Zobrazujú sa príspevky s označením globálna teplota. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením globálna teplota. Zobraziť všetky príspevky

piatok 31. januára 2014

Klimatologické zhodnotenie roku 2013

Opäť máme za sebou jeden z najteplejších rokov plný extrémov

Planéta Zem má za sebou ďalší veľmi teplý rok, a nie len to. Podľa údajov troch svetových klimatologických centier, NASA GISS, NOAA NCDCCRU, skončil rok 2013 medzi desiatkou najteplejších rokov aspoň od roku 1880. Aby sme však boli trochu konkrétnejší, globálny priemer teploty za minulý rok skončil v poradí najteplejších rokov najvyššie podľa NOAA, a to na 4. mieste (+0,58 °C v porovnaní s obdobím 1951-1980, a +0,62 °C v porovnaní s 1901-2000), o ktoré sa delí spolu s rokom 2003 (Obr. 1 a 2). Toto miesto si rok 2013 obháji dokonca aj v tom prípade, ak berieme do úvahy len teplotu pevnín. 

Podľa zvyšných dvoch databáz (NASA, resp. CRU) sa minulý rok zaradil „až“ na 6., resp. 7. miesto. Treba ale pripomenúť, že použitím novšej a presnejšej interpolačnej metódy pre HadCRU4 (podľa Cowtan & Way, 2013), rok 2013 poskočí ešte o dve priečky vyššie (5. miesto). Dôvod je jednoduchý – vylepšená krigingová metóda dokáže použitím tak pozemných ako aj satelitných meraní presnejšie interpolovať a odhadnúť teplotu aj v oblastiach s nižšou hustotou staničnej siete (napr. Arktída, Afrika, atď.). Zaujímavé je aj to, že veľmi teplý rok 1998 je podľa všetkých troch centier stále vyššie ako rok 2013 (na 3. mieste podľa NOAA a CRU, a na 5. mieste podľa NASA), no použitím prístupu Cowtan & Way, je rok 2013 teplejší. Pre úplnosť ešte dodávame, že status roku 2013, ako jedného z najteplejších rokov, nakoniec potvrdili aj satelitné merania teploty spodnej troposféry podľa UAH, resp. RSS (4., resp. 9. miesto v období posledných 35 rokov).


Obr. 1: Priemerná globálna teplota podľa NOAA a NASA v období 1880-2013 (Zdroj)


Obr. 2: Priemerná globálna teplota podľa NASA (GISTEMP) a Cotway & Way (HadCRU4_krig) v období 1880-2013 (Zdroj)

Goddardovo centrum NASA ďalej zverejnila aj graf (Obr. 3 hore), na ktorom vidieť globálnu teplotu za posledných 64 rokov, vyjadrenú ako odchýlku od dlhodobého priemeru 1951-1980, klasifikovanú podľa toho, či v danom roku pôsobil otepľujúci, resp. ochladzujúci efekt El Niña (červená), resp. La Niñe (modrá), prípadne keď boli podmienky neutrálne (sivá). Z tohto výstupu si možno všimnúť napríklad aj to, že rok 2013 je teplejší dokonca aj v porovnaní so všetkými El Niño-rokmi spred roku 1998. A od roku 2000 sú mimoriadne teplé aj všetky roky s výskytom La Niñe.


Obr. 3: (hore) Priemerná globálna teplota podľa NASA v období 1950-2013 so zvýraznením výskytu javov El Niña (červená) a La Niñe (modrá), neutrálne roky sú sivé (Zdroj); (dole) Oceánsky index Niño (ONI) v období od roku 1992 - zvýraznené sú významné roky výskytu oboch fenoménov (Zdroj)


Z pohľadu množstva zrážok bol rok 2013 (Obr. 4), podobne ako rok 2012, na globálnej úrovni skôr priemerný (0,31 mm nad dlhodobým priemerom) – oba roky nasledovali po historicky „najdaždivejších“ rokoch 2010 a 2011. Ako však uvidíme ďalej, z hľadiska výskytu extrémnych teplôt a zrážok, či iných fenoménov, rok 2013 k tým priemerným rokom zaradiť nemôžeme.     


