štvrtok, 6. augusta 2015

Klimatológ otvorene o osude našej krajiny

Veľmi teplé a extrémne suché leto 2015 je ochutnávkou toho, čo už v polovici tohto storočia bude na Slovensku celkom bežné

Život v centrách miest sa počas najteplejších letných dní stane pre ľudí postupne neznesiteľný. Klimatické zmeny nabrali už pred 30 rokmi rýchly spád a dotýkajú sa všetkého, čo sa hýbe a dýcha. O tom, ako bude vyzerať podnebie Slovenska o niekoľko desaťročí, sme sa zhovárali so známym slovenským klimatológom Pavlom Matejovičom.

Ako sa z pohľadu klimatológa za uplynulých sto rokov zmenila klíma Slovenska?
Klíma sa na Slovensku začala výraznejšie meniť až približne v posledných tridsiatich rokoch, teda približne od roku 1990. Až do sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia sme mali na Slovensku klímu, ktorá sa až tak veľmi nelíšila od tej, ktorá tu panovala v 18. a 19. storočí. Napríklad v šesťdesiatych rokoch sme mali veľa tuhých zím a posledná veľmi studená zima sa u nás vyskytla v roku 1985. Až do deväťdesiatych rokov 20. storočia sa prirodzene striedali studené, normálne a teplé roky. V posledných tridsiatich rokoch sa však výrazne oteplilo, tuhé zimy sa úplne vytratili a po roku 1990 boli všetka letá nad dlhodobým priemerom.

Keby ste mali načrtnúť klimatický scenár pre našu krajinu na najbližších sto rokov, čo nás čaká?
Doterajší trend otepľovania bude pokračovať a ešte sa zvýrazní. Zároveň sa budú zvýrazňovať aj extrémne prejavy počasia, letá budú ešte teplejšie ako tie dnešné. S horúcimi letami prídu aj silné búrky s prívalovými dažďami. Na strane jednej budú obdobia, keď v krátkom čase spadne veľké množstvo zrážok, na strane druhej sa budú vyskytovať extrémne suchá. To povedie k celkovému vysušovaniu krajiny. Krajina hlavne v južných oblastiach Slovenska nadobudne stepný charakter. Zmení sa aj ekosystém, rozšíria sa rôzne invázne druhy a parazity. Napríklad už dnes sa vyskytujú kliešte v nadmorských výškach, v ktorých sa predtým nevyskytovali. 

 
Obr. 1: Klimatická zmena či globálne otepľovanie nie sú už ani zďaleka len abstraktné pojmy - od začiatku 90. rokov 20. storočia pozorujeme aj na Slovensku výrazné zmeny klimatického režimu teploty a zrážok. Dlhodtrvajúce sucho, nedostatok vody či rastúca extrémnosť počasia - to sú problémy, ktorým budú musieť v budúcnosti čeliť aj obyvatelia Slovenska (Zdroj)

Voda bude vraj do roku 2030 vzácnejšia ako ropa. Kedy pocítime aj my, Slováci, že Modrá planéta vysychá a naše vodné zásoby sa míňajú?
Nedostatok vody bude jeden z najväčších problémov, ktorý ľudstvo v budúcnosti čaká. Pôjde hlavne o zásoby sladkej vody, ktoré budú čoraz vzácnejšie. Už dnes sú oblasti, kde je voda vzácnejšia než ropa. V prípade Slovenska bude dôležité, ako budeme s vodou hospodáriť, resp. zvyšovať tzv. retenčnú schopnosť krajiny. Veľmi dôležité je preto vybudovanie systému, ktorý toto umožní. Mali by sme sa snažiť zachytiť čo najviac vody na našom území. Na to by mali slúžiť najmä vodné nádrže, jazerá a poldre, ktoré by sa v čase výdatnejších zrážok naplnili vodou. Tá by sa potom mohla využívať na rôzne účely. Dôležitú funkciu zohrávajú aj les, močiare a mokrade. Takýto systém by mal zároveň plniť aj funkciu protipovodňovej ochrany. S vodou by sa malo aj rozumne hospodáriť, nemali by sme ju napríklad vyvážať vodovodmi do zahraničia, pretože tak by sme sa mohli pripraviť o zásoby podzemných vôd. Voda by sa teda nemala stať zdrojom biznisu, pretože by sme na to mohli všetci doplatiť. Voda je strategickou surovinou a v budúcnosti jej hodnota ešte vzrastie.

Zmeny klímy vplývajú na poľnohospodárstvo, faunu i flóru. Ako sa to prejaví na slovenských lesoch či v rodinných záhradách a pestovateľských sadoch?
Už dnes poľnohospodári pestujú teplomilné plodiny v oblastiach, kde sa im v minulosti nedarilo, pretože tam bola chladnejšia klíma. Počul som, že poľnohospodári chcú postupne vysádzať na našom území aj plodiny, ktoré sa predtým pestovali hlavne v subtrópoch. Problémom sa však môže stať vybudovanie efektívneho závlahového systému, bez vody nevyrastie nič. Zmeny by mali nastať aj v lesnom hospodárstve, vysádzať by sa mali najmä stromy, ktoré sú odolnejšie proti suchu. Veľkou hrozbou v čase sucha budú aj požiare. V každom prípade, čím viac zelene, tým lepšie, platí to aj pre mestá. Stromy v centrách miest môžu aspoň čiastočne zmierňovať horúčavy. Rozhorúčený betón môže totiž spôsobiť, že život počas najväčších horúčav sa v centrách miest stane pre človeka neznesiteľný. Developeri napáchali v centrách miest obrovské škody, zničili zeleň, parky a na ich mieste postavili betónové parkoviská a sklenené monštrá. Všetko prevalcoval biznis a nekompetentné rozhodnutia politikov.

