Klimatická zmena je pre Slovensko hrozbou

Venujme klimatickej zmene a jej dôsledkom náležitú pozornosť - otvorený list Prezidentovi Slovenskej republiky, Národnej rade Slovenskej republiky a Vláde Slovenskej republiky

Tento mesiac sme si pripomenuli 70. výročie zhodenia atómových bômb na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Ľudstvo sa tak počas studenej vojny niekoľkokrát ocitlo na pokraji jadrového konfliktu. V súčasnosti však čelíme ďalšej veľkej civilizačnej hrozbe. Americký minister zahraničných vecí John Kerry nedávno vyhlásil, že klimatické zmeny dnes predstavujú najstrašnejšiu zbraň hromadného ničenia. V podobnom duchu sa vyjadril aj americký prezident Barack Obama, podľa ktorého je dnes pre civilizáciu a zdravie ľudí najväčšou hrozbou práve klimatická zmena. Na hrozbu klimatickej zmeny nedávno upozornil vo svojej encyklike Laudato si' aj pápež František. Pápež vyzval všetkých obyvateľov planéty, aby sa kolektívne podieľali na zmene súčasného smerovania civilizácie, ktorá uprednostňuje konzum pred úctou ku všetkému živému. Z textu encykliky je zrejmé, že ak zlyháme, čaká nás budúcnosť s vyčerpanými fosílnymi zdrojmi, narastajúcou majetkovou nerovnosťou, vojnovými konfliktami, zdevastovanou prírodou a extrémnejším počasím. To v konečnom dôsledku ohrozí nielen našu bezpečnosť, ale aj naše slobody. 

Podľa výročnej správy Svetovej meteorologickej organizácie bol rok 2014 globálne najteplejší od začiatku meteorologických pozorovaní a v tomto trende pokračuje aj tento rok. Dôležitejšie však je, že 14 z 15 najteplejších rokov sa vyskytlo v tomto storočí, čo dokazuje, že vplyv ľudskej činnosti na globálnu klímu rastie s bezprecedentnou rýchlosťou. So zvyšujúcou sa globálnou teplotou pribúdajú aj extrémne prejavy počasia. Jeden z takých extrémov prežívame aj v týchto dňoch. Je sprevádzaný mimoriadnou vlnou horúčav. Takúto vlnu horúčav zažilo v roku 2010 Rusko, kedy na jej následky zomrelo 60 tisíc ľudí. Deväť miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy bolo zničených a vyskytlo sa viac ako 1500 požiarov. Mimoriadnu vlnu horúčav zažila v roku 2003 aj západná Európa. Spôsobila obrovský rozsah ľudských a ekonomických strát – predčasne zomrelo viac ako 80 tisíc ľudí a  škody dosiahli výšku 4,5 miliárd amerických dolárov. To bol hlavný dôvod, prečo Svetová meteorologická organizácia označila túto vlnu horúčav za jednu z najvážnejších prírodných katastrof v známej histórii ľudstva. 

Takého vlny horúčav strednú Európu zatiaľ obchádzali, bolo teda len otázkou krátkeho času, kedy postihne aj náš región. Aktuálna vlna horúčav je u nás sprevádzaná nielen vysokými teplotami, ale aj extrémnym suchom. Na viacerých miestach južného Slovenska sa od júna vyskytli len veľmi sporadické zrážky. To v kombinácii s vysokou teplotou vedie k ešte rýchlejšiemu vysušovaniu krajiny, čo spôsobuje vážne problémy. Viaceré oblasti na Slovensku začínajú mať problémy so zásobovaním pitnou vodou a doteraz bolo v tomto lete hlásených viac ako 1400 požiarov. Na základe analýzy súčasného nepriaznivého stavu vyplýva, že tohtoročné sucho môže mať pre Slovensko dokonca ešte vážnejšie následky ako mimoriadne vážne suchá v rokoch 2011, 2012, 2007 a 2003. Je dokonca veľmi pravdepodobné, že sa môže opakovať katastrofálne sucho z roku 1947. To, čo dnes pozorujeme, sa malo podľa klimatických modelov diať až v polovici tohto storočia. Realita je teda ešte horšia, ako najpesimistickejšie klimatické scenáre.  

