Príbeh najväčšej ekologickej katastrofy 21. storočia

Lesné požiare v Indonézii produkujú denne väčšie množstvo skleníkových plynov ako Spojené štáty americké

Americká NASA zverejnila 25. októbra na svojej stránke nevšedný záber z družice DSCOVR, vzdialenej 1,5 milióna kilometrov od Zeme (štyrikrát ďalej ako náš Mesiac). Na snímke, ktorá pokrýva oblasť Indického oceánu a okolitých pevnín, si bystrý pozorovateľ určite všimne aj niečo iné, ako len nápadné bielu oblačnosť či dohneda sfarbený piesok arabskej púšte Rub' al Khali (Obr. 1). Tým niečím je hmlistý závoj žltkastého dymu, rozprestierajúci sa od Papui Novej Guinei až po západnú Sumatra v celkovej dĺžke viac ako 5 000 kilometrov.

Obr. 1: (vľavo hore) Záber na Zem zo vzdialenosti 1,5 mil. km (družica DSCOVR NASA); (vpravo hore a dole) detail dymových vlečiek nad ostrovmi Sumatra a Kalimantan pohľadom družice Terra, červenými bodmi sú označené hlavné ohniská tohtoročných požiarov (Zdroj: NASA a NASA)

Jeho zdrojom sú, podobne ako po iné roky, umelo zakladané lesné požiare, ktoré ľuďom umožňujú rýchlo a lacno sa zbavovať vegetácie a pripraviť pôdu pre plantáže olejovej palmy či „preglejkového“ dreva akácií. Tento rok je však situácia v niektorých oblastiach Sumatry a Kalimantanu (Bornea) doslova katastrofálna, a to aj v dôsledku sucha, ktoré do juhovýchodnej Ázie prinieslo silné El Niño. Dodnes požiare zničili viac 1,7 mil. hektárov lesných a iných porastov a do atmosféry uvoľnili viac ako miliardu ton oxidu uhličitého. Postihnutých je viac ako 40 miliónov ľudí (Obr. 2).  

Obr. 2: Horizontálna dohľadnosť sa v niektorých oblastiach Kalimantanu a Sumatry znížila v dôsledku požiarov na menej ako 100 metrov, ľudia trpia dýchacími ťažkosťami a viac ako 500 000 z nich už muselo vyhľadať zdravotnú pomoc; situácia však začína byť kritická aj v Singapure (Zdroj)

Indonézska vláda síce už roky sľubuje, že zásadne obmedzí rýchle tempo odlesňovania či ilegálne praktiky farmárov, no zdá sa, že situácia z rokov 1997 a 1998, kedy len v Indonézii kvôli požiarom a znečisteniu ovzdušia predčasne zomrelo viac ako 10 000 ľudí (v celej JV Ázii ďalších 100 000), sa bude nielenže opakovať, ale môže byť v tomto roku aj ďaleko horšia.

Umelo zakladané ohne nie sú v Indonézii ničím novým. Drobní farmári sa už po celé desaťročia týmto spôsobom zbavujú vegetácie zo svojich polí, prípadne ich takto rozširujú na úkor tropického pralesa. Problémy nastávajú v momente, keď sa od horiacej vegetácie, zvlášť v suchých rokoch, chytí aj pôda bohatá na rašelinu (vysušovaniu rašelinísk pritom napomáhajú aj odvodňovacie systémy kanálov, Obr. 3). Pochybnosti o tom, že ide skôr o zámer ako nešťastnú náhodu, sú v mnohých prípadoch namieste. Rašelina je totižto pre poľnohospodárske účely príliš kyslá. Jedným z riešení je práve spaľovanie a hnojenie popolom, ktoré pôdne pH účinne zvyšuje. Treba mať však na zreteli, že v rašelinových pôdach Kalimantanu a Sumatry je uložených niekoľko miliárd ton organického uhlíka, ktorý sa následným spaľovaním uvoľňuje do atmosféry v podobe oxidu uhličitého a niekedy aj metánu (pozri video: Video zachytáva "kontrolované" spaľovanie vegetácie a rašeliny v oblasti západného Kalimantanu v septembri 2015; Zdroj).  

Obr. 3: Požiar rašelinísk v oblasti mesta Palembang na južnej Sumatre dňa 3. októbra 2015 (Zdroj)

Možno sa trochu pozastavujete nad tým, prečo sa nejaký klimatológ zaoberá práve touto témou. No pravda je taká, že kritická situácia v Indonézii súvisí s klimatickou zmenou viac, ako je na prvý pohľad zrejmé. Požiare v Indonézii totiž nie sú zlou správou len pre miestnych obyvateľov, ktorí už teraz počítajú ekonomické straty kvôli výpadku produkcie palmového oleja či akútnej zdravotníckej starostlivosti, ktorú muselo doteraz vyhľadať minimálna 500 000 ľudí [už teraz odhady hovoria o 14 mld. USD, čo je ďaleko viac ako v roku 1998]. Okrem nevyčísliteľných škôd v prírodných spoločenstvách, je to opäť raz veľmi zlá správa aj pre globálnu klímu.