Meteorológovia a klimatológovia upozorňujú, že rok 2015 by mohol byť najteplejším v histórii. Ako sa pozeráte na túto prognózu?
Je to dosť pravdepodobné, ale ešte treba počkať, aká bude druhá polovica roka. Oceány sú však rekordne teplé a skleníkový efekt atmosféry sa čoraz viac zosilňuje. Rekordne teplý bol globálne, vrátane Slovenska, vlaňajší rok a nemožno vylúčiť, že tento rok ho prekoná. 


Obr. 2: Čakájú nás v auguste podobné extrémne horúčavy, aké zasiahli západnú Európu v roku 2003 a Rusko v roku 2010, a vyžiadali si tisíce obetí? Podľa predpovedných modelov sa zdá, že Slovensko v najbližších dňoch zasiahne jedna z najdlhších a najextrémnejších vĺn horúčav aspoň za posledných 135 rokov (na obrázku hore GFS model pre maximálnu teplotu vzduchu v čase o 12:00 UTC v období od 7.8. do 12.8.2015; Zdroj)

Sú všetky ničivé prírodné katastrofy prirodzeným dôsledkom klimatických zmien? Na čo by v tejto súvislosti malo byť pripravené Slovensko?
Viaceré vedecké štúdie dokazujú, že medzi zmenou klímy a výskytom extrémov v počasí existuje úzka súvislosť. No aj v minulosti sa vyskytovali extrémne prejavy počasia, teda nemožno povedať, že všetky extrémy sú dôsledkom klimatickej zmeny. Výrazne oproti minulosti sa však zvýšila napríklad frekvencia horúčav, alebo výskyt suchých období. Pokiaľ ide o búrky a tornáda, je predpoklad, že ich intenzita sa v budúcnosti bude zvyšovať. Tornáda sa však vyskytovali aj v minulosti, len nepriťahovali takú pozornosť médií ako dnes. Zrejme aj v budúcnosti to budú v našich zemepisných šírkach skôr exotické javy. Oveľa väčšie škody u nás spôsobujú húľavy, čo sú vlastne víry, ktoré majú horizontálnu os otáčania, čiže majú tvar valca na rozdiel od tornád, ktoré pripomínajú chobot. Húľavy, ako aj tornáda sú vždy spojené s búrkami.

Vedci nedávno pustili do pléna informáciu, že do roku 2030 má nastať malá doba ľadová (naposledy tzv. Maunderovo minimum) v rámci striedania slnečných cyklov a poklesu solárnej aktivity. Ako to pocítime a dá sa tejto informácii veriť?
Najskôr by som uviedol na pravú mieru označenie malá doba ľadová. Toto obdobie u nás vlastne skončilo až v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. V roku 1963 sa u nás a v celej Európe naposledy vyskytla mimoriadne tuhá zima, ktorá bola porovnateľná s najtuhšími zimami v tzv. malej dobe ľadovej. Počas spomenutej zimy zamrzla napríklad aj londýnska Temža. Tzv. malá doba ľadová (17. až 19. storočie) bola v podstate normálna klíma, len z dnešného pohľadu sa nám javí v porovnaní so súčasnou klímou ako chladnejšia, preto ju tak niektorí klimatológovia obrazne pomenovali. Skutočná ľadová doba sa skončila pred 11 000 rokmi. Prirodzené faktory, ako napríklad kolísanie slnečnej aktivity, mali v minulosti na prirodzené kolísanie klímy väčší vplyv. Majú vplyv aj dnes, no antropogénny faktor je v súčasnosti asi 8-krát silnejší, a preto prekrýva tie prirodzené. Okrem toho, každý rok sa niekde v médiách objaví informácia, že prichádza nejaká ľadová doba. Autormi takýchto informácií však nie sú vedci, často sa tiež stáva, že ich vyjadrenie niekto pozmení a domyslí si rôzne fakty. Prečo to niekto robí, môžeme si ľahko domyslieť. Zmena klímy bude pokračovať a nič nenaznačuje, že by sa to malo zmeniť.

Koľko rokov „klimatického zdravia“ dávate ešte Slovensku?
Klíma sa už žiaľ zmenila a procesy sú už nezvratné, nakoniec to zažívame aj toto leto. V zdravšej klíme však môžu žiť o niekoľko storočí budúce generácie. Závisí to aj od nás, dnes im vlastne pripravujeme budúcu klímu. Toto je skôr morálny problém, dnes sa však, žiaľ, pred ekologickým povedomím viac oceňuje dravosť a túžba po zisku a bohatstve. Čím viac rastie spotreba, tým sa aj do ovzdušia vypustí viac oxidu uhličitého. Veľmi výstižne to nakoniec pomenoval pápež František vo svojej najnovšej encyklike, keď upozornil, že súčasná civilizácia sa stala obeťou konzumizmu. „Klimatické zdravie“ je tade v tomto prípade závislé od zdravia spoločnosti.
 
Rozhovor bol na Concerned Climatologist zverejnený s láskavým dovolením Dr. Pavla Matejoviča.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Vysušovanie krajiny vs. silnejúci skleníkový efekt

Je príčinou klimatickej zmeny a globálneho otepľovania vysušovanie krajiny? V súvislosti s príčinami globálneho otepľovania a klimatick...