pondelok, 10. novembra 2014

"Hurikány" Stredomoria

Stredomorské „tropické“ cyklóny v podmienkach meniacej sa klímy

V závere minulého týždňa (piatok 7. novembra) sa nad centrálnym Stredomorím, južne od pobrežia Sicílie, odohrala celkom zaujímavá cyklogenéza, ktorej výsledkom bol vznik vcelku zaujímavého a pre oblasť Stredozemného mora aj dosť zriedkavého atmosférického javu. Z celkom štandardnej tlakovej níže miernych šírok postupujúcej zo západnej Európy smerom na juh vznikol neďaleko ostrova Malta hurikánu podobný atmosférický vír, tiež označovaný ako „stredomorský hurikán“ či „stredomorská (sub)tropická cyklóna“, alebo skrátene „Medikán“. Medikány síce nedosahujú podobné rozmery a ani zďaleka nie sú tak pustošivé ako hurikány či tajfúny, no ich vizuálna podobnosť s tropickými cyklónami je viac ako nápadná (Obr. 1). 


Obr. 1: Satelitný záber družice NASA na "medikán" v blízkosti ostrova Malta dňa 7. novembra 2014 (Zdroj)

Zvlášť obyvateľom ostrova Malta sa v priebehu piatku naskytla možnosť overiť si aj v realite, že stredomorský medikán nemá svojimi účinkami až tak ďaleko od skutočného hurikánu. Pritom ani zďaleka nešlo len o prudké nárazy vetra, ktoré dosahovali až 150 km/h, či veľmi intenzívny dážď a lokálne povodne, ale predovšetkým o nápadné „upokojenie“ víchrice v čase prechodu tzv. oka – teda málooblačnej a takmer bezveternej oblasti v centre cyklóny. 

Priemerne vznikne nad Stredozemným morom jedna podobne ničivá cyklóna ročne (vo výnimočných prípadoch až dve). Ale aj napriek tomuto zatiaľ zriedkavému výskytu, medikány z pohľadu vzniknutých škôd predstavujú veľmi vážnu hrozbu a riziko pre všetky pobrežné regióny a ostrovy Stredomoria, a to zvlášť za predpokladu, že v budúcnosti možno očakávať ďalší rast teploty Stredozemného mora (až nad kritickú hodnotu 26 °C). Keďže podobne ako pri hurikánoch či tajfúnoch, aj medikány čerpajú podstatnú časť svojej energie z teplého povrchu oceánu, existuje predpoklad, že rast teploty Stredozemného mora, zvlášť na jeseň a v zime, môže viesť síce k menej častým, zato však silnejším a deštruktívnejším stredomorským cyklónam


Obr. 2: Povrchová teplota Stredozemného mora dňa 7. novembra 2014 bola dostatočne vysoká na to, aby podporila vznik (sub)tropickej cyklóny (okolo 23 °C) - len na okraj možno pripomenúť, že z nedávnej histórie je známy aj prípad hurikánu (Epsilon z roku 2005), ktorý vznikol nad dokonca ešte chladnejšími vodami Atlantického oceánu (Zdroj)

Dokonca sa objavujú aj expertné názory, že ku koncu tohto storočia by teplotné podmienky Stredozemného mora mohli umožňovať genézu skutočných, tropických hurikánov (Gaertner et al. 2007 alebo Romero & Emanuel 2013). Výskum v tejto oblasti prináša celkom zaujímavé závery, založené na modelovaní konkrétnych prípadov medikánov v druhej polovici 21. storočia. Modely síce naznačujú, že celkový počet medikánov môže byť v budúcnosti dokonca nižší ako dnes (o 10 až 40 %), no ich intenzita a deštruktívna sila bude v podmienkach teplejšej klímy narastať, čo by eventuálne znamenalo, že by niektoré medikány mohli prerásť až do hurikánov. A to najmä v prípade, ak by teplota na rozsiahlych plochách Stredozemného mora dosahovala pravidelne na konci leta 30 °C a viac. 

Treba však na záver pripomenúť, že povrchová teplota mora je len jedným z limitujúcich faktorov – tými ďalšími sú napríklad "geografické" rozmery samotného Stredozemného mora, prítomnosť veľkého množstva ostrovov či veľmi členitého pobrežia, malá tepelná kapacita a malá hĺbka, do ktorej siaha vrstva veľmi teplej vody, či veľmi častý výskyt výrazného vertikálneho strihu vetra, v dôsledku prítomnosti polárneho jet streamu (vysokorýchlostného prúdenia na hornej hranici troposféry) nad Stredomorím v jesennom a zimnom období (pozri text nižšie).


