Klimatológia ako veda má veľký strategický význam

Byť dobre a kvalitne informovaný o budúcom vývoji klímy nebolo nikdy tak dôležité ako dnes

Nechcel by som, aby tento text vyznel ako nejaký praobyčajný "kverulantský" a "emočne podfarbený" pamflet namierený proti tým, ktorí si stále nedokážu pripustiť prostý fakt, že klimatológia má v systéme prírodných vied nielen rovnocenné, ale celkom určite aj nezastupiteľné miesto.

V nespočetných diskusiách o klimatickej zmene a globálnom otepľovaní sa človek z viacerých „kompetentných“ zdrojov niekedy až so zatajeným dychom dozvedá, že klimatológia si nielenže nezaslúži byť označovaná za právoplatnú vedu, ale dokonca, že jej nositelia, teda klimatológovia, sú ľudia s pochybnou povesťou, platení štátom alebo v horšom prípade nejakou záujmovou skupinou, aby rozširovali nepríjemné Jóbove správy o nastávajúcej klimatickej katastrofe a držali tak ľudí v strachu z budúcnosti. A čo horšie, táto takzvaná „paveda“ si dokonca dovoľuje prísť s tvrdením, že za tým všetkým je možné vidieť predovšetkým človeka a jeho hospodárske aktivity rozširujúce svoj rádius po celej Zemi. Ak dokonca existuje objektívny dôkaz o tomto prepojení, tým horšie. Aká to nehoráznosť!

Nuž pre tých z vás, ktorí si stoj čo stoj myslíte toto alebo niečo podobné, či dokonca máte hlboké pochybnosti o zmysle pracovnej náplne klimatológov, prípadne považujete akékoľvek investície do klimatologického výskumu za bohapusté plytvanie verejnými prostriedkami, mám jednoduchú a priamu odpoveď. Celkom určite sa mýlite, alebo ako by povedal človek hovoriaci po anglicky: „Think again“!

Obr. 1: Klimatológia študuje najkomplexnejší prírodný systém na planéte Zem - globálny klimatický systém. Vyššie uvedená schéma je len "slabým" odrazom jeho celkovej zložitosti (Zdroj)

Klimatológia ako veda sa síce zrodila len relatívne nedávno, no na druhej strane sa môže, spolu s meteorológiou, pochváliť tým, že študuje jeden z najzložitejších prírodných systémov na našej planéte, zemskú atmosféru. Štúdiom dlhodobého režimu a vlastností plynného obalu Zeme to však ani zďaleka nekončí. Práve preto by klimatológia celkom určite zniesla byť označovaná za jednu z najkomplexnejších prírodných vied, akú poznáme. A prečo? Aby klimatológovia zvládli dostatočne presne popísať, prečo klimatické podmienky a pomery sú v jednotlivých oblastiach sveta tak odlišné, a prečo podliehajú rôznym dlhodobým zmenám, potrebujú vedieť o vlastnostiach a dynamike globálnom klimatickom systéme (Obr. 1) podstatne viac informácií ako samotná meteorológia. Na rozdiel od meteorológie sa klimatológia vo svojom výskume, okrem samotnej atmosféry, musí zaoberať aj ďalšími sférami, ktoré majú nezanedbateľný vplyv na genézu klímy. A aby to nebolo také jednoduché, pri odhadovaní budúceho vývoja stavu globálnej a regionálnej klímy je nevyhnutné, aby klimatológovia mali predstavu aj o tom, ako sa klimatický systém vyvíjal v dávnych dobách pred miliónmi rokmi (Obr. 2). Dobrý klimatológ tak musí byť nielen zdatný meteorológ - fyzik a geograf, ale mal by mať veľké znalosti aj o vlastnostiach a dynamike oceánoch a ľadovcoch, o uhlíkovom cykle, chémii a biológii, prípadne demografii a ekonómii, a to v oveľa dlhších časových horizontoch než s akými pracuje meteorológia. Vyznať sa vo všetkých uvedených vedách a navyše vidieť v obrovskom množstve informácii to dôležité z pohľadu vlastností a vývoja klimatického systému je skutočne náročné.