Obr. 4: Vývoj denných emisií oxidu uhličitého z lesných požiarov v Indonézii od začiatku augusta 2015; čierna čiara predstavuje priemer dennej produkcie oxidu uhličitého v USA (Zdroj: Global Fire Emissions Databaze a CAIT, podľa World Resources Institute)

Na indonézskych ostrovoch v skutočnosti nehoria len lesy či vegetácia, ale aj to, čo leží bezprostredne pod nimi – pôda bohatá na rašelinu, a teda aj organický uhlík. Od polovice septembra, kedy sa požiare rozhoreli na viac ako 50 000 lokalitách [dnes už takmer 120 000], je Indonézia väčším producentom oxidu uhličitého ako USA (dennej aj viac ako 60 mil. ton CO2; Obr. 4). V októbri sa situácia zhoršila dokonca až natoľko, že len v priebehu posledných troch týždňov požiare dopravili do atmosféry viac uhlíka ako dokáže vyprodukovať nemecká ekonomika za jediný rok. Uznáte určite aj sami, že podobné čísla nie sú vôbec povzbudivé, najmä ak uvážime, že o necelý mesiac sa politickí delegáti z celého sveta stretnú na ďalšom klimatickom summite v Paríži (COP21), aby dohodli spôsob, ako zásadnejšie zredukovať aj tento druh emisií uhlíka. Na čom sa ale vlastne krajiny chcú v Paríži dohodnúť, keď jeden z troch najväčších producentov CO2 na svete stále rýchlejšie odlesňuje svoje územie a kvôli rastúcemu dopytu po palmovom oleji očividne nehodlá s týmito praktikami prestať ani v blízkej budúcnosti [aj napriek vyhláseniam indonézskeho prezidenta Joka Widodo]?

Ročné emisie oxidu uhličitého Indonézie, aj keď ide len o odhady, sú už dnes ohromujúce. Spaľovaním fosílnych palív Indonézia produkuje ročne približne 600 miliónov ton oxidu uhličitého, no z odlesňovania a spaľovania rašeliny pochádza ďalších aspoň 2 miliardy ton(!). Tým sa Indonézia dlhodobo radí na tretie miesto svetových producentov CO2, hneď za Čínu a USA. A je viac ako pravdepodobné, že tieto čísla v budúcnosti ešte porastú, najmä ak si uvedomíme, že len v tomto roku môže prispieť ďalšími viac ako 10 miliardami ton CO2 (Zdroj: Nature). To je celá jedna štvrtina ľuďmi vypúšťaných emisií uhlíka! 

Z vyššie uvedeného je celkom jasné, že pre stabilitu klimatických podmienok na Zemi je nevyhnutné, aby na organický uhlík bohaté substráty, ako rašelina či permafrost, ostali doslova nedotknuté a pod zemou (Obr. 5). Skutočnosť je ale taká, že sa deje pravý opak, a ľudia tomu významne napomáhajú. 

Obr. 5: Priemerná hustota koncentrácie pôdneho organického uhlíka na Zemi v tonách na hektár, v oblasti južného Kalimantanu a Sumatry dosahuje hodnoty viac ako 200 ton/hektár (Zdroj)

Profit z predaja palmového oleja je pre miestne komunity až príliš lákavý nato, aby sa ho jednoducho vzdali. Až 40 % ročnej produkcie tejto komodity pochádza od lokálne orientovanej malovýroby, a to znamená, že nejde len o problém veľkých korporácií. Problémom je aj to, že ak by sme aj chceli produkty obsahujúce palmový olej bojkotovať, nie je to až také jednoduché. Palmový olej je substancia nachádzajú sa dnes už v takmer každom výrobku, od kozmetiky až po potraviny, ktoré máme denne na stole (tuky, chipsy, cereálie, čokoláda, atď.). Ak aj napriek tomu nebudeme ochotní zmeniť svoje „nákupné“ návyky a viac si nebudeme všímať, čo kupujeme, nemôžeme očakávať, že obyvatelia Indonézie nechajú svoje pralesy nedotknuté len preto, že ich hodlajú zachovať pre budúce generácie.   


