piatok, 14. augusta 2015

Klimatická zmena je pre Slovensko hrozbou

Venujme klimatickej zmene a jej dôsledkom náležitú pozornosť - otvorený list Prezidentovi Slovenskej republiky, Národnej rade Slovenskej republiky a Vláde Slovenskej republiky

Tento mesiac sme si pripomenuli 70. výročie zhodenia atómových bômb na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Ľudstvo sa tak počas studenej vojny niekoľkokrát ocitlo na pokraji jadrového konfliktu. V súčasnosti však čelíme ďalšej veľkej civilizačnej hrozbe. Americký minister zahraničných vecí John Kerry nedávno vyhlásil, že klimatické zmeny dnes predstavujú najstrašnejšiu zbraň hromadného ničenia. V podobnom duchu sa vyjadril aj americký prezident Barack Obama, podľa ktorého je dnes pre civilizáciu a zdravie ľudí najväčšou hrozbou práve klimatická zmena. Na hrozbu klimatickej zmeny nedávno upozornil vo svojej encyklike Laudato si' aj pápež František. Pápež vyzval všetkých obyvateľov planéty, aby sa kolektívne podieľali na zmene súčasného smerovania civilizácie, ktorá uprednostňuje konzum pred úctou ku všetkému živému. Z textu encykliky je zrejmé, že ak zlyháme, čaká nás budúcnosť s vyčerpanými fosílnymi zdrojmi, narastajúcou majetkovou nerovnosťou, vojnovými konfliktami, zdevastovanou prírodou a extrémnejším počasím. To v konečnom dôsledku ohrozí nielen našu bezpečnosť, ale aj naše slobody. 


Podľa výročnej správy Svetovej meteorologickej organizácie bol rok 2014 globálne najteplejší od začiatku meteorologických pozorovaní a v tomto trende pokračuje aj tento rok. Dôležitejšie však je, že 14 z 15 najteplejších rokov sa vyskytlo v tomto storočí, čo dokazuje, že vplyv ľudskej činnosti na globálnu klímu rastie s bezprecedentnou rýchlosťou. So zvyšujúcou sa globálnou teplotou pribúdajú aj extrémne prejavy počasia. Jeden z takých extrémov prežívame aj v týchto dňoch. Je sprevádzaný mimoriadnou vlnou horúčav. Takúto vlnu horúčav zažilo v roku 2010 Rusko, kedy na jej následky zomrelo 60 tisíc ľudí. Deväť miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy bolo zničených a vyskytlo sa viac ako 1500 požiarov. Mimoriadnu vlnu horúčav zažila v roku 2003 aj západná Európa. Spôsobila obrovský rozsah ľudských a ekonomických strát – predčasne zomrelo viac ako 80 tisíc ľudí a  škody dosiahli výšku 4,5 miliárd amerických dolárov. To bol hlavný dôvod, prečo Svetová meteorologická organizácia označila túto vlnu horúčav za jednu z najvážnejších prírodných katastrof v známej histórii ľudstva. 

Takého vlny horúčav strednú Európu zatiaľ obchádzali, bolo teda len otázkou krátkeho času, kedy postihne aj náš región. Aktuálna vlna horúčav je u nás sprevádzaná nielen vysokými teplotami, ale aj extrémnym suchom. Na viacerých miestach južného Slovenska sa od júna vyskytli len veľmi sporadické zrážky. To v kombinácii s vysokou teplotou vedie k ešte rýchlejšiemu vysušovaniu krajiny, čo spôsobuje vážne problémy. Viaceré oblasti na Slovensku začínajú mať problémy so zásobovaním pitnou vodou a doteraz bolo v tomto lete hlásených viac ako 1400 požiarov. Na základe analýzy súčasného nepriaznivého stavu vyplýva, že tohtoročné sucho môže mať pre Slovensko dokonca ešte vážnejšie následky ako mimoriadne vážne suchá v rokoch 2011, 2012, 2007 a 2003. Je dokonca veľmi pravdepodobné, že sa môže opakovať katastrofálne sucho z roku 1947. To, čo dnes pozorujeme, sa malo podľa klimatických modelov diať až v polovici tohto storočia. Realita je teda ešte horšia, ako najpesimistickejšie klimatické scenáre.  