Obr. 2: Vlastnosti a dynamika zmien globálneho klimatického systému v pleistocéne (Zdroj) - obrázok vo väčšom rozlíšení možno nájsť na stránkach Alpine Analytics

Klimatológia už dávno nie je len kratochvíľou pre meteorológov, ktorí sa „vyžívajú“ v spracovávaní nepreberného množstva čísel v snahe stroho popísať to, čo mnohí z vás pravdepodobne beriete ako samozrejmú informáciu. To, či niekde budete schopní dopestovať vinnú revu alebo vedieť postaviť dom tak, aby vám ho neodplavila najbližšia povodeň, či aby vám strecha nespadla na hlavu počas nasledujúcej zimy, závisí najmä od výsledkov klimatologického výskumu a jeho „pretlmočenia“ do prakticky orientovaných technických noriem. V tomto smere si klimatológia vystačí aj s obyčajnou, nie však jednoduchou štatistikou. No klimatológia už dávno nie je len popisná štatistická veda.

Odkedy sme zistili, že klíma na Zemi sa v rôznych časových škálach mení, rozsah toho, čo klimatológia študuje sa zásadne zmenil a veľmi podstatne rozšíril. A okrem toho, pribudli aj sofistikovanejšie metódy, ako tieto zmeny identifikovať, hodnotiť ich smer či im prisúdiť konkrétnu príčinu. Už to nie je len štatistika, ale aj veľmi komplexné a fyzikálne konzistentné modely, ktoré nám dokážu s istou, pritom však známou neistotou povedať nie len to, ako sa klíma vyvíjala v dávnejšej histórii, ale na základe rôznych predpokladov o budúcom vývoji našej spoločnosti aj načrtnúť možný vývoj do viac či menej vzdialenej budúcnosti. Áno samozrejme, predpovedať budúcnosť je vždy neistá „veda“, no dnes už vieme o klíme na Zemi dosť na to, aby sme sa o to aspoň pokúsili! 

Obr. 3: Vývoj globálnej teploty (hore) a koncentrácie oxidu uhličitého (dole) v období posledných 65 miliónov rokov na základe výskumu morských a jazerných sedimentov, ľadovcových jadier, atď.   (Zdroj)

Zodpovednosť, ktorú na seba klimatológia takto preberá je nesmierna, veď nejde o málo. Byť aspoň v hrubých rysoch informovaný a pripravený na to, čo možno očakávať od klímy o 10, 20 či 50 rokov je mnohých prípadoch otázkou života a smrti, v lepšom prípade návratu či straty nemalých investícií. Správne sa rozhodnúť na základe dobrých a dostupných informácií nikdy nebolo tak dôležité ako dnes, a klimatológia, spolu so svojou dvornou dámou, meteorológiou, sú rozhodne vedy, ktoré nám môžu k správnym rozhodnutiam pomôcť.

Veda bližšie k ľuďom (?)

O úskaliach popularizácie vedy

Záujem širšej verejnosti o výsledky vedeckého výskumu je nevyhnutný a nebál by som sa povedať, že pre samotnú vedu až existenčne dôležitý. Mnohé vedné odbory sú totižto financované z verejných zdrojov. A kto iný, ak nie rádový občan prostredníctvom jeho volených zástupov môže rozhodnúť o tom, ktorý výskum podporiť, a naopak, ktorý nie? Verejnosť by preto mala vedieť nielen to, na aký výskum ich prostriedky putujú, ale aj to, aké výsledky veda prináša a čo táto zdanlivo nesúrodá spleť informácií znamená pre náš bežný život, prípadne ako to všetko využiť pre budovanie „lepšej“ spoločnosti.

Nenahraditeľnú úlohu v tomto smere zohráva profesionálna popularizácia vedy, ktorej by som sa neštítil prisúdiť minimálne tak veľký význam ako základnému či aplikovanému výskumu. Je tu však niekoľko zásadných problémov, či dokonca rizík, ktoré, žiaľ, z popularizácie nerobia v žiadnom prípade atraktívnu činnosť, najmä nie pre mladých začínajúcich vedcov. Základným problémom je jej adekvátne ohodnotenie a náležité ocenenie jej významu, a to už v samotnej vedeckej komunite. 

V súčasnosti popularizácia stojí nielen na periférii záujmu vedeckých pracovníkov, a majú na to nejeden dôvod, ale tí, ktorí nakoniec aj vedu popularizujú, sú často krát napádaní a dehonestovaní buď už samotnou verejnosťou alebo svojimi kolegami. A prečo? Vedecký výskum neprináša totiž len zaujímavé a hodnotné informácie. Pokiaľ ich „komunikátori“ uvedú do širšieho a správneho kontextu, nemusia to byť informácie vždy len príjemné, najmä nie pre isté politicky a finančne motivované skupiny ľudí.