Obr. 3: Príklad stredomorského medikánu z 8. novembra 2011 v oblasti západne od ostrova Korzika (Zdroj. Romero & Emanuel, 2013)

Čo teda môžeme očakávať v budúcnosti? Ešte na začiatku minulého desaťročia klimatické modely veľkú šancu stredomorským „hurikánom“ nedávali. No udalosti z roku 2004 a 2005 vedcom ukázali, že sa ich modely v niečom asi mýlili. Tropické cyklóny Catarina z marca 2004 a Vince z októbra 2005 sa stali krásnymi príkladmi toho, že tropická búrka môže dosiahnuť intenzity hurikánu aj v oblastiach, kde nepanujú vyslovene priaznivé podmienky. Oba hurikány navyše vznikli z mimotropických tlakových níži, teda prienikom chladného vzduchu miernych šírok nad teplý oceán. Najnovšie modelové výstupy založené na podrobnejšom priestorovom rozlíšení už prisudzujú možnosti vzniku hurikánu nad Stredozemným morom vyššiu pravdepodobnosť a to aj pre scenáre, ktoré počítajú do konca tohto storočia s menším ako 3 °C oteplením povrchových vôd Stredozemného mora v letných mesiacoch. 

Aj napriek týmto znepokojujúcim predpovediam sa predsa len zdá, že realita je trochu zložitejšia a v prípade Stredozemného mora to znamená, že si budeme musieť na prvý „legitímny“ hurikán ešte nejaký ten čas počkať.   

Čo je to medikán?
Ide o nápadný, špirálovo zatočený oblačný vír, uprostred ktorého sa nachádza „oko“, oblasť s relatívne pokojným a menej veterným počasím (Obr. 3). Podobnosť hurikánov a medikánov nie je v tomto smere vôbec náhodná, keďže atmosférické procesy, ktoré ich formujú sú veľmi podobné, aj keď v prípade medikánov nie až tak extrémne. Vetry v stredomorských cyklónach len zriedkakedy presiahnu hranicu 25 m/s, čím sa zatiaľ nevyrovnajú ani sile hurikánov najnižšej, prvej kategórie. Tento „výkonnostný“ rozdiel však nie je len výsledok toho, že Stredozemné more nie je zatiaľ schopné poskytnúť medikánom podobne vyhovujúce podmienky ako napríklad Karibské more hurikánom. Podmieňuje to aj skutočnosť, že impulzom pre vznik stredomorských medikánov nie je, tak ako v prípade hurikánu, intenzívna tropická cirkulácia vzduchu rodiaca sa nad pevninou západnej Afriky. Na ich počiatku stoja procesy, ktoré majú svoj pôvod vo vyšších vrstvách troposféry miernych šírok. Na jeseň takmer pravidelne do Stredomoria „zablúdi“ z Atlantického oceánu tlaková níž, ktorej motorom je prítomnosť veľmi studeného vzduchu v stredných a vysokých vrstvách troposféry. Prienik studeného vzduchu nad rozohriate Stredozemné more zväčší v celom profile troposféry teplotný rozdiel, ktorý sa dokáže vyrovnať len stúpaním teplého a vlhkého vzduchu do výšky. Tým sa naštartujú dynamické procesy vedúce k tvorbe mohutnej kopovitej oblačnosti, ktorá sa postupne zoskupuje do tvaru už spomínanej špirály. Dôsledky v podobe intenzívnych lejakov a silného vetra sú síce pôsobivé, avšak na to, aby sa z medikánu stal plnohodnotný hurikán je potrebné, aby voda v Stredozemnom mori mala na pomerne veľkej ploche aspoň 26 °C. A v tom je problém. Takto teplá voda sa vo väčších množstvách, ak nepočítame samozrejme pobrežné oblasti, koncentruje len vo východnom Stredomorí, aj to len na konci leta, prípadne na začiatku jesene. [Očakávané otepľovanie v priebehu 21. storočia však veľmi pravdepodobne túto situáciu zmení]

Stredozemné more je im zatiaľ pritesné
Okrem toho, netreba zabúdať ani na fakt, že Stredozemné more je zo všetkých strán obklopené pevninou a navyše je aj pomerne malé, čo pre potenciálny rozvoj tropických búrok predstavuje veľké obmedzenie. Dokazujú to aj analýzy meteorológov, ktorí študovali každý jeden medikán v Stredomorí za posledných 20 rokov. Ešte skôr, ako sa búrkový systém rozvinul do svojho vrcholného a teda aj ničivejšieho štádia, narazil na svojej ceste buď na nejaký ostrov alebo, ešte častejšie, na pobrežie kontinentu, ktoré jeho vývoj nekompromisne zastavilo. Dokonca ani v tom v najlepšom prípade, kedy by medikán prešiel naprieč celým Stredomorím od západu na východ (v lepšom prípade opačným smerom), nehrozí, že by dosiahol silu hurikánu. Pri svojom postupe do východného Stredomoria by sa síce postupne dostal do oblasti s vhodným teplotnými podmienkam, no pre svoj ďalší rozvoj by už nemal dostatok času. Hneď ako by začal naberať na sile, jeho púť by skončila nad západným pobrežím Libanonu, Izraela alebo Turecka.          


Zdroje 
Rare Medicane Hits Malta and Sicily With Tropical Storm-Like Conditions
Tropical cyclones over the Mediterranean Sea in climate change simulations
Medicane risk in the changing climate
The simulation of medicanes in a high-resolution regional climate model

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Vysušovanie krajiny vs. silnejúci skleníkový efekt

Je príčinou klimatickej zmeny a globálneho otepľovania vysušovanie krajiny? V súvislosti s príčinami globálneho otepľovania a klimatick...