Zdroje
Earth Observatory
http://earthobservatory.nasa.gov/IOTD/view.php?id=86681          
http://earthobservatory.nasa.gov/NaturalHazards/view.php?id=86847
How Indonesia's fires became one of the world's biggest climate disasters
http://www.vox.com/2015/10/30/9645448/indonesia-fires-peat-palm-oil
NASA warns of worst ever forest fires, environmental disaster, as smoke blankets six countries
http://1url.cz/r82C
Indonesia's peat fires have released more greenhouse gases than Germany does in an entire year
http://mashable.com/2015/10/16/indonesia-peat-fires-carbon-bomb/#O.8hNlyzB5qw
The amount of carbon released from peat and forest fires in Indonesia during 1997
http://www.nature.com/nature/journal/v420/n6911/full/nature01131.html
Trends in global CO2 emission (Report 2014)
http://edgar.jrc.ec.europa.eu/news_docs/jrc-2014-trends-in-global-co2-emissions-2014-report-93171.pdf 

Klimatológ otvorene o osude našej krajiny

Veľmi teplé a extrémne suché leto 2015 je ochutnávkou toho, čo už v polovici tohto storočia bude na Slovensku celkom bežné

Život v centrách miest sa počas najteplejších letných dní stane pre ľudí postupne neznesiteľný. Klimatické zmeny nabrali už pred 30 rokmi rýchly spád a dotýkajú sa všetkého, čo sa hýbe a dýcha. O tom, ako bude vyzerať podnebie Slovenska o niekoľko desaťročí, sme sa zhovárali so známym slovenským klimatológom Pavlom Matejovičom.

Ako sa z pohľadu klimatológa za uplynulých sto rokov zmenila klíma Slovenska?

Klíma sa na Slovensku začala výraznejšie meniť až približne v posledných tridsiatich rokoch, teda približne od roku 1990. Až do sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia sme mali na Slovensku klímu, ktorá sa až tak veľmi nelíšila od tej, ktorá tu panovala v 18. a 19. storočí. Napríklad v šesťdesiatych rokoch sme mali veľa tuhých zím a posledná veľmi studená zima sa u nás vyskytla v roku 1985. Až do deväťdesiatych rokov 20. storočia sa prirodzene striedali studené, normálne a teplé roky. V posledných tridsiatich rokoch sa však výrazne oteplilo, tuhé zimy sa úplne vytratili a po roku 1990 boli všetka letá nad dlhodobým priemerom.

Keby ste mali načrtnúť klimatický scenár pre našu krajinu na najbližších sto rokov, čo nás čaká?

Doterajší trend otepľovania bude pokračovať a ešte sa zvýrazní. Zároveň sa budú zvýrazňovať aj extrémne prejavy počasia, letá budú ešte teplejšie ako tie dnešné. S horúcimi letami prídu aj silné búrky s prívalovými dažďami. Na strane jednej budú obdobia, keď v krátkom čase spadne veľké množstvo zrážok, na strane druhej sa budú vyskytovať extrémne suchá. To povedie k celkovému vysušovaniu krajiny. Krajina hlavne v južných oblastiach Slovenska nadobudne stepný charakter. Zmení sa aj ekosystém, rozšíria sa rôzne invázne druhy a parazity. Napríklad už dnes sa vyskytujú kliešte v nadmorských výškach, v ktorých sa predtým nevyskytovali. 

 

Obr. 1: Klimatická zmena či globálne otepľovanie nie sú už ani zďaleka len abstraktné pojmy - od začiatku 90. rokov 20. storočia pozorujeme aj na Slovensku výrazné zmeny klimatického režimu teploty a zrážok. Dlhodtrvajúce sucho, nedostatok vody či rastúca extrémnosť počasia - to sú problémy, ktorým budú musieť v budúcnosti čeliť aj obyvatelia Slovenska (Zdroj)

Voda bude vraj do roku 2030 vzácnejšia ako ropa. Kedy pocítime aj my, Slováci, že Modrá planéta vysychá a naše vodné zásoby sa míňajú?

Nedostatok vody bude jeden z najväčších problémov, ktorý ľudstvo v budúcnosti čaká. Pôjde hlavne o zásoby sladkej vody, ktoré budú čoraz vzácnejšie. Už dnes sú oblasti, kde je voda vzácnejšia než ropa. V prípade Slovenska bude dôležité, ako budeme s vodou hospodáriť, resp. zvyšovať tzv. retenčnú schopnosť krajiny. Veľmi dôležité je preto vybudovanie systému, ktorý toto umožní. Mali by sme sa snažiť zachytiť čo najviac vody na našom území. Na to by mali slúžiť najmä vodné nádrže, jazerá a poldre, ktoré by sa v čase výdatnejších zrážok naplnili vodou. Tá by sa potom mohla využívať na rôzne účely. Dôležitú funkciu zohrávajú aj les, močiare a mokrade. Takýto systém by mal zároveň plniť aj funkciu protipovodňovej ochrany. S vodou by sa malo aj rozumne hospodáriť, nemali by sme ju napríklad vyvážať vodovodmi do zahraničia, pretože tak by sme sa mohli pripraviť o zásoby podzemných vôd. Voda by sa teda nemala stať zdrojom biznisu, pretože by sme na to mohli všetci doplatiť. Voda je strategickou surovinou a v budúcnosti jej hodnota ešte vzrastie.

Zmeny klímy vplývajú na poľnohospodárstvo, faunu i flóru. Ako sa to prejaví na slovenských lesoch či v rodinných záhradách a pestovateľských sadoch?

