pondelok, 3. februára 2014

Počasie v roku 2013 očami meteorologických družíc

Meteorológia, a koniec koncov aj klimatológia, získavala relatívne donedávna prevažnú časť informácií o aktuálnom, resp. dlhodobom stave a režime atmosféry len z pozemných meraní v sieti meteorologických staníc. Základnou nevýhodou týchto bodových údajov, vzťahujúcich sa k určitému miestu, je to, že nepokrývajú zemský povrch rovnomerne a sú sústredené prevažne na pevninách, aj to prevažne len v obývaných oblastiach. Viac ako 73 percent povrchu Zeme však pokrývajú oceány, ktoré boli až do príchodu diaľkového "družicového" prieskumu a monitoringu v 60. rokoch minulého storočia pre meteorológov a klimatológov doslova „terrou incognita“. Všetko však zmenili meteorologické družice, bez ktorých by rýchly rozvoj predpovednej meteorologickej služby v posledných 40 rokoch bol takmer nemysliteľný.


Diaľkový prieskum Zeme vykonávaný meteorologickými družicami prináša mimoriadne cenné informácie o stave a dynamike atmosféry, oceánov, ale aj pevnín. Družicové systémy, ktoré spravuje či už európska agentúra METEOSAT alebo americká NASA/NOAA, zohrávajú kľúčovú úlohu nie len pri monitorovaní vzniku a vývoja synoptických (poveternostných) systémov, ale aj pri predpovediach pohybu takých extrémnych prejavov počasia, akým bol napríklad v minulom roku super-tajfún Haiyan. Ako vieme, tieto fenomény sa nevyvíjajú izolovane, ale sú súčasťou celosvetovej atmosférickej cirkulácie, ktorej globálny obraz možno na nižšie uvedenom videu vnímať oveľa komplexnejšie, ako na bežných satelitných záberoch, ktoré nám prináša denné meteorologické spravodajstvo. 





Európska agentúra pre využívanie meteorologických družíc – EUMETSAT, v spolupráci s americkou NASA a Japonskom meteorologickou službou, pripravila na základe vizualizácie satelitných (infračervených) záberov z družíc Meteosat (2. generácie), GOES a INSAT, úchvatné video zachytávajúce v priebehu jedného roku (2013) dynamiku atmosférickej cirkulácie, ktorú možno vnímať predovšetkým prostredníctvom pohybu veľkých oblačných systémov. 

Videom nás prevedie komentár Marka Higginsa, ktorý jednoduchým spôsobom popisuje sezónne špecifiká atmosférickej cirkulácie vo vybraných regiónoch sveta – poveternostné systémy a cyklogenézu v miernych šírkach, dynamiku a sezónny pohyb konvektívnej oblačnosti v oblasti rovníka (Intertropická zóna konvergencie – ITZK), a nakoniec aj najextrémnejšie prejavy počasia v trópoch – tropické cyklóny (tajfúny). Na začiatku novembra nezabudnite svoju pozornosť sústrediť na oblasť západného Pacifiku (východne od Filipín), kde v priebehu krátkej sekvencie záberov budete svedkami veľmi rýchleho vývoja jedného z najsilnejších tajfúnov v období meteorologických meraní – super-tajfúnu Haiyan.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Vysušovanie krajiny vs. silnejúci skleníkový efekt

Je príčinou klimatickej zmeny a globálneho otepľovania vysušovanie krajiny? V súvislosti s príčinami globálneho otepľovania a klimatick...