Ako dobrý príklad nám môže poslúžiť výskum klimatickej zmeny, ktorý je v posledných rokoch sprevádzaný početnými a umelo vykonštruovanými aférami o zneužívaní údajov, chybnej interpretácií výsledkov či dokonca neetickom chovaní klimatológov. Nie je žiadnou náhodou, že zosmiešňovaní boli najmä aktívni popularizátori klimatológie. Niet preto divu, že mnohých mladých vedcov popularizácia príliš neláka. Veď prečo by si mali svoj vedecký kredit „pošpiniť“ nejakou aférou hneď na začiatku svojej dobre sa rozbiehajúcej kariéry?                  

Nie je to však všetko! Odkomunikovať laickej verejnosti všetky podstatné závery vedeckej práce a interpretovať ich v dostatočne širokých súvislostiach, a k tomu ešte zrozumiteľnou formou bez zaťažujúceho odborného žargónu, je vec už sama o sebe aj pre vedca neľahká. Ba čo viac. Súčasný systém formálneho hodnotenia vedeckých pracovníkov veľký priestor pre popularizáciu vedy nielenže neposkytuje, v mnohých prípadoch vedca skôr od takejto činnosti odrádza. Nezáleží na tom, čo popri výskume robíte, či ste učiteľ alebo zručný programátor, najdôležitejšie sú vaše výstupy v podobe odborných článkov v renomovaných, zväčša zahraničných impaktových časopisoch. 

Čim viac článkov za rok vyprodukujete a čím vyšší je váš citačný index, tým rýchlejšie stúpate v hodnotovom a výkonnostnom rebríčku vedeckej komunity. Vaša hodnota sa zvyšuje a ste stále viac žiadaní, čo vám samozrejme prináša určité finančné zabezpečenie. A okrem iného, pomáhate tým podporovať aj rastúcu prestíž svojho pracoviska, ktoré má v konečnom dôsledku lepšiu pozíciu v konkurenčnom boji o prideľované finančné prostriedky. Tisícky článkov publikovaných ročne v prestížnych časopisoch je len dôkazom toho, že motivácia, najmä u mladých perspektívnych vedcov, je vysoká. Na tomto systéme by nebolo nič zlé, pokiaľ by existovali efektívne spôsoby, ako informácie z odborných časopisov dostať ďalej medzi ľudí.

Čo teda s nepreberným množstvom kvalitných informácií, ktoré sú verejnosti zväčša neprístupné v rozsiahlych databázach náročne písaných odborných článkov? Ak chcete mať k nim otvorený prístup, treba si väčšinou poriadne hlboko siahnuť do vrecka. A ak sa k článkom aj dopracujete, väčšinou zistíte, že na vytvorenie celistvého a zmysluplného obrazu o danom probléme je potrebné naštudovať celé tucty takýto príspevkov. Interpretačná hodnota vašich záverov nakoniec môže naraziť ešte na jeden problém – a tým je vaše odborné vzdelanie a orientácia aspoň v základoch daného odboru.

Napísať kvalitný popularizačný článok nie je jednoduché ani pre vedca, nieto ešte pre nadšeného amatéra či laika. Okrem toho, existuje oveľa viac dôvodov prečo by takáto aktivita mala spadať predovšetkým do kompetencie samotných odborníkov. Žiaľ, tí však kvôli svojej vedeckej práci, ktorá je už sama o sebe nesmierne náročná, na popularizáciu zväčša nemajú čas. 

Je to veľká škoda nielen pre samotnú vedu, ale o veľa prichádza najmä verejnosť. Spoľahnúť sa na masmédia alebo rôznych podivných šarlatánov, ktorí sa za vedcov vydávajú, môže priniesť oveľa viac škôd ako úžitku. Príkladom môže byť nedávne šírenie neoverených a vedecky nepodložených správ o tohtoročnom najchladnejšom lete za posledných 200 rokov, či nástupenovej doby ľadovej, ktorá by mala zachvátiť svet údajne už budúci rok.

Pokiaľ vedecká obec neprehodnotí svoj postoj k profesionálnej popularizácii výsledkov svojej práce a náležitým spôsobom neuzná jej miesto a hodnotu v rámci svojej odbornej agendy, je celkom možné, že dlhodobé