Už dnes poľnohospodári pestujú teplomilné plodiny v oblastiach, kde sa im v minulosti nedarilo, pretože tam bola chladnejšia klíma. Počul som, že poľnohospodári chcú postupne vysádzať na našom území aj plodiny, ktoré sa predtým pestovali hlavne v subtrópoch. Problémom sa však môže stať vybudovanie efektívneho závlahového systému, bez vody nevyrastie nič. Zmeny by mali nastať aj v lesnom hospodárstve, vysádzať by sa mali najmä stromy, ktoré sú odolnejšie proti suchu. Veľkou hrozbou v čase sucha budú aj požiare. V každom prípade, čím viac zelene, tým lepšie, platí to aj pre mestá. Stromy v centrách miest môžu aspoň čiastočne zmierňovať horúčavy. Rozhorúčený betón môže totiž spôsobiť, že život počas najväčších horúčav sa v centrách miest stane pre človeka neznesiteľný. Developeri napáchali v centrách miest obrovské škody, zničili zeleň, parky a na ich mieste postavili betónové parkoviská a sklenené monštrá. Všetko prevalcoval biznis a nekompetentné rozhodnutia politikov.

Meteorológovia a klimatológovia upozorňujú, že rok 2015 by mohol byť najteplejším v histórii. Ako sa pozeráte na túto prognózu?

Je to dosť pravdepodobné, ale ešte treba počkať, aká bude druhá polovica roka. Oceány sú však rekordne teplé a skleníkový efekt atmosféry sa čoraz viac zosilňuje. Rekordne teplý bol globálne, vrátane Slovenska, vlaňajší rok a nemožno vylúčiť, že tento rok ho prekoná. 

Obr. 2: Čakájú nás v auguste podobné extrémne horúčavy, aké zasiahli západnú Európu v roku 2003 a Rusko v roku 2010, a vyžiadali si tisíce obetí? Podľa predpovedných modelov sa zdá, že Slovensko v najbližších dňoch zasiahne jedna z najdlhších a najextrémnejších vĺn horúčav aspoň za posledných 135 rokov (na obrázku hore GFS model pre maximálnu teplotu vzduchu v čase o 12:00 UTC v období od 7.8. do 12.8.2015; Zdroj)

Sú všetky ničivé prírodné katastrofy prirodzeným dôsledkom klimatických zmien? Na čo by v tejto súvislosti malo byť pripravené Slovensko?

Viaceré vedecké štúdie dokazujú, že medzi zmenou klímy a výskytom extrémov v počasí existuje úzka súvislosť. No aj v minulosti sa vyskytovali extrémne prejavy počasia, teda nemožno povedať, že všetky extrémy sú dôsledkom klimatickej zmeny. Výrazne oproti minulosti sa však zvýšila napríklad frekvencia horúčav, alebo výskyt suchých období. Pokiaľ ide o búrky a tornáda, je predpoklad, že ich intenzita sa v budúcnosti bude zvyšovať. Tornáda sa však vyskytovali aj v minulosti, len nepriťahovali takú pozornosť médií ako dnes. Zrejme aj v budúcnosti to budú v našich zemepisných šírkach skôr exotické javy. Oveľa väčšie škody u nás spôsobujú húľavy, čo sú vlastne víry, ktoré majú horizontálnu os otáčania, čiže majú tvar valca na rozdiel od tornád, ktoré pripomínajú chobot. Húľavy, ako aj tornáda sú vždy spojené s búrkami.

Vedci nedávno pustili do pléna informáciu, že do roku 2030 má nastať malá doba ľadová (naposledy tzv. Maunderovo minimum) v rámci striedania slnečných cyklov a poklesu solárnej aktivity. Ako to pocítime a dá sa tejto informácii veriť?

Najskôr by som uviedol na pravú mieru označenie malá doba ľadová. Toto obdobie u nás vlastne skončilo až v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. V roku 1963 sa u nás a v celej Európe naposledy vyskytla mimoriadne tuhá zima, ktorá bola porovnateľná s najtuhšími zimami v tzv. malej dobe ľadovej. Počas spomenutej zimy zamrzla napríklad aj londýnska Temža. Tzv. malá doba ľadová (17. až 19. storočie) bola v podstate normálna klíma, len z dnešného pohľadu sa nám javí v porovnaní so súčasnou klímou ako chladnejšia, preto ju tak niektorí klimatológovia obrazne pomenovali. Skutočná ľadová doba sa skončila pred 11 000 rokmi. Prirodzené faktory, ako napríklad kolísanie slnečnej aktivity, mali v minulosti na prirodzené kolísanie klímy väčší vplyv. Majú vplyv aj dnes, no antropogénny faktor je v súčasnosti asi 8-krát silnejší, a preto prekrýva tie prirodzené. Okrem toho, každý rok sa niekde v médiách objaví informácia, že prichádza nejaká ľadová doba. Autormi takýchto informácií však nie sú vedci, často sa tiež stáva, že ich vyjadrenie niekto pozmení a domyslí si rôzne fakty. Prečo to niekto robí, môžeme si ľahko domyslieť. Zmena klímy bude pokračovať a nič nenaznačuje, že by sa to malo zmeniť.