Obr. 4: Globálne množstvo zrážok [mm] ako odchýlky od priemeru 1961-1990 v období 1901-2013 (Zdroj) 

Regionálne špecifiká teplotných a zrážkových pomerov
Ako vidieť aj na Obrázku 5, pre väčšiu časť sveta bol  minulý rok prevažne teplotne nadnormálnym obdobím, s výnimkou niektorých regiónov v západnej Európe, severnej Indii, severovýchodnej Číny, východnej časti Tichého oceánu, či rozsiahlejšej oblasti severoamerického kontinentu. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že za zápornými teplotnými odchýlkami na severnej pologuli (USA, Európa, alebo Japonsko) stojí predovšetkým veľmi chladný nástup jari v marci 2013 (v USA išlo o najchladnejšiu jar od roku 1996), ktorý bol spôsobený „rekordne“ negatívnou fázou Arktickej oscilácie (AO). Jej vplyv bol nakoniec výrazný aj v samotnej Arktíde, ktorá bola v uvedenom období naopak teplejšia ako normál. Veľmi teplý charakter počasia zažili v minulom roku obyvatelia na južnej pologuli, menovite najmä v Austrálii (historicky najteplejší rok), Argentíne (druhý najteplejší rok histórie za rokom 2012), a na Novom Zélande (tretí najteplejší rok).


Obr. 5: Odchýlky teploty vzduchu nad pevninami a oceánmi od priemeru 1981-2010 v roku 2013 (Zdroj)

Mimoriadne teplé leto bolo predovšetkým na severnej pologuli v strednej Európe (na Slovensku 7. nateplejšie od roku 1871), kde bolo pozorovaných niekoľko veľmi významných vĺn horúčav (Obr. 6), predovšetkým začiatkom augusta 2013 (napr. 8. augusta zaznamenali v Rakúsku nový historický rekord maximálnej teploty vzduchu – 40,5 °C). K prekonaniu historických rekordov maximálnej teploty došlo aj v niektorých hlavných mestách – napr. v Bratislave (39,4 °C), či v Ljubljane (40,2 °C). Veľmi teplé leto zaznamenali aj na Britských ostrovoch a v Španielsku. Teplý charakter počasia pokračoval na severnej pologuli aj v jesennom období a na začiatku zimy 2013/14. Pozoruhodné sú z tohto pohľadu veľmi vysoké odchýlky teploty v priestore euroázijského kontinentu, a to hlavne v Rusku, kde zaznamenali historicky najteplejší november (+5,3 °C v porovnaní s 1961-1990) aj december (+4,6 °C). Za zmienku stojí aj fakt, že november 2013 bol na globálnej úrovni najteplejším novembrom od roku 1880.



Obr. 6: Odchýlka prízemnej teploty vzduchu v Európe na základe údajov NCEP (porovnanie s dlhodobým priemerom 1981-2010) - v období 3.-10. augusta (Zdroj)

Aj napriek tomu, že zrážky boli globálne len priemerné, rok 2013 bol plný pozoruhodných zrážkových extrémov. Jeden z výrazných extrémnych prípadov sa vyskytol priamo v regióne strednej Európy na prelome mája a júna 2013. Mimoriadne extrémne zrážky v období od 29. mája do 3. júna (v niektorých oblastiach južného Nemecka, Rakúska a Švajčiarska spadlo aj viac ako 400 mm vody, Obr. 7) spôsobili na hornom toku Dunaja jednu z najvážnejších povodní v známej histórii, a určite najrozsiahlejšiu povodeň od roku 1951. V nemeckom meste Passau dosiahol vodný stav Dunaja najvyššiu úroveň od roku 1501. Povodne sa však nevyhli ani ďalším veľkým tokom strednej Európy – Vltave a Labe


Obr. 7: Letecký pohľad na zaplavenú časť mesta Deggendorf v Nemecku počas júnovej povodne na rieke Dunaj - záber je zo 7. júna 2013 (Zdroj)

Zaujímavé boli však aj zrážkové extrémy v ďalších častiach sveta. Rekordne vysokú snehovú pokrývku zaznamenali v Moskve v priebehu zimy 2012/13 (216 cm). Argentínske mesto La Plata postihla začiatkom apríla 2013 jedna z najväčších poveternostných katastrof v známej histórii tejto krajiny, keď v priebehu necelých troch hodín spadlo v meste viac ako 300 mm zrážok (niektoré zdroje uvádzajú dokonca až 400 mm, Obr. 8). Mimoriadne extrémna prietrž spôsobila veľmi vážne materiálne škody a smrť 50 ľudí. 