Slovensko môže čakať podobný osud, ako suchom sužovanú Kaliforniu, kde farmári bojujú o každý liter vody a vo veľkom počte opúšťajú svoje zdevastované farmy, len aby prežili. Naša krajina sa tak veľmi rýchlo môže v priebehu tohto storočia zaradiť medzi štáty, kde voda bude tiež nedostatkovým zdrojom a bude stále drahšia a nedostupnejšia. Problém bude mať predovšetkým naše poľnohospodárstvo, kde sa nedostatok vody premietne aj do vyšších cien potravín. Sucho postihne aj celé ekosystémy a krajina postupne nadobudne hlavne v južných oblastiach stepný charakter. 

Škodám spôsobených suchom sa nedá zabrániť, no dajú sa čiastočne zmierniť. Preto sú životne dôležité najmä adaptačné opatrenia, ktoré sa týkajú vodného hospodárstva. Ich základnou filozofiou by malo byť racionálne hospodárenie s vodnými zdrojmi. Na to by mali slúžiť najmä akumulačné priestory, ako sú napríklad jazerá, rybníky a poldre, ktoré by sa v čase výdatnejších zrážok naplnili vodou. Tá by sa potom mohla využívať na rôzne hospodárske účely, napríklad na zavlažovanie. Dôležitú funkciu však zohrávajú aj les, močiare a mokrade, poľnohospodársky využívaná pôda by sa mala striedať s lesnými porastmi. Takýto systém by mal zároveň plniť aj funkciu protipovodňovej ochrany. Príkladom sa pre nás môžu stať krajiny, kde majú s racionálnym využívaním zdrojov, a najmä vody, veľmi dobré skúsenosti. V tejto súvislosti nám môže byť dobrým vzorom napríklad Izrael. S vodou by sa však malo rozumne hospodáriť na všetkých úrovniach. Súčasne ale odmietame rôzne insitné a pochybné projekty, ktoré len odčerpávajú finančné zdroje zo štátneho rozpočtu. Rovnako by sa voda nemala stať v žiadnom prípade zdrojom biznisu, je strategickou surovinou a v budúcnosti jej hodnota ešte vzrastie.  

Musíme tiež zmieniť globálny charakter klimatickej zmeny, ktorý sa nás bude týkať stále viac, či sa nám to páči, alebo nie. Bez toho, aby sme zjednodušovali komplexné príčiny emigrácie ľudí z Afriky a Blízkeho východu, tieto javy sú a naďalej budú zhoršované negatívnymi dôsledkami klimatickej zmeny. Extrémne sucho zažívajú obyvatelia týchto krajín už dnes. Ľudia často nemajú inú možnosť, ako migrovať. Kým dnes do Európy prúdia utečenci po tisícoch, v krátkej budúcnosti to môžu byť desaťtisíce, či dokonca státisíce ľudí. Klimatológovia upozorňujú na stále častejšie extrémy počasia či výskyt suchších a teplejších rokov, ktoré prichádzajú najmä v dôsledku globálneho otepľovania, už celé desaťročia. Takmer nik však týmto varovaniam u nás doposiaľ nevenoval náležitú pozornosť. Preto apelujeme na všetkých politikov, aby konali zodpovedne. Domnievame sa, že podpora, ktorá je slovenskými vládami poskytovaná automobilovému priemyslu, by mala rátať aj s rizikami spojenými s dôsledkami klimatickej zmeny. Adaptačné opatrenia na klimatickú zmenu by preto nemali zostať len na papieri a nemali by mať len proklamatívny charakter. Nejde len o nás, v našej krajine chcú žiť aj budúce generácie.

