Pokúsime sa to stručne vysvetliť.


Obr. 1: Letecký pohľad na rozsiahle záplavy na rieke Sáva v oblasti mesta Brčko (Bosna a Hercegovina) dňa 18. mája 2014 (Zdroj: Weather Underground)

Klimatická zmena má okrem iného vplyv aj na atmosférickú cirkuláciu (prehlbovanie tlakových níží, zmeny v prúdení a pod.), no atmosférické procesy ako také majú a budú mať stále prirodzený charakter. Tak tomu bolo aj uprostred tohtoročného mája, kedy zo severozápadu prenikol do oblasti Stredomoria studený a vlhký vzduch. Kým Stredomorie sa na jar zvykne už intenzívnejšie ohrievať, vo vysokých zemepisných šírkach panuje ešte zima. Vzniká tak výrazný teplotný kontrast, ktorý potom podmieňuje tvorbu tlakových níží. V tomto konkrétnom prípade sa však navyše vznikol aj výrazný teplotný kontrast medzi východnou a západnou časťou Európy (v Rusku sú túto jar prekonávané dlhodobé teplotné rekordy). Uvedené teplotné pomery spôsobili, že tlaková níž, ktorá sa v Stredomorí vytvorila a postupovala nad Balkán, mohla „čerpať“ z teplotne nestabilného prostredia ešte viac energie. Vplyvom všeobecne rastúcej teploty vzduchu sa totiž zvýrazňuje dynamika všetkých atmosférických procesov. Okrem toho sa teplý vzduch správa ako špongia a je schopný prijať oveľa viac vodnej pary, než studený, vplyvom čoho môže potom spadnúť aj viac zrážok. Výsledkom boli mimoriadne vysoké úhrny zrážok najmä na Balkáne (Obr. 1). Prudký tlakový spád, ktorý sa vytvoril na zadnej strane tlakovej níže, zase u nás spôsobil zosilnenie vetra, ktorý mal na mnohých miestach ničivé účinky. Akousi predzvesťou balkánskej níže boli aj silné búrky, ktoré sa v strednej Európe začali tvoriť už v apríli.

S mimoriadne hlbokými tlakovými nížami, ktoré boli sprevádzané mohutnými víchricami a výdatnými zrážkami, boli počas celej uplynulej zimy konfrontovaní najmä obyvatelia Britských ostrovov. Podobnú situáciu sme u nás zažili pred 10 rokmi v novembri 2004, aj vtedy bola hlavným vinníkom hlboká tlaková níž. Klimatológovia a meteorológovia už dlhší čas sledujú a skúmajú zmeny, ktoré v atmosférickej cirkulácii nastávajú vplyvom globálneho otepľovania.

Klimatická zmena sa teda prejavuje predovšetkým vo zvyšovaní frekvencie extrémnych prejavov počasia. Poveternostné situácie, ktoré dnes považujeme za extrémne, sa v budúcnosti stanú „bežným“ javom. Život v ére teplejšej klímy nebude teda ani zďaleka pripomínať pobyt v prímorskej dovolenkovej destinácii.

Tento článok vyšiel v pôvodnej verzii v Pravde dňa 23.5.2014 (http://1url.cz/XVTT)
Mgr. Pavel Matejovič, Ph.D. (Klimatológ, meteorológ, teoretik literatúry a pedagóg. Pôsobil v Slovenskom hydrometeorologickom ústave a Ústave Slovenskej literatúry SAV, a momentálne na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity. Vlani mu vyšla kniha s názvom Zima A.D. 1500 – 2010. História a podoby zím na Slovensku a v Európe)

Súvisiace články
Rok, kedy neprišla zima
http://www.climatemap.blogspot.cz/2014/03/rok-kedy-neprisla-zima.html
Čakajme neočakávateľné (Realita dopadov extrémov počasia)
http://www.climatemap.blogspot.cz/2014/02/cakajme-neocakavatelne.html
Zvyšujúca sa extrémnosť počasia preverí naše limity adaptácie 
http://www.climatemap.blogspot.cz/2014/02/zvysujuca-sa-extremnost-pocasia-preveri.html
Extrémne počasie a meniaca sa tvár Matky Zeme 
http://www.climatemap.blogspot.cz/2013/04/extremne-pocasie-meniaca-sa-tvar-matky.html
Studený začiatok jari v globálnych súvislostiach
http://www.climatemap.blogspot.cz/2013/04/studeny-zaciatok-jari-v-globalnejsich.html
Realita extrémov 
http://www.climatemap.blogspot.cz/2013/03/realita-extremov.html
Extrémne klimatické anomálie ako priamy dôsledok globálneho otepľovania (?)
http://www.climatemap.blogspot.cz/2013/03/extremne-klimaticke-anomalie-ako-priamy.html

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Vysušovanie krajiny vs. silnejúci skleníkový efekt

Je príčinou klimatickej zmeny a globálneho otepľovania vysušovanie krajiny? V súvislosti s príčinami globálneho otepľovania a klimatick...