Obr. 8: Záplavy v hlavnom meste Argentíny, Buenos Aires dňa 3. apríla 2013 - séria niekoľkých extrémnych zrážkových udalostí viedla v celej oblasti La Plata k rozsiahlym materiálnym škodám (1,3 mld. USD) a smrti približne 86 ľudí (Zdroj)

Jeden z najextrémnejších nástupov letného monzúnu zažili v minulom roku obyvatelia severnej Indie a Nepálu. Nezvyčajne skorý príchod letných zrážok viedol v rozsiahlom pohraničnom regióne Indie-Nepálu k veľmi vážnym povodniam, ktoré si vyžiadali niekoľko tisíc ľudských obetí. Len v priebehu júna 2013 spadlo v severozápadnej Indii dvojnásobné množstvo zrážok než je pre tento región a mesiac normálne. Najviac postihnutou oblasťou bol indický štát Uttarakhand (Obr. 9). 


Obr. 9: Následky povodní v indickom štáte Uttarakhand 17. júna 2013 - celkovo si povodne v tomto regióne vyžiadali 6 748 ľudských obetí. Po super-tajfúne Haiyan ide o druhú najničivejšiu prírodnú pohromu v minulom roku (Zdroj)

Rok 2013 však nebol len o extrémnych zrážkach, ale aj suchu. Mimoriadne vážne sucho pokračuje už druhým rokom v rozsiahlom regióne severovýchodnej Brazílie, kde meteorológovia registrujú najväčších zrážkový deficit od roku 1979 a najvážnejšie sucho za posledných minimálne 50 rokov. Prekvapujúcu suché podmienky panovali v minulom roku aj na Novom Zélande, predovšetkým na severnom ostrove, ktorý postihlo najhoršie sucho za posledných 70 rokov. Extrémne sucho postihlo aj západnú časť USA, pričom najhoršie na tom je štát Kalifornia, ktorý naďalej bojuje s markantným nedostatkom vody (Obr. 10).          


Obr. 10: Extrémne sucho z minulého roku má svoje pokračovanie aj v Kalifornii - záber na takmer vyprázdnený rezervoár jazera Oroville v strednej Kalifornii dňa 17. januára 2014 (Zdroj)
     
Rok 2013 z pohľadu extrémnosti počasia
Ako vidieť aj z predošlého zhrnutia, o extrémne poveternostné situácie nebola v minulom roku núdza (Obr. 12). A že boli veľmi vážne a ničivé dokazuje aj nasledujúca, nie veľmi príjemná štatistika. Na celom svete sa v priebehu minulého roka vyskytlo 41 extrémnych poveternostných udalostí, s ktorých každá spôsobila materiálne škody vo výške minimálne jednej miliardy amerických dolárov (Obr. 11). Z tohto pohľadu najvážnejšia (najdrahšia) bola povodeň v strednej Európe v júni 2013 (celkové odhadované straty na majetku dosiahli až 22 mld. USD). Z hľadiska najväčších strát na ľudských životoch bola najväčšou živelnou pohromou super-tajfún Haiyan, ktorý v novembri pripravil o život takmer 8000 ľudí


Obr. 11: Ročný počet "miliardových" poveternostných udalostí na svete v období od roku 1990 (Zdroj)

Výrazne rastúci počet tzv. „miliardových“ udalostí, spôsobených počasím, či extrémnymi klimatickými anomáliami v poslednej dekáde je podmienený dvoma hlavnými faktormi. Tým prvým, nápadnejším je objektívny nárast počtu, a predovšetkým výraznosti niektorých typov extrémov (týka sa to najmä extrémne vysokých teplôt a sucha), ako aj zmena časovej a priestorovej distribúcie zrážok v niektorých oblastiach sveta. Druhým významným faktorom je celkom určite nárast svetovej populácie a migrácia obyvateľstva do oblastí s priemerne vyššou zraniteľnosťou na výskyt poveternostných, či hydro-meteorologických extrémov (pobrežie oceánov, nivy veľtokov, či mestské aglomerácie, atď.).


Obr. 12: Významné poveternostné a klimatické anomálie v roku 2013 podľa NOAA (Zdroj)

Rok 2013 bol v mnohých ohľadoch extrémny, nielen z pohľadu priemernej globálnej teploty, ale aj z hľadiska výskytu abnormálnych prípadov počasia. Mnohé z nich sme v tomto texte nespomenuli, no už len tento stručný prehľad tých celkom určite najvýznamnejších udalostí uplynulého roka dáva nám všetkým tušiť jednu zásadnú skutočnosť – stav globálnej klíma prechádza v posledných rokoch pozoruhodnými zmenami. Prejavom týchto zmien však nie sú ani zďaleka len extrémy počasia, ktorým svetové média venujú asi najväčšiu pozornosť. Bez náležitej pozornosti by nemali ostať ani udalosti a dlhodobé trendy, ktoré nie sú na prvý pohľad až tak nápadné – zvyšujúca sa rýchlosť otepľovania svetových oceánov, rýchlejší ústup polárneho a horské zaľadnenia, globálny nárast sucha, či posun klimatických zón na pevninách. Tieto a mnohé ďalšie fenomény budú celkom určite vytvárať obraz globálnej klímy aj v ďalších rokoch a desaťročiach.          