Mgr. Alexander Ač, PhD. (Centrum výskumu globálnej zmeny AV ČR, v.v.i., Bělidla 986/4a, 603 00 Brno, Česká republika).

Mgr. Pavel Matejovič, PhD. (Klimatológ, meteorológ, teoretik literatúry a pedagóg. Pôsobil v Slovenskom hydrometeorologickom ústave, momentálne v Ústave Slovenskej literatúry SAV a Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity. V roku 2013 mu vyšla kniha s názvom Zima A.D. 1500 – 2010. História a podoby zím na Slovensku a v Európe).
Mgr. Jozef Pecho (Ústav fyziky atmosféry AV ČR, v.v.i., Oddelenie klimatológie, Boční II 1401, 141 31 Praha 4, Česká republika).

Klimatológ otvorene o osude našej krajiny

Veľmi teplé a extrémne suché leto 2015 je ochutnávkou toho, čo už v polovici tohto storočia bude na Slovensku celkom bežné

Život v centrách miest sa počas najteplejších letných dní stane pre ľudí postupne neznesiteľný. Klimatické zmeny nabrali už pred 30 rokmi rýchly spád a dotýkajú sa všetkého, čo sa hýbe a dýcha. O tom, ako bude vyzerať podnebie Slovenska o niekoľko desaťročí, sme sa zhovárali so známym slovenským klimatológom Pavlom Matejovičom.

Ako sa z pohľadu klimatológa za uplynulých sto rokov zmenila klíma Slovenska?

Klíma sa na Slovensku začala výraznejšie meniť až približne v posledných tridsiatich rokoch, teda približne od roku 1990. Až do sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia sme mali na Slovensku klímu, ktorá sa až tak veľmi nelíšila od tej, ktorá tu panovala v 18. a 19. storočí. Napríklad v šesťdesiatych rokoch sme mali veľa tuhých zím a posledná veľmi studená zima sa u nás vyskytla v roku 1985. Až do deväťdesiatych rokov 20. storočia sa prirodzene striedali studené, normálne a teplé roky. V posledných tridsiatich rokoch sa však výrazne oteplilo, tuhé zimy sa úplne vytratili a po roku 1990 boli všetka letá nad dlhodobým priemerom.

Keby ste mali načrtnúť klimatický scenár pre našu krajinu na najbližších sto rokov, čo nás čaká?

Doterajší trend otepľovania bude pokračovať a ešte sa zvýrazní. Zároveň sa budú zvýrazňovať aj extrémne prejavy počasia, letá budú ešte teplejšie ako tie dnešné. S horúcimi letami prídu aj silné búrky s prívalovými dažďami. Na strane jednej budú obdobia, keď v krátkom čase spadne veľké množstvo zrážok, na strane druhej sa budú vyskytovať extrémne suchá. To povedie k celkovému vysušovaniu krajiny. Krajina hlavne v južných oblastiach Slovenska nadobudne stepný charakter. Zmení sa aj ekosystém, rozšíria sa rôzne invázne druhy a parazity. Napríklad už dnes sa vyskytujú kliešte v nadmorských výškach, v ktorých sa predtým nevyskytovali. 

 

Obr. 1: Klimatická zmena či globálne otepľovanie nie sú už ani zďaleka len abstraktné pojmy - od začiatku 90. rokov 20. storočia pozorujeme aj na Slovensku výrazné zmeny klimatického režimu teploty a zrážok. Dlhodtrvajúce sucho, nedostatok vody či rastúca extrémnosť počasia - to sú problémy, ktorým budú musieť v budúcnosti čeliť aj obyvatelia Slovenska (Zdroj)

Voda bude vraj do roku 2030 vzácnejšia ako ropa. Kedy pocítime aj my, Slováci, že Modrá planéta vysychá a naše vodné zásoby sa míňajú?

