utorok, 18. novembra 2014

Žijeme v ére dôsledkov ...


... alebo, prečo jedno z najväčších miest sveta trpí akútnym nedostatkom vody (?)

Priznávam, že názov tohto blogu bude pre mnohých z vás znieť pateticky, no drsná realita, s ktorou sú v posledných mesiacoch konfrontovaní obyvatelia brazílskeho São Paula, ani zďaleka tak pateticky nevyzerá. Siedma najľudnatejšia mestská oblasť sveta, ktorá súčasne vytvára približne jednu tretinu hrubého domáceho produktu Brazílie doslova padá na kolená. Dôvodom nie sú ani výpadky dodávok elektrickej energie či sociálne nepokoje kvôli rastúcej chudobe. Príčina je oveľa prozaickejšia. Mestu chýba voda


Obr. 1: (hore) Systém piatich vodných nádrží v oblasti Cantareira, ležiaca severne od São Paula, dodáva mestu celú jednu polovicu objemu úžitkovej vody (Zdroj); (dole) zmena celkovej vodnej plochy hlavnej nádrže Jaguari v období od augusta 2013 do augusta 2014 (Zdroj)


Uhasiť smäd dvadsaťmiliónovej populácie a uspokojiť gargantuovské požiadavky najväčšej priemyselnej metropole Južnej Ameriky nie je vôbec jednoduché, zvlášť v podmienkach, ak vám v celej oblasti juhovýchodnej Brazílie od začiatku roku nespadne z pohľadu zrážok ani tretina z toho, čo by ste bežne očakávali. A zatiaľ čo, k nám do Európy sa pomaly zakráda zima, juh Brazílie s veľkou nádejou obracia svoj zrak na sever v očakávaní príchodu ďalšieho obdobia dažďov, ktoré sa v tejto časti juhoamerického kontinentu spravidla objavuje vždy v lete (na južnej pologuli najmä v období od októbra do začiatku marca). Ak by nakoniec ani tento rok dážď neprišiel, sucho by sa ďalej prehĺbilo a obrovská metropola spolu s najbohatším brazílskym štátom by sa mohli veľmi rýchlo dostať do stavu úplného kolapsu. Ide o takmer nepredstaviteľnú situáciu, najmä v dimenziách relatívne dobre rozvinutej a ekonomicky silnej Brazílie. Že nejde o žiadne strašenie dokazuje aj fakt, že prvý mesiac nadchádzajúceho obdobia dažďov, október 2014, skončil ako najsuchší mesiac od roku 1930.




Obr. 2: Sucho v oblasti štátu São Paulo nie je na juhoamerickom kontinente v súčasnosti žiadnou výnimkou - so závažným suchom bojujú aj niektoré ďalšie brazílske štáty - mapka ukazuje celkové množstvo zrážok v období od 1. júna do 31. augusta 2014  (Zdroj)

Systém vodných nádrží Cantareira (Obr. 1 a 3), ležiaci severne od São Paula a poskytujúci mestu celú jednu polovicu úžitkovej vody, má momentálne k dispozícii už len 5 % svojej vodnej kapacity. Dokonca ani zrážky na prelome októbra a novembra situáciu nedokázali zásadnejšie zvrátiť. Najhoršie sucho za posledných minimálne 80 rokov teda stále pokračuje a čo je horšie, rozširuje sa aj do ďalších štátov. Momentálne je suchom zasiahnutých asi 140 brazílskych miest, prevažne v poľnohospodárskych regiónoch, kde ohrozuje úrodu sóje, trstinového cukru a kávy. Okrem štátu São Paulo je jedným z najviac postihnutých regiónov štát Piauí na severovýchode krajiny, kde poriadne nepršalo už viac ako dva roky (Obr. 2).   


Obr. 3: Poloha systému vodných diel Cantareira s uvedením ich súčasného vodného stavu v porovnaní s normálom (Zdroj)

Sucho sa pomaly stáva v krajine Samby aj veľkou politickou témou. Situácia v samotnom São Paule je už teraz príliš kritická na to, aby sa neobjavili prvé pokusy politických elít, v čele s novozvolenou prezidentkou Dilmou Rousseff, zvaliť zodpovednosť za vzniknutú situáciu na tých, ktorí údajne až príliš nezodpovedne zaobchádzali s dostupnými vodnými zdrojmi v okolí mesta. Vinníci sa predsa stoj čo stoj musia nájsť. A ak to nebudú vodohospodári, celkom určite nimi budú meteorológovia a klimatológovia, ktorí „nedokázali“ predpovedať blížiace sa sucho a nedostatok vody s dostatočným predstihom. Zodpovednosť by sa tak presunula mimo politické kruhy a pani prezidentka by si mohla bezstarostne vydýchnuť: „Tak, to by sme mali.“ 

Nuž ale, to by bolo, keby v tom nebol nejaký „háčik“. Tým háčikom je skutočnosť, že na Brazíliu začínajú pomaly, ale zato čím ďalej tým nekompromisnejšie doliehať dôsledky jej nezodpovednej environmentálnej politiky v období posledných 50 rokov, najmä pokiaľ ide o odlesňovanie Amazónie. A nielen to! Celú situáciu navyše zhoršujú aj stále častejšie sa objavujúce prejavy klimatickej zmeny, ktoré dôsledky rastúceho sucha vo vnútrozemí Brazílie ešte zhoršujú. Buďme ale konkrétnejší a poďme k veci. Celkom určite sa pýtate: Čo majú spoločné sucho v São Paule, odlesňovanie Amazónie a klimatická zmena?