Zdroje
Global Analysis - Annual 2013
Global temperature 2013
2013: Earth's 4th Warmest Year on Record
Nine Nations or Territories Set All-Time Heat Records in 2013
Earth's Record 41 Billion-Dollar Weather Disasters of 2013
2013: A Warm and Wet Year in the U.S.
Poradie rokov podľa globálnej odchýlky teploty vzduchu
Climate Research Unit: Temperature
GISS Surface Temperature Analysis (GISTEMP)
Coverage bias in the HadCRUT4 temperature series and its impact on recent temperature trends
http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/qj.2297/abstract
Klimatologické zhodnotenie jari 2013
http://www.nun.sk/jar2013_clima.htm
Klimatologické zhodnotenie leta 2013  
http://www.nun.sk/leto2013_analyza.htm
Meteorologické a klimatologické zhodnotenie jesene 2013
http://www.nun.sk/jesen_2013.htm
Globálna klíma 2001-2010
http://www.nun.sk/Globalna%20klima.htm

štvrtok 14. marca 2013

Zima 2012/13 bola studená najmä v Rusku


Zima 2012/13 vo svete
Posledná zima bola na severnej pologuli teplotne veľmi rozmanitá. Našli by sme tu regióny, ktoré boli v porovnaní s dlhodobým priemerom (1981-2010) miestami až studené (Rusko), prípadne naopak skôr teplejšie (USA) alebo normálne (väčšia časť Európy). V Spojených štátoch skončila zima 2012-13 ako 20. najteplejšia aspoň od roku 1895, pričom z pohľadu extrémnosti meteorologických prvkov patrilo predovšetkým obdobie od začiatku januára do konca februára medzi „najpokojnejšie“ za posledné tri roky (podľa CEI NOAA). Aj napriek tomu sa však na americkom kontinente vyskytlo niekoľko pozoruhodných zimných extrémov – najmä v súvislosti so snehovou pokrývkou. Napríklad v dňoch 8.-9. februára priniesla cyklóna „Nemo“ do niektorých oblastí východného pobrežia (štát Connecticut, Obr. 1) najvyššie úhrny novej snehovej pokrývky od roku 1888. Pozoruhodné bolo aj veľmi silné tornádo sily EF-4, ktoré zasiahlo Hattiesburg a Oak Grove v štáte Mississippi 10. februára 2013 (82 zranených). 


Obr. 1: Cyklóna "Nemo" priniesla do niektorých oblastí štátu Connecticut rekordne vysoké úhrny novej snehovej pokrývky (Zdroj)

Na základe analýz globálnej povrchovej teploty pevnín a oceánov boli všetky tri zimné mesiace teplotne nadnormálne, pričom december bol 18., január 13. a február 9. najteplejší za posledných 133 rokov. Celé obdobie od decembra 2012 do konca februára 2013 bolo 12. najteplejším od roku 1880 (s odchýlkou +0,51 °C od dlhodobého priemeru). Ako vidieť aj na Obr. 2 vľavo hore, výrazne chladná teplotná anomália vznikla v decembri 2012 nad veľkou časťou Euroázie, kde miestami dosiahla hodnotu až -5 °C (v miernejšej forme sa udržala aj v priebehu januára a dokonca aj februára 2013). Rusko tak zaznamenalo najchladnejší začiatok zimy od roku 1938 s teplotami v niektorých oblastiach až 10-15 °C pod normálom (v niektorých regiónoch Sibíri klesali už v tomto období teploty pod -50 °C). Relatívne chladnejšie však bolo aj v západnej Kanade a na Aljaške. Prehľad pozoruhodných meteorologických extrémov v období od decembra do februára prinášajú Obr. 3-5. Pozoruhodný bol z tohto pohľadu veľmi silný tajfún kategórie 5, Bopha, ktorý začiatkom decembra zasiahol filipínsky ostrov Mindanao a zanechal za sebou viac ako 900 mŕtvych a 600 nezvestných – zhodou okolností išlo o ten istý región, ktorý v roku 2011, taktiež v decembri, zasiahla tropická búrka Washi. Vo februári to bol hlavne ničivý cyklón Haruna, ktorý zasiahol južnú časť ostrova Madagaskar a zanechal za sebou minimálne 26 obetí. Detailnejšie informácie o decembri 2012, januári 2013 a februári 2013 možno dohľadať na oficiálnej stránke Národného klimatického centra NOAA.