Koľko rokov „klimatického zdravia“ dávate ešte Slovensku?

Klíma sa už žiaľ zmenila a procesy sú už nezvratné, nakoniec to zažívame aj toto leto. V zdravšej klíme však môžu žiť o niekoľko storočí budúce generácie. Závisí to aj od nás, dnes im vlastne pripravujeme budúcu klímu. Toto je skôr morálny problém, dnes sa však, žiaľ, pred ekologickým povedomím viac oceňuje dravosť a túžba po zisku a bohatstve. Čím viac rastie spotreba, tým sa aj do ovzdušia vypustí viac oxidu uhličitého. Veľmi výstižne to nakoniec pomenoval pápež František vo svojej najnovšej encyklike, keď upozornil, že súčasná civilizácia sa stala obeťou konzumizmu. „Klimatické zdravie“ je tade v tomto prípade závislé od zdravia spoločnosti.

 

Rozhovor bol na Concerned Climatologist zverejnený s láskavým dovolením Dr. Pavla Matejoviča.

São Paulo v ohrození

Hosťujúci blog Mgr. Alexandra Ača, Ph.D. z Centra výskumu globálnej zmeny AV ČR, v.v.i. v Brne. 

Najväčšiemu štátu Latinskej Ameriky nehrozia teroristi ani Ebola. Súčasným najväčším nepriateľom štyridsaťmiliónového São Paula je sucho. Bojuje sa s ním veľmi ťažko. Svojimi závažnými dopadmi môže sucho napáchať ešte väčšie škody ako požiar či povodeň.

V priehradách už zostávajú len 4 % vody, a ak do niekoľkých týždňov nenaprší, mestu hrozí doslova kolaps. V niektorých oblastiach už ľudom došla trpezlivosť a na protest vyšli do ulíc. Slovenské médiá si túto situáciu prakticky nevšimli. 

Obr. 1: Súčasné sucho v oblasti juhovýchodnej Brazílie je najhoršie za posledných minimálne 80 rokov a jeho dôsledky sa stále zhoršujú - problém s dostupnosťou pitnej vody má v meste už viac ako 10 miliónov obyvateľov (Zdroj)

Štát São Paulo sa podieľa na HDP Brazílie takmer jednou tretinou. Tohtoročné sucho je najhoršie od počiatku historických záznamov, ktoré siahajú 84 rokov do minulosti. Za normálnych okolností tu naprší v októbri takmer 100 milimetrov zrážok. Tento rok zatiaľ prakticky nepršalo a mesto zaznamenalo rekordne najvyššiu októbrovú teplotu 37,8 °C. Experti na vodné zdroje varujú pred kolapsom, aký nemá obdobu. Klesajúce hladiny sústavy priehrad Cantareira, ktoré zásobujú dvadsaťmiliónové mesto São Paulo pitnou vodou, odhaľujú dávno zabudnuté vraky áut (Obr. 1).

To, čo my pociťujeme zrejme iba v podobe zvýšenej ceny kávy, je pre Brazílčanov otázka prežitia, lebo majú stále väčší problém zohnať pitnú vodu. Aj keď teoreticky je možné vykopať studňu a nájsť vodu pár metrov pod zemou, neexistuje záruka jej čistoty a nezávadnosti. Problémy so suchom sa však v Brazílii zhoršujú už dlhodobo. Hlavnými faktormi je odlesňovanie a klimatická zmena.

Len v rokoch 2000 až 2010 prišla Amazónia o takmer 150 tisíc kilometrov štvorcových dažďového pralesa. Hoci sa rýchlosť odlesňovania v Brazílii v posledných rokoch úspešne spomaľovala, trend sa znovu zvrátil. Podľa čerstvých satelitných údajov sa oproti minulému roku zvýšilo odlesňovanie v auguste a septembri takmer dvojnásobne (v októbri však už o takmer 450 %!). To má svoje dôsledky. Menej lesných porastov znamená výrazné zníženie vyparovania vody, menšiu tvorbu mrakov a následne menej zrážok a väčšie sucho. Navyše Brazília nedávno nepristúpila na globálnu dohodu o zastavení odlesňovania do roku 2030. Prioritou zostáva riešenie chudoby a ekonomický rast.

Obr. 2: Obyvatelia mesta Itu v štáte São Paulo, závislí od dodávok pitnej vody so systému Cantareira, blokujú jednu z prístupových ciest počas demonštrácie proti rozhodnutiu miestnych úradov obmedziť dodávky vody (Zdroj)

Ďalším významným faktorom zhoršujúcim situáciu je klimatická zmena. Podľa klimatických modelov hrozí, že ak sa planéta oteplí ešte o necelý jeden stupeň, tretina lesa sa premení na savanu. Pri oteplení o 3 °C, čo pri súčasnom vývoji nie je nereálne, by do konca storočia amazonský prales mohol prísť o viac ako 80 % svojej plochy.

