pondelok, 14. apríla 2014

Hrozí našej civilizácii kolaps?

Hosťujúci blog Mgr. Alexandra Ača, Ph.D. z Centra výskumu globálnej zmeny AV ČR, v.v.i. v Brne.

Vo víre každodennosti nedokážeme - a možno ani nechceme - vnímať udalosti v širšom kontexte. Koľkí z nás si napríklad pripúšťajú realitu kolapsu civilizácie? Čo pre nás znamená, ak si prečítame vedeckú štúdiu sponzorovanú NASA, ktorá hrozí kolapsom súčasnej civilizácie?

Takých správ už bolo, povieme si, a nakoniec sa problémy vždy nejako vyriešili. No v podvedomí každý z nás tuší, že všetky vyspelé aj menej vyspelé civilizácie prešli fázami tvrdej práce, rozkvetu, vrcholu a pádu. A tento pád môže trvať aj stovky rokov, ako nám ukázala Rímska ríša. Napriek tomu to vyzerá, ako by sme chceli podobné varovania zatlačiť niekam ďaleko do pozadia. To nám napokon umožňuje pokračovať v riešení našich každodenných problémov stále rovnakým spôsobom. No a ak si pripustíme, že problém kolapsu spoločnosti sa týka aj nás, alebo že bude aktuálny v blízkej budúcnosti, iný obranný mechanizmus predstavuje postoj „aj tak s tým nič nespravím“.


Kníh, článkov, varovaní, dokonca aj odborných diskusií na tému kolapsu civilizácií poznáme z minulosti nespočetné množstvo. Od poradkyne kráľa Šalamúna a slávnej Sibyly cez proroka Nostradáma alebo ekonóma Malthusa až po vedcov združených v Rímskom klube. Najnovším príspevkom je štúdia spolufinancovaná grantom od americkej NASA. Autori v nej identifikovali kľúčové faktory pádu rozvinutých spoločností: prehnané využívanie zdrojov, čo podkopáva ekologickú kapacitu prostredia plus rozvrstvenie obyvateľstva na úzku elitu bohatých a masy chudobných. Bohatstvo spoločnosti nie je rovnomerne rozdelené a to prispieva k rastu sociálneho napätia. Výsledkom je, že elity spotrebovávajú príliš veľa, a masy chudobnejú. Úpadok prichádza aj v prípade, že ekosystémy poskytujú svoje služby a zdroje v dostatočnej miere.

Zároveň autori spochybňujú názor, a dalo by sa dokonca tvrdiť mýtus, že riešením sú technológie. Upozorňujú, že hoci technológie umožňujú účinnejšie využívať zdroje, súčasne to vedie k vyššej spotrebe jednotlivcov a zrýchleniu vyčerpávania zdrojov. Tento fenomén opísal už v 19. storočí ekonóm William Stanley Jevons (známy Jevonsov paradox). Autori štúdiu uzatvárajú dramaticky: bez rýchlych zásahov zákonodarcov unikneme pred kolapsom len veľmi ťažko.

Paralel, ktoré viedli ku kolapsom spoločností v minulosti, a ktoré čoraz viac môžeme pozorovať aj dnes, je veľa. V niečom je však súčasná situácia výnimočná: nikdy v minulosti nedosiahla žiadna iná civilizácia takej miery globálneho prepojenia. Teda kým v minulosti boli pády jednotlivých spoločností skôr lokálne, dnes skôr čelíme pádu globálnemu. Dôsledky budú pociťovať mnohé generácie po nás. Či a kedy sa potom dokážu dostať na úroveň, aspoň vzdialene podobnej tej našej, je otázne.

My môžeme túto situáciu vnímať ako neradostnú, no z pohľadu budúcich generácií to vyzerá inak. Historici budú náš život opisovať ako dobu, kedy ľudia mali všetko, ale nestarali sa o nič, ich životy boli síce materiálne naplnené, ale duchovne a morálne prázdne, a kedy bola dostupná lekárska starostlivosť, ale ľudia si zdravie nevážili. Jediným zmyslom života bolo zarábať čo najviac peňazí čo najrýchlejšie. Možno budú ľudia v budúcnosti radi, že súčasná éra blahobytu a plytvania je už len dávnou spomienkou.

Tento článok vyšiel v pôvodnej verzii v Pravde dňa 13.4.2014 (http://1url.cz/FR84)
Mgr. Alexander Ač, Ph.D. (Centrum výskumu globálnej zmeny AV ČR, v.v.i., Bělidla 986/4a, 603 00 Brno, Česká republika).

6 komentárov:

  1. Samozrejme, že hrozí kolaps, kým sa správame tak, že peniaze sú prioritnejšie ako príroda.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nuz, zial je to tak Jozef a napriklad toto hovoriza vsetko: Kvôli 800 mil. barelov ropy ide Ekvádor zničiť jedno z najkrajších a najmenej poškodených prírodných prostredí na našej planéte - skutočne tomu prestávam rozumieť!!! Ničenie planéty pre pár mizerných dolárov, ktoré aj tak nikto z nás nikdy neuvidí. Samozrejme, najdôležitejšie je, že ekvádorský prezident bude mať na novú vilu, etc. (Ekvádor chce těžit ropu v deštném pralese: http://1url.cz/JRYZ)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Joži, presne tak - a kto by nechcel mat radsej vilu, ako "byvat" v pralese? :-/

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Človek sám seba pasoval za pána prírody. To je chyba. Človek nemôže byť pánom prírody, on sám je jej súčasťou. Príroda nie je majetkom ľudí, je len darom, za ktorý by mali byť ľudia vďační a chrániť ho.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Vynikajúci blog pán Pecho. Veľmi rád čítam. Nech sa Vám darí.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Ak to bolo myslene uprimne, tak dakujem Radovan, velmi si to cenim. V pripade tohto textu vyjadrujem vdaku aj za Alexa Aca :) Nech sa dari aj Vam. Jozo

    OdpovedaťOdstrániť

Vysušovanie krajiny vs. silnejúci skleníkový efekt

Je príčinou klimatickej zmeny a globálneho otepľovania vysušovanie krajiny? V súvislosti s príčinami globálneho otepľovania a klimatick...