Nedostatok vody bude jeden z najväčších problémov, ktorý ľudstvo v budúcnosti čaká. Pôjde hlavne o zásoby sladkej vody, ktoré budú čoraz vzácnejšie. Už dnes sú oblasti, kde je voda vzácnejšia než ropa. V prípade Slovenska bude dôležité, ako budeme s vodou hospodáriť, resp. zvyšovať tzv. retenčnú schopnosť krajiny. Veľmi dôležité je preto vybudovanie systému, ktorý toto umožní. Mali by sme sa snažiť zachytiť čo najviac vody na našom území. Na to by mali slúžiť najmä vodné nádrže, jazerá a poldre, ktoré by sa v čase výdatnejších zrážok naplnili vodou. Tá by sa potom mohla využívať na rôzne účely. Dôležitú funkciu zohrávajú aj les, močiare a mokrade. Takýto systém by mal zároveň plniť aj funkciu protipovodňovej ochrany. S vodou by sa malo aj rozumne hospodáriť, nemali by sme ju napríklad vyvážať vodovodmi do zahraničia, pretože tak by sme sa mohli pripraviť o zásoby podzemných vôd. Voda by sa teda nemala stať zdrojom biznisu, pretože by sme na to mohli všetci doplatiť. Voda je strategickou surovinou a v budúcnosti jej hodnota ešte vzrastie.

Zmeny klímy vplývajú na poľnohospodárstvo, faunu i flóru. Ako sa to prejaví na slovenských lesoch či v rodinných záhradách a pestovateľských sadoch?

Už dnes poľnohospodári pestujú teplomilné plodiny v oblastiach, kde sa im v minulosti nedarilo, pretože tam bola chladnejšia klíma. Počul som, že poľnohospodári chcú postupne vysádzať na našom území aj plodiny, ktoré sa predtým pestovali hlavne v subtrópoch. Problémom sa však môže stať vybudovanie efektívneho závlahového systému, bez vody nevyrastie nič. Zmeny by mali nastať aj v lesnom hospodárstve, vysádzať by sa mali najmä stromy, ktoré sú odolnejšie proti suchu. Veľkou hrozbou v čase sucha budú aj požiare. V každom prípade, čím viac zelene, tým lepšie, platí to aj pre mestá. Stromy v centrách miest môžu aspoň čiastočne zmierňovať horúčavy. Rozhorúčený betón môže totiž spôsobiť, že život počas najväčších horúčav sa v centrách miest stane pre človeka neznesiteľný. Developeri napáchali v centrách miest obrovské škody, zničili zeleň, parky a na ich mieste postavili betónové parkoviská a sklenené monštrá. Všetko prevalcoval biznis a nekompetentné rozhodnutia politikov.

Meteorológovia a klimatológovia upozorňujú, že rok 2015 by mohol byť najteplejším v histórii. Ako sa pozeráte na túto prognózu?

Je to dosť pravdepodobné, ale ešte treba počkať, aká bude druhá polovica roka. Oceány sú však rekordne teplé a skleníkový efekt atmosféry sa čoraz viac zosilňuje. Rekordne teplý bol globálne, vrátane Slovenska, vlaňajší rok a nemožno vylúčiť, že tento rok ho prekoná. 

Obr. 2: Čakájú nás v auguste podobné extrémne horúčavy, aké zasiahli západnú Európu v roku 2003 a Rusko v roku 2010, a vyžiadali si tisíce obetí? Podľa predpovedných modelov sa zdá, že Slovensko v najbližších dňoch zasiahne jedna z najdlhších a najextrémnejších vĺn horúčav aspoň za posledných 135 rokov (na obrázku hore GFS model pre maximálnu teplotu vzduchu v čase o 12:00 UTC v období od 7.8. do 12.8.2015; Zdroj)

Sú všetky ničivé prírodné katastrofy prirodzeným dôsledkom klimatických zmien? Na čo by v tejto súvislosti malo byť pripravené Slovensko?