Realita za týmito pochmúrnymi predpoveďami príliš nezaostáva. Práve naopak. Prvé veľké sucho, najhoršie za posledných sto rokov, postihlo Brazíliu v roku 2005. Už o 5 rokov neskôr prišlo ďalšie, ešte rozsiahlejšie a intenzívnejšie. Dnes, o 4 roky neskôr, sa podobná situácia opakuje.

Keď už teraz je São Paulo „na pokraji kolapsu“, ako sa ľudia vyrovnajú so situáciou v polovici storočia, kedy sa očakávajú storočné suchá každý druhý rok? Aby toho nebolo málo, tak odlesňovaním a klimatickou zmenou oslabené lesy budú ďalším zdrojom oxidu uhličitého, ktorý otepľovanie atmosféry ďalej urýchli. To všetko budú sprevádzať častejšie a rozsiahlejšie lesné požiare. To bude znamenať aj výrazný vplyv na charakter počasia v odľahlých častiach planéty.

Ak by ste sa domnievali, že súčasná situácia aspoň prinúti politikov, aby sa otázky životného prostredia a prírodných zdrojov dostali medzi hlavné predvolebné témy, ste na omyle. Rastúce ceny elektriny v dôsledku sucha vláda reguluje, aby to negatívne neovplyvnilo voľby. Je možné, že environmentálne záležitosti nebudú na programe dňa v niektorých štátoch jednoducho nikdy. A tak by sme nemali byť príliš prekvapení, ak sa jedného dňa obyvatelia São Paula, či iného veľkomesta v Latinskej Amerike, dajú na pochod, a domov sa už nebudú môcť vrátiť.

Obr. 3: (hore) Letecký pohľad na vodnú nádrž Atibainha v štáte São Paulo - záber z 18. novembra 2014 (Zdroj); (dole) muž stojaci v jednej z trhlín na suchom vysušenom dne nádrže Atibainha (Zdroj)

 

Mgr. Alexander Ač, PhD. (Centrum výskumu globálnej zmeny AV ČR, v.v.i., Bělidla 986/4a, 603 00 Brno, Česká republika).

Žijeme v ére dôsledkov ...

... alebo, prečo jedno z najväčších miest sveta trpí akútnym nedostatkom vody (?)

Priznávam, že názov tohto blogu bude pre mnohých z vás znieť pateticky, no drsná realita, s ktorou sú v posledných mesiacoch konfrontovaní obyvatelia brazílskeho São Paula, ani zďaleka tak pateticky nevyzerá. Siedma najľudnatejšia mestská oblasť sveta, ktorá súčasne vytvára približne jednu tretinu hrubého domáceho produktu Brazílie doslova padá na kolená. Dôvodom nie sú ani výpadky dodávok elektrickej energie či sociálne nepokoje kvôli rastúcej chudobe. Príčina je oveľa prozaickejšia. Mestu chýba voda. 

Obr. 1: (hore) Systém piatich vodných nádrží v oblasti Cantareira, ležiaca severne od São Paula, dodáva mestu celú jednu polovicu objemu úžitkovej vody (Zdroj); (dole) zmena celkovej vodnej plochy hlavnej nádrže Jaguari v období od augusta 2013 do augusta 2014 (Zdroj)

Uhasiť smäd dvadsaťmiliónovej populácie a uspokojiť gargantuovské požiadavky najväčšej priemyselnej metropole Južnej Ameriky nie je vôbec jednoduché, zvlášť v podmienkach, ak vám v celej oblasti juhovýchodnej Brazílie od začiatku roku nespadne z pohľadu zrážok ani tretina z toho, čo by ste bežne očakávali. A zatiaľ čo, k nám do Európy sa pomaly zakráda zima, juh Brazílie s veľkou nádejou obracia svoj zrak na sever v očakávaní príchodu ďalšieho obdobia dažďov, ktoré sa v tejto časti juhoamerického kontinentu spravidla objavuje vždy v lete (na južnej pologuli najmä v období od októbra do začiatku marca). Ak by nakoniec ani tento rok dážď neprišiel, sucho by sa ďalej prehĺbilo a obrovská metropola spolu s najbohatším brazílskym štátom by sa mohli veľmi rýchlo dostať do stavu úplného kolapsu. Ide o takmer nepredstaviteľnú situáciu, najmä v dimenziách relatívne dobre rozvinutej a ekonomicky silnej Brazílie. Že nejde o žiadne strašenie dokazuje aj fakt, že prvý mesiac nadchádzajúceho obdobia dažďov, október 2014, skončil ako najsuchší mesiac od roku 1930.