O odbornom rozhľade politikov si nemožno robiť prehnané ilúzie, zvlášť ak ide o tak kontroverzné a navyše v Brazílii aj dosť nepopulárne témy ako klimatická zmena či ilegálne odlesňovanie amazonského pralesa. Dilma Rousseff zrejme vie o tom svoje, keďže ona sama predstavuje predĺženú ruku najväčších energetických korporácií krajiny, ktoré majú svoje záujmy nielen v Amazónii. A nielen to. Tým ako sa Brazília v posledných minimálne dvadsiatich rokoch rýchlo rozvíjala, jej hospodárstvo si pýtalo stále viac a viac. Viac ropy, viac sóje a nakoniec aj viac hovädzieho mäsa, čo vyvinulo enormný tlak na zatiaľ nezničené oblasti dažďového pralesa. Od roku 1970 stratila Amazónia dovedna takmer 20 % pôvodnej plochy lesných spoločenstiev a odhaduje sa, že len v období posledných 20 rokov Brazília prišla o viac ako 763 000 km2 lesa (čo je asi dvojnásobná rozloha Nemecka), a to prevažne v štátoch Mato Grosso, Pará a Rondôna (Obr. 5). Určite stojí za zmienku, že práve tieto štáty bojovali v posledných dvoch desaťročiach s najväčším náporom sucha – v rokoch 2005, 2007, 2010 a najnovšie 2012-2014. 


Obr. 4: Amazonská džungľa je dažďovým pralesom v pravom zmysle slova - vytvára si vlastný klimatický a zrážkový režim, ktorý je podmienený prítomnosťou lesa - viac ako 50 % zrážkových úhrnov pochádza z transpirácie rastlín (Zdroj)

Ako sme sa pokúsili vysvetliť už v jednom z predošlých textov (Amazonský prales a klimatická zmena), v prípade, že les nahradí trávnatý porast, nezmení sa „len“ vizuálna podoba krajiny, ale zásadne to ovplyvní aj obeh vody v krajine a nakoniec aj klimatické podmienky. Bez lesa voda z krajiny nielen rýchlejšie odteká, čím sa znižuje výpar z pôdy, ale bez stromov rýchlo mizne aj tzv. transpiračná časť výparu (teda výpar, ktorý sa realizuje cez „dýchanie“, inak povedané transpiráciu vegetácie). A práve z tejto „transpiračnej“ časti pochádzajú takmer všetky zrážky, ktoré vo vnútrozemí Brazílie registrujeme (Obr. 4). 

Amazonská džungľa tak predstavuje akúsi „vlhkostnú“ pumpu, ktorá dopravuje vodu z Atlantického oceánu ďaleko na západ, až k predhoriam Ánd. Toky vlhkosti však nesmerujú len na západ, ale stáčajú sa aj na juh, kde v období dažďov prinášajú intenzívne dažde aj do takých miest ako São Paulo. V momente, kedy celý dopravný pás je v dôsledku odlesňovania prerušený, zrážky prestávajú vypadávať "v obvyklom množstve" už v regióne svojho pôvodu (Amazónia), čo sa pochopiteľne prejavuje aj v rastúcom deficite vlahy ďaleko na juhu. Rozširujúce sa sucho tak napokon ohrozuje tak zvyšok zatiaľ neporušeného pralesa, ako aj poľnohospodárske a priemyselné oblasti v juhovýchodnej Brazílii, či dokonca v niektorých ďalších štátoch Južnej Ameriky. Globálne otepľovanie navyše problém sucha ďalej zhoršuje tým, že vyššia teplota atmosféry podporuje rastúci výpar z povrchu, čím deficit vody ešte narastá.


Obr. 5: Rozsah odlesňovania na juhoamerickom kontinente medzi rokmi 2001 a 2012 podľa údajov Global Forest Watch (ružové plochy; Zdroj)

Ak sa vám teda budú najbližšie zdať ceny brazílskej kávy či trstinového cukru privysoké, celkom určite to nebude kvôli špekuláciám na trhu s komoditami, ale v dôsledku obrovského výpadku produkcie týchto komodít v poslednom roku.

O týchto dôsledkoch informujú klimatológovia takmer nepretržite už niekoľko desaťročí a rovnako upozorňujú aj na fakt, že odlesňovanie rozsiahlych oblastí Amazónie môže v budúcnosti viesť k veľmi zásadnému vysušovaniu klímy (aridizácia) nielen v Latinskej Amerike, ale aj v niektorých vzdialenejších oblastiach sveta, napríklad v Európe.

Ako sa hovorí, žneme, čo sme si zasiali, a v prípade bezprecedentného sucha v jednom z najväčších miest sveta to začína platiť doslovne.




Zdroje 
Amazon rainforest losing ability to regulate climate, scientist warn
Amazon rainforest deforestation linked to droughts, extreme weather events
Brazil's Severe Drought Dries Up Reservoirs
Brazil’s hydroelectric facilities almost dry due to drought
The largest city in Brazil is running dangerously low on water
Deforestation in Brazil is surging again — after years of decline
Brazil: Water Woes, Climate Change and Security
Drought Takes Hold as Amazon’s ‘Flying Rivers’ Dry Up 
São Paulo running dry due to Brazil's worst drought in 80 years
Reservoir at 5 Percent Capacity: Climate Change to Leave Sao Paulo’s 20 Million Without Water By November?
Climate conditions determine Amazon fire risk 

Facing severe drought, 'war effort' needed to save the Amazon, says scientist - See more at: http://news.mongabay.com/2014/1103-brazil-war-effort-to-save-amazon.html#sthash.PZFh8Imk.9TbB1b2U.dpuf

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Vysušovanie krajiny vs. silnejúci skleníkový efekt

Je príčinou klimatickej zmeny a globálneho otepľovania vysušovanie krajiny? V súvislosti s príčinami globálneho otepľovania a klimatick...