Viaceré vedecké štúdie dokazujú, že medzi zmenou klímy a výskytom extrémov v počasí existuje úzka súvislosť. No aj v minulosti sa vyskytovali extrémne prejavy počasia, teda nemožno povedať, že všetky extrémy sú dôsledkom klimatickej zmeny. Výrazne oproti minulosti sa však zvýšila napríklad frekvencia horúčav, alebo výskyt suchých období. Pokiaľ ide o búrky a tornáda, je predpoklad, že ich intenzita sa v budúcnosti bude zvyšovať. Tornáda sa však vyskytovali aj v minulosti, len nepriťahovali takú pozornosť médií ako dnes. Zrejme aj v budúcnosti to budú v našich zemepisných šírkach skôr exotické javy. Oveľa väčšie škody u nás spôsobujú húľavy, čo sú vlastne víry, ktoré majú horizontálnu os otáčania, čiže majú tvar valca na rozdiel od tornád, ktoré pripomínajú chobot. Húľavy, ako aj tornáda sú vždy spojené s búrkami.

Vedci nedávno pustili do pléna informáciu, že do roku 2030 má nastať malá doba ľadová (naposledy tzv. Maunderovo minimum) v rámci striedania slnečných cyklov a poklesu solárnej aktivity. Ako to pocítime a dá sa tejto informácii veriť?

Najskôr by som uviedol na pravú mieru označenie malá doba ľadová. Toto obdobie u nás vlastne skončilo až v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. V roku 1963 sa u nás a v celej Európe naposledy vyskytla mimoriadne tuhá zima, ktorá bola porovnateľná s najtuhšími zimami v tzv. malej dobe ľadovej. Počas spomenutej zimy zamrzla napríklad aj londýnska Temža. Tzv. malá doba ľadová (17. až 19. storočie) bola v podstate normálna klíma, len z dnešného pohľadu sa nám javí v porovnaní so súčasnou klímou ako chladnejšia, preto ju tak niektorí klimatológovia obrazne pomenovali. Skutočná ľadová doba sa skončila pred 11 000 rokmi. Prirodzené faktory, ako napríklad kolísanie slnečnej aktivity, mali v minulosti na prirodzené kolísanie klímy väčší vplyv. Majú vplyv aj dnes, no antropogénny faktor je v súčasnosti asi 8-krát silnejší, a preto prekrýva tie prirodzené. Okrem toho, každý rok sa niekde v médiách objaví informácia, že prichádza nejaká ľadová doba. Autormi takýchto informácií však nie sú vedci, často sa tiež stáva, že ich vyjadrenie niekto pozmení a domyslí si rôzne fakty. Prečo to niekto robí, môžeme si ľahko domyslieť. Zmena klímy bude pokračovať a nič nenaznačuje, že by sa to malo zmeniť.

Koľko rokov „klimatického zdravia“ dávate ešte Slovensku?

Klíma sa už žiaľ zmenila a procesy sú už nezvratné, nakoniec to zažívame aj toto leto. V zdravšej klíme však môžu žiť o niekoľko storočí budúce generácie. Závisí to aj od nás, dnes im vlastne pripravujeme budúcu klímu. Toto je skôr morálny problém, dnes sa však, žiaľ, pred ekologickým povedomím viac oceňuje dravosť a túžba po zisku a bohatstve. Čím viac rastie spotreba, tým sa aj do ovzdušia vypustí viac oxidu uhličitého. Veľmi výstižne to nakoniec pomenoval pápež František vo svojej najnovšej encyklike, keď upozornil, že súčasná civilizácia sa stala obeťou konzumizmu. „Klimatické zdravie“ je tade v tomto prípade závislé od zdravia spoločnosti.

 

Rozhovor bol na Concerned Climatologist zverejnený s láskavým dovolením Dr. Pavla Matejoviča.