Obr. 2: Odchýlka priemernej mesačnej teploty v decembri 2012 (vľavo hore), januári 2013 (vpravo hore), februári 2013 (vľavo dole) a za odbobie december 2012 - február 2013 (vpravo dole) od dlhodobého priemeru 1981-2010, na základe údajov NOAA (Zdroj)


Obr. 3-5: Prehľad významných poveternostných extrémov na svete v decembri 2012 (hore), januári 2013 (v strede) a februári 2013 (dole), na základe údajov NOAA (Zdroj)

Zima 2012/13 na Slovensku
Zima 2012/13 skončila ako teplotne normálna, pričom relatívne najchladnejším mesiacom bol december 2012, mesiace január a február 2013 boli naopak teplotne nadpriemerné. Počas zimy neboli zaznamenané výraznejšie vpády studeného arktického vzduchu z vysokých zemepisných šírok, aj preto zima skončila s kladnou teplotnou odchýlkou od dlhodobého priemeru 1901-2000. Relatívne teplejšia bola zima na východe Slovenska, kde teplotná odchýlka dosiahla hodnotu okolo +1 °C, na západe krajiny to bolo okolo +0,5 °C. Tohtoročná zima bola zaujímavá najmä z hľadiska atmosférických zrážok, pričom na niektorých miestach spadlo v januári alebo februári vyše 200 % zrážkového normálu, prevažne vo forme sneženia. Týkalo sa to najmä krajného juhozápadu Slovenska a malokarpatskej oblasti, kde bola uplynulá zima veľmi bohatá na sneh. Výdatné zrážky počas tohtoročnej zimy boli podmienené najmä prevládajúcimi cirkulačnými procesmi. V oblasti Stredomoria sa vytvárali tlakové níže, ktoré potom svojím zrážkovým pásmom zasahovali najmä juhozápadné časti Slovenska. Takéto situácie, pri ktorých viac sneží na juhozápade Slovenska než na severe, sú dôsledkom cirkulačných anomálií. Kompletné zhodnotenie zimy 2012/13 možno nájsť na stránke Dr. Matejoviča (Po teplotne normálnej zime pravdepodobne normálna jar:  http://www.nun.sk/jar2013.htm; autori: Mgr. Pavel Matejovič, PhD., Mgr. Jozef Pecho). Zhodnotenie zrážkových a teplotných pomerov v priebehu poslednej zimy je možné nájsť ďalej aj tu: http://www.shmu.sk/sk/?page=1741#x74 (autori: RNDr. Pavel Faško, CSc, Mgr. Marek Švec).


Rok 2012 z globálnej perspektívy
Podľa údajov Amerického úradu pre výskum atmosféry a oceánov (NCDC NOAA) a Goddardovho inštitútu NASA (GISS NASA) patril rok 2012 z pohľadu globálnej teploty medzi desať najteplejších rokov v období meteorologických pozorovaní (od roku 1880), pričom išlo o 3. najteplejší rok s výskytom ochladzujúceho fenoménu La Niña (Obr. 7). Aby sme však boli presnejší, podľa Národného klimatického centra NOAA patrí minulému roku 10. priečka, naopak údaje NASA naznačujú, že rok 2012 bol dokonca 9. najteplejším rokom za posledných aspoň 133 rokov. Berúc do úvahy len teploty pevnín, rok 2012 bol 7. najteplejším, a z hľadiska teplôt povrchu oceánov, 10. najteplejším. Rok 2012 sa okrem toho zaradil, spolu so všetkými rokmi prvej dekády 21. storočia (2001-2011), medzi 14 najteplejších rokov v období 1880-2012, a v období 20. storočia bol jedine rok 1998 globálne teplejší ako minulý rok. Status jedného z najteplejších rokov navyše potvrdili aj satelitné merania spodnej troposféry (podľa UAH a RSS). Z pohľadu atmosférických zrážok rok 2012 bol skôr priemerný, vystriedal tak dva extrémne vlhké a daždivé roky 2010 a 2011.


Obr. 6: Priestorové rozloženie odchýlok teploty pevnín a oceánov v roku 2012 v porovnaní s normálom 1981-2010 (Zdroj)

Priestorové rozloženie odchýlok teploty vzduchu  (Obr. 6) poukazuje na skutočnosť, že relatívne najteplejšie podmienky panovali v Severnej Amerike (okrem Aljašky), s teplotami o 2 až 3°C vyššími ako normál 1981-2010. Pomerne teplo bolo aj v Európe a na Blízkom Východe. Naopak chladnejšie bolo v centrálnej časti Sibíri (odchýlky do -1,5°C), v severovýchodnej Číne, na Kórejskom polostrove alebo vo východnej a severovýchodnej Austrálii. Najchladnejšie podmienky boli pozorované na Aljaške (-2 až -3°C).

Ako sme už spomenuli vyššie, teplotné podmienky v minulom roku zásadne ovplyvňoval jav La Niña. Ide o súčasť širšie chápaného atmosféricko-oceánskeho fenoménu, ktorý sa vyskytuje v tropických oblastiach Tichého oceánu, známeho tiež pod označením El Niño-Južná oscilácia (ENSO). ENSO sa cyklicky, približne každých 2-7 rokov, obmieňa vo svojich dvoch extrémnych fázach - teplej (El Niño) a chladnej (La Niña). Počas fenoménu La Niña sa v dôsledku silnejúcej pasátovej cirkulácie zvýrazňuje prítok hlbinnej a teda chladnejšej vody do povrchových vrstiev oceánu v oblasti východného a centrálneho Pacifiku. Počas extrémnych epizód La Niñe, kedy index ONI – Oceanic Nino Index v regióne Niño 3.4 klesá výrazne pod hodnotu -1,5, môže tento fenomén znížiť globálny priemer teploty vzduchu až o 0,2°C. Teplá fáza ENSO, teda El Niño, má efekt opačný, s kladnými teplotnými odchýlkami až do +0,3°C. Počas roku 2012, s výnimkou prvých troch mesiacov, prevažovali v pacifickom regióne skôr neutrálne podmienky oscilácie ENSO. Ochladzujúci efekt relatívne slabej La Niñe, ktorý dominoval v prvých troch mesiacoch roku 2012, však výrazne predurčil jeho teplotný charakter (globálny priemer teploty bol o 0,1°C nižší ako v roku 2010, kedy naopak dominoval fenomén El Niño). Ako vidieť aj na Obr. 7, rok 2012 bol pravdepodobne jedným z najteplejších rokov s výskytom La Niñe (podľa najnovších údajov NOAA išlo o 3. najteplejší rok s fenoménom La Niña).


Obr. 7: Odchýlky globálnej teploty od dlhodobého priemeru 1951-2012 klasifikované podľa výskytu El Niña/La Niñe oscilácie ENSO (Zdroj)

Veľmi pozoruhodné boli v minulom roku aj extrémne hodnoty vybraných meteorologických prvkov. Absolútne najvyššia teplota vzduchu bola zaznamenaná 31. júla v Sulaibiyi (Kuvajt), a to 53,6°C. Extrémne nízku teplotu namerali naopak 16. septembra na antarktickej polárnej stanici Vostok, -84,2°C, čo je len o 5°C nad historicky najnižšou zaznamenanou teplotou (-89,2°C). Historický rekord však v minulom roku dosiahla minimálna nočná teplota, ktorá v Údolí smrti (USA) 12. júla nepoklesla pod 41,7°C. K tomu istému dňu a lokalite sa viaže aj ďalší rekord – historicky najvyššia priemerná denná teplota vzduchu, 47,5°C.


Obr. 8: Prehľad významných poveternostných extrémov na svete v roku 2012, na základe údajov NOAA (Zdroj)

Rok 2012 bol aj rokom pozoruhodných poveternostných a klimatických extrémov. Väčšina z nich síce nebola rekordná, no niektoré z nich nám ukázali jednu veľmi znepokojujúcu skutočnosť, a to, že súčasná komplexná spoločnosť „západného typu“, aj napriek fungujúcim predpovedným a výstražným systémom včasného varovania, boj s extrémnym počasím žiaľ zatiaľ stále prehráva. Prehľad ďalších zaujímavých poveternostných a klimatických extrémov a fenoménov prináša prehľadová mapka na tomto obrázku (Obr. 8).


Obr. 9: Hurikán Isaac dňa 28. augusta 2012 v blízkosti južného pobrežia USA (Zdroj)

Ako nám prednedávnom ukázal hurikán Sandy, aj relatívne slabá tropická cyklóna dokáže na „správnom“ mieste a v odlišných fyzikálnych podmienkach teplejšej a na vodnú paru bohatšej atmosféry spôsobiť nepredstaviteľné materiálne škody, z ktorých sa postihnuté štáty budú zotavovať ďalších niekoľko rokov. V minulom roku sa však ešte väčšia dráma odohrávala na americkom stredozápade, ktorý neúspešne zápasil a ešte stále zápasí s najväčším suchom od roku 1939.