Slovensko môže čakať podobný osud, ako suchom sužovanú Kaliforniu, kde farmári bojujú o každý liter vody a vo veľkom počte opúšťajú svoje zdevastované farmy, len aby prežili. Naša krajina sa tak veľmi rýchlo môže v priebehu tohto storočia zaradiť medzi štáty, kde voda bude tiež nedostatkovým zdrojom a bude stále drahšia a nedostupnejšia. Problém bude mať predovšetkým naše poľnohospodárstvo, kde sa nedostatok vody premietne aj do vyšších cien potravín. Sucho postihne aj celé ekosystémy a krajina postupne nadobudne hlavne v južných oblastiach stepný charakter. 


Škodám spôsobených suchom sa nedá zabrániť, no dajú sa čiastočne zmierniť. Preto sú životne dôležité najmä adaptačné opatrenia, ktoré sa týkajú vodného hospodárstva. Ich základnou filozofiou by malo byť racionálne hospodárenie s vodnými zdrojmi. Na to by mali slúžiť najmä akumulačné priestory, ako sú napríklad jazerá, rybníky a poldre, ktoré by sa v čase výdatnejších zrážok naplnili vodou. Tá by sa potom mohla využívať na rôzne hospodárske účely, napríklad na zavlažovanie. Dôležitú funkciu však zohrávajú aj les, močiare a mokrade, poľnohospodársky využívaná pôda by sa mala striedať s lesnými porastmi. Takýto systém by mal zároveň plniť aj funkciu protipovodňovej ochrany. Príkladom sa pre nás môžu stať krajiny, kde majú s racionálnym využívaním zdrojov, a najmä vody, veľmi dobré skúsenosti. V tejto súvislosti nám môže byť dobrým vzorom napríklad Izrael. S vodou by sa však malo rozumne hospodáriť na všetkých úrovniach. Súčasne ale odmietame rôzne insitné a pochybné projekty, ktoré len odčerpávajú finančné zdroje zo štátneho rozpočtu. Rovnako by sa voda nemala stať v žiadnom prípade zdrojom biznisu, je strategickou surovinou a v budúcnosti jej hodnota ešte vzrastie.  

Musíme tiež zmieniť globálny charakter klimatickej zmeny, ktorý sa nás bude týkať stále viac, či sa nám to páči, alebo nie. Bez toho, aby sme zjednodušovali komplexné príčiny emigrácie ľudí z Afriky a Blízkeho východu, tieto javy sú a naďalej budú zhoršované negatívnymi dôsledkami klimatickej zmeny. Extrémne sucho zažívajú obyvatelia týchto krajín už dnes. Ľudia často nemajú inú možnosť, ako migrovať. Kým dnes do Európy prúdia utečenci po tisícoch, v krátkej budúcnosti to môžu byť desaťtisíce, či dokonca státisíce ľudí. Klimatológovia upozorňujú na stále častejšie extrémy počasia či výskyt suchších a teplejších rokov, ktoré prichádzajú najmä v dôsledku globálneho otepľovania, už celé desaťročia. Takmer nik však týmto varovaniam u nás doposiaľ nevenoval náležitú pozornosť. Preto apelujeme na všetkých politikov, aby konali zodpovedne. Domnievame sa, že podpora, ktorá je slovenskými vládami poskytovaná automobilovému priemyslu, by mala rátať aj s rizikami spojenými s dôsledkami klimatickej zmeny. Adaptačné opatrenia na klimatickú zmenu by preto nemali zostať len na papieri a nemali by mať len proklamatívny charakter. Nejde len o nás, v našej krajine chcú žiť aj budúce generácie.


Mgr. Alexander Ač, PhD. (Centrum výskumu globálnej zmeny AV ČR, v.v.i., Bělidla 986/4a, 603 00 Brno, Česká republika).
Mgr. Pavel Matejovič, PhD. (Klimatológ, meteorológ, teoretik literatúry a pedagóg. Pôsobil v Slovenskom hydrometeorologickom ústave, momentálne v Ústave Slovenskej literatúry SAV a Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity. V roku 2013 mu vyšla kniha s názvom Zima A.D. 1500 – 2010. História a podoby zím na Slovensku a v Európe).
Mgr. Jozef Pecho (Ústav fyziky atmosféry AV ČR, v.v.i., Oddelenie klimatológie, Boční II 1401, 141 31 Praha 4, Česká republika).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Vysušovanie krajiny vs. silnejúci skleníkový efekt

Je príčinou klimatickej zmeny a globálneho otepľovania vysušovanie krajiny? V súvislosti s príčinami globálneho otepľovania a klimatick...