Obr. 2: Sucho v oblasti štátu São Paulo nie je na juhoamerickom kontinente v súčasnosti žiadnou výnimkou - so závažným suchom bojujú aj niektoré ďalšie brazílske štáty - mapka ukazuje celkové množstvo zrážok v období od 1. júna do 31. augusta 2014  (Zdroj)

Systém vodných nádrží Cantareira (Obr. 1 a 3), ležiaci severne od São Paula a poskytujúci mestu celú jednu polovicu úžitkovej vody, má momentálne k dispozícii už len 5 % svojej vodnej kapacity. Dokonca ani zrážky na prelome októbra a novembra situáciu nedokázali zásadnejšie zvrátiť. Najhoršie sucho za posledných minimálne 80 rokov teda stále pokračuje a čo je horšie, rozširuje sa aj do ďalších štátov. Momentálne je suchom zasiahnutých asi 140 brazílskych miest, prevažne v poľnohospodárskych regiónoch, kde ohrozuje úrodu sóje, trstinového cukru a kávy. Okrem štátu São Paulo je jedným z najviac postihnutých regiónov štát Piauí na severovýchode krajiny, kde poriadne nepršalo už viac ako dva roky (Obr. 2).   

Obr. 3: Poloha systému vodných diel Cantareira s uvedením ich súčasného vodného stavu v porovnaní s normálom (Zdroj)

Sucho sa pomaly stáva v krajine Samby aj veľkou politickou témou. Situácia v samotnom São Paule je už teraz príliš kritická na to, aby sa neobjavili prvé pokusy politických elít, v čele s novozvolenou prezidentkou Dilmou Rousseff, zvaliť zodpovednosť za vzniknutú situáciu na tých, ktorí údajne až príliš nezodpovedne zaobchádzali s dostupnými vodnými zdrojmi v okolí mesta. Vinníci sa predsa stoj čo stoj musia nájsť. A ak to nebudú vodohospodári, celkom určite nimi budú meteorológovia a klimatológovia, ktorí „nedokázali“ predpovedať blížiace sa sucho a nedostatok vody s dostatočným predstihom. Zodpovednosť by sa tak presunula mimo politické kruhy a pani prezidentka by si mohla bezstarostne vydýchnuť: „Tak, to by sme mali.“ 

Nuž ale, to by bolo, keby v tom nebol nejaký „háčik“. Tým háčikom je skutočnosť, že na Brazíliu začínajú pomaly, ale zato čím ďalej tým nekompromisnejšie doliehať dôsledky jej nezodpovednej environmentálnej politiky v období posledných 50 rokov, najmä pokiaľ ide o odlesňovanie Amazónie. A nielen to! Celú situáciu navyše zhoršujú aj stále častejšie sa objavujúce prejavy klimatickej zmeny, ktoré dôsledky rastúceho sucha vo vnútrozemí Brazílie ešte zhoršujú. Buďme ale konkrétnejší a poďme k veci. Celkom určite sa pýtate: „Čo majú spoločné sucho v São Paule, odlesňovanie Amazónie a klimatická zmena?“

O odbornom rozhľade politikov si nemožno robiť prehnané ilúzie, zvlášť ak ide o tak kontroverzné a navyše v Brazílii aj dosť nepopulárne témy ako klimatická zmena či ilegálne odlesňovanie amazonského pralesa. Dilma Rousseff zrejme vie o tom svoje, keďže ona sama predstavuje predĺženú ruku najväčších energetických korporácií krajiny, ktoré majú svoje záujmy nielen v Amazónii. A nielen to. Tým ako sa Brazília v posledných minimálne dvadsiatich rokoch rýchlo rozvíjala, jej hospodárstvo si pýtalo stále viac a viac. Viac ropy, viac sóje a nakoniec aj viac hovädzieho mäsa, čo vyvinulo enormný tlak na zatiaľ nezničené oblasti dažďového pralesa. Od roku 1970 stratila Amazónia dovedna takmer 20 % pôvodnej plochy lesných spoločenstiev a odhaduje sa, že len v období posledných 20 rokov Brazília prišla o viac ako 763 000 km² lesa (čo je asi dvojnásobná rozloha Nemecka), a to prevažne v štátoch Mato Grosso, Pará a Rondôna (Obr. 5). Určite stojí za zmienku, že práve tieto štáty bojovali v posledných dvoch desaťročiach s najväčším náporom sucha – v rokoch 2005, 2007, 2010 a najnovšie 2012-2014. 

Obr. 4: Amazonská džungľa je dažďovým pralesom v pravom zmysle slova - vytvára si vlastný klimatický a zrážkový režim, ktorý je podmienený prítomnosťou lesa - viac ako 50 % zrážkových úhrnov pochádza z transpirácie rastlín (Zdroj)

Ako sme sa pokúsili vysvetliť už v jednom z predošlých textov (Amazonský prales a klimatická zmena), v prípade, že les nahradí trávnatý porast, nezmení sa „len“ vizuálna podoba krajiny, ale zásadne to ovplyvní aj obeh vody v krajine a nakoniec aj klimatické podmienky. Bez lesa voda z krajiny nielen rýchlejšie odteká, čím sa znižuje výpar z pôdy, ale bez stromov rýchlo mizne aj tzv. transpiračná časť výparu (teda výpar, ktorý sa realizuje cez „dýchanie“, inak povedané transpiráciu vegetácie). A práve z tejto „transpiračnej“ časti pochádzajú takmer všetky zrážky, ktoré vo vnútrozemí Brazílie registrujeme (Obr. 4). 