Obr. 10: Suchom postihnutá kukurica neďaleko mesta Colby v Kansase (27. mája 2012)

Z pohľadu extrémnosti počasia celkom určite zaujme aj fakt, že len Spojené štáty americké v tomto roku postihlo 11 poveternostných extrémov, z ktorých každý stál amerických daňových poplatníkov minimálne 1 miliardu USD (len pre porovnanie,  v roku 2012 to bolo 14 extrémov). K pravdepodobne najteplejšiemu roku na území USA od začiatku systematických meteorologických pozorovaní (od roku 1895) veľkou mierou prispelo najmä mimoriadne sucho, ktoré uprostred vrcholiaceho leta, v júli 2012, postihlo vyše 60% plochy Spojených štátov, a trvá de facto dodnes. Celkový rozsah dopadov tejto veľkej klimatickej anomálie zatiaľ nie je ešte známy, no už teraz je zrejmé, že ide o vôbec najhoršie sucho za posledných 70 rokov (Obr. 10). Tohtoročné sucho však to z 30. rokov 20. storočia v ekonomických ukazovateľoch celkom určite prekoná. Súčasné odhady strát len na úrode obilnín, vrátane kukurice, odhadujú americkí farmári na minimálne 35 mld. USD. Sucho, podobne ako v roku 2010 a 2011, bolo sprevádzané aj tento rok rozsiahlymi požiarmi, pri ktorých zhoreli lesné porasty na ploche väčšej ako štát Maryland (cca 9,2 mil. akrov). Požiare postihli predovšetkým štáty Nové Mexiko, Colorado a Oregon. Aj keď vo všetkých ohľadoch zaujímavá a hlavne „drahá“ bola aj tohtoročná sezóna tornád, zapĺňajúca stránky novín najmä v marci (tornáda z 2.-3. marca spôsobili škody vo výške 4 mld. USD), asi najväčšiu pozornosť na seba strhli dva hurikány, ktoré priamo zasiahli územie USA, Isaac (Obr. 9) a Sandy.

Hurikán Sandy, ktorý si nakoniec vyžiadal viac ako 130 ľudských životov, nezaujal meteorológov len svojou mimoriadnou veľkosťou, ale vzhľadom na pokročilú dobu aj silou. Išlo o najsilnejší hurikán alebo tropickú búrku v takto severne položenej oblasti minimálne od roku 1969. V čase svojho prechodu na pevninu v oblasti New Yorku ovplyvňoval počasie od severnej Floridy až po štát Maine, teda na pobreží v dĺžke vyše 1500 km. Celá jedna pätina plochy najhustejšie obývaného územia Spojených štátov (cca 120 mil. obyv.) pocítila jeho tvrdý nápor. V súčasnosti sa odhady celkových škôd pohybujú na úrovni 62 miliárd USD. O niečo skôr, koncom augusta 2012, vystrašil obyvateľov mesta New Orleans a priľahlých oblastí hurikán Isaac, ktorý tak pripomenul traumu oveľa silnejšieho hurikánu Katrina z roku 2005. Trauma už ani nemohla byť väčšia, keďže Isaac dorazil k južnému pobrežiu USA v takmer rovnaký čas ako pred siedmimi rokmi Katrina. Pomalý postup Isaac v blízkosti pobrežia viedol k extrémnym zrážkam. V niektorých oblastiach New Orleans spadlo v priebehu 48 hodín aj viac ako 500 mm vody.     


Obr. 11: V priestore západného Tichomoria a východného pobrežia Ázia bolo v minulom roku zaznamenaných 25 tropických búrok, z toho 16 tajfúnov (Zdroj)

Nebol to však len americký kontinent, ktorý v minulom roku postihli extrémy počasia. Ázia, predovšetkým jej východná časť, má za sebou jednu z tých aktívnejších „tajfúnových“ sezón, predovšetkým z pohľadu intenzity tropických cyklón (Obr. 11). Okrem Filipín, ktoré boli len prednedávnom bičované ničivým tajfúnom piatej kategórie Bhopa (zanechal za sebou viac ako 1000 mŕtvych), bol ďalším exponovaným miestom ostrov Okinawa, južne od Japonska, nad ktorým sa v priebehu leta prehnali krátko po sebe dva super-tajfúny (Bolevan a Sanba, Obr. 12). V prípade tajfúnu Sanba išlo o vôbec najsilnejšiu tropickú cyklónu, ktorá sa v priebehu minulého roka nad tropickými oceánmi vytvorila (tiež najsilnejšia TC od roku 2010, po tajfúne Megi). 

Extrémy však neobchádzajú ani Európu. Palcové titulky a pomerne častú medializáciu si v minulom roku vyslúžilo mimoriadne sucho, ktoré postihlo väčšiu časť strednej a juhovýchodnej Európy. Zvlášť dramatická je situácia na Slovensku, kde výdatnejšie zrážky absentujú už od roku 2011. Výrazný pokles hladiny podzemnej vody začína v niektorých regiónoch na východnom a severnom Slovensku spôsobovať problémy so zásobovaním obyvateľstva pitnou vodou. 

Opačný extrém zažili obyvatelia na Britských ostrovoch, ktoré majú za sebou jeden z najdaždivejších rokov od začiatku meteorologických pozorovaní. Mimoriadne vlhké nebolo len leto, ale nakoniec aj jeseň a začiatok zimy 2012. Z teplotných extrémov určite upúta pozornosť nový národný rekord, ktorý prepisovali v susednej Českej republike (Dobřichovice, 20.8.2012: +40,4°C).



Obr. 12: Tajfún Sanba na družicovom zábere z 13. septembra 2012 severovýchodne od filipínskeho ostrova Luzon (Zdroj)

Významné udalosti sa však v roku 2012 diali aj v Arktíde. Plocha plávajúceho morského ľadu sa začiatkom septembra 2012 dostala na nové historické minimum (tou históriou sa myslí obdobie 1979-2012). V porovnaní s uvedeným obdobím sa plocha zaľadnenie znížila o viac ako 50%, na 3,41 mil. km2. K tomuto poklesu neprispeli len nadnormálne vysoké teploty v takmer celej oblasti Arktídy, ale aj vcelku neštandardné cirkulačné podmienky v priebehu leta 2012. Mimoriadne teplo však bolo minulý rok aj v najvyššie položených oblastiach Grónska, a to predovšetkým na začiatku júla 2012, kedy v priebehu 4-dňového obdobia (od 8. do 12. júla) postihlo približne 97% plochy grónskeho ľadovca povrchové topenie.


Rok 2012 na Slovensku
Uplynulý rok skončil na Slovensku ako jeden z najteplejších od začiatku meteorologických pozorovaní. V Hurbanove, kde sa vykonávajú systematické pozorovania od roku 1871, dosiahla priemerná ročná teplota vlaňajšieho roku 11,7 °C, čo je +1,9 °C nad dlhodobým priemerom 1901-2000. Rok 2012 tak v Hurbanove skončil ako 4. najteplejší za posledných 140 rokov. Podobne tomu bolo aj na ostatnom území. V Košiciach, kde sa vykonávajú meteorologické pozorovania od roku 1881, skončil uplynulý rok ako 5. najteplejší. Kompletné zhodnotenie roku 2012 je možné nájsť na stránke www.nun.sk (http://www.nun.sk/rok2012/; Autori správy: prof. RNDr. Milan Lapin, CSc. Mgr. Pavel Matejovič, PhD., Mgr. Jozef Pecho)


Zdroje:
Stránka Dr. Pavla Metjoviča: www.nun.sk
http://www.ncdc.noaa.gov/sotc/global/2012/13
http://www.ncdc.noaa.gov/sotc/upper-air/2012/13
http://www.ncdc.noaa.gov/sotc/global/2013/2
http://www.ncdc.noaa.gov/sotc/global/2012/12 http://data.giss.nasa.gov/gistemp/tabledata_v3/GLB.Ts+dSST.txt
http://www.wunderground.com/blog/JeffMasters/comment.html?entrynum=232
http://www.mherrera.org/temp.htm
http://www.wunderground.com/blog/JeffMasters/comment.html?entrynum=2367
http://www.wunderground.com/blog/JeffMasters/comment.html?entrynum=2316
http://www.wunderground.com/blog/JeffMasters/comment.html?entrynum=2368
http://en.wikipedia.org/wiki/2012_Pacific_typhoon_season
http://www.skepticalscience.com/2012-climate-review.html
http://www.metoffice.gov.uk/news/releases/archive/2012/2013-global-forecast
http://www.metoffice.gov.uk/news/releases/archive/2012/global-temperatures-2012
http://www.metoffice.gov.uk/news/releases/archive/2011/2012-global-temperature-forecast

Vysušovanie krajiny vs. silnejúci skleníkový efekt

Je príčinou klimatickej zmeny a globálneho otepľovania vysušovanie krajiny? V súvislosti s príčinami globálneho otepľovania a klimatick...