Amazonská džungľa tak predstavuje akúsi „vlhkostnú“ pumpu, ktorá dopravuje vodu z Atlantického oceánu ďaleko na západ, až k predhoriam Ánd. Toky vlhkosti však nesmerujú len na západ, ale stáčajú sa aj na juh, kde v období dažďov prinášajú intenzívne dažde aj do takých miest ako São Paulo. V momente, kedy celý dopravný pás je v dôsledku odlesňovania prerušený, zrážky prestávajú vypadávať "v obvyklom množstve" už v regióne svojho pôvodu (Amazónia), čo sa pochopiteľne prejavuje aj v rastúcom deficite vlahy ďaleko na juhu. Rozširujúce sa sucho tak napokon ohrozuje tak zvyšok zatiaľ neporušeného pralesa, ako aj poľnohospodárske a priemyselné oblasti v juhovýchodnej Brazílii, či dokonca v niektorých ďalších štátoch Južnej Ameriky. Globálne otepľovanie navyše problém sucha ďalej zhoršuje tým, že vyššia teplota atmosféry podporuje rastúci výpar z povrchu, čím deficit vody ešte narastá.

Obr. 5: Rozsah odlesňovania na juhoamerickom kontinente medzi rokmi 2001 a 2012 podľa údajov Global Forest Watch (ružové plochy; Zdroj)

Ak sa vám teda budú najbližšie zdať ceny brazílskej kávy či trstinového cukru privysoké, celkom určite to nebude kvôli špekuláciám na trhu s komoditami, ale v dôsledku obrovského výpadku produkcie týchto komodít v poslednom roku.

O týchto dôsledkoch informujú klimatológovia takmer nepretržite už niekoľko desaťročí a rovnako upozorňujú aj na fakt, že odlesňovanie rozsiahlych oblastí Amazónie môže v budúcnosti viesť k veľmi zásadnému vysušovaniu klímy (aridizácia) nielen v Latinskej Amerike, ale aj v niektorých vzdialenejších oblastiach sveta, napríklad v Európe.

Ako sa hovorí, žneme, čo sme si zasiali, a v prípade bezprecedentného sucha v jednom z najväčších miest sveta to začína platiť doslovne.

Zdroje 

Amazon rainforest losing ability to regulate climate, scientist warn

http://www.theguardian.com/environment/2014/oct/31/amazon-rainforest-deforestation-weather-droughts-report 

Amazon rainforest deforestation linked to droughts, extreme weather events

http://www.rawstory.com/rs/2014/11/amazon-rainforest-deforestation-linked-to-droughts-extreme-weather-events-report/  

Brazil's Severe Drought Dries Up Reservoirs

http://news.nationalgeographic.com/news/2014/10/141024-sao-paulo-brazil-drought-water-environment/ 

Brazil’s hydroelectric facilities almost dry due to drought

http://www.hydroworld.com/articles/2014/10/brazil-s-hydroelectric-facilities-almost-dry-due-to-drought.html 

The largest city in Brazil is running dangerously low on water

http://www.vox.com/2014/10/23/7047533/sao-paulo-drought-water-crisis-brazil-election 

Deforestation in Brazil is surging again — after years of decline

http://www.vox.com/2014/10/21/7023415/deforestation-brazil-surging-again-after-years-decline 

Brazil: Water Woes, Climate Change and Security

http://climateandsecurity.org/2014/09/03/brazil-water-woes-climate-change-and-security/  

Drought Takes Hold as Amazon’s ‘Flying Rivers’ Dry Up 

http://www.climatecentral.org/news/drought-takes-hold-as-amazons-flying-rivers-disappear-18097 

São Paulo running dry due to Brazil's worst drought in 80 years

http://americasinc.com/content/s%C3%A3o-paulo-running-dry-due-brazils-worst-drought-80-years 

Reservoir at 5 Percent Capacity: Climate Change to Leave Sao Paulo’s 20 Million Without Water By November?

http://robertscribbler.wordpress.com/2014/10/13/5-percent-reservoir-capacity-climate-change-to-leave-sao-paulos-20-million-without-water-by-november/ 

Climate conditions determine Amazon fire risk 

http://climate.nasa.gov/news/934/

Facing severe drought, 'war effort' needed to save the Amazon, says scientist - See more at: http://news.mongabay.com/2014/1103-brazil-war-effort-to-save-amazon.html#sthash.PZFh8Imk.9TbB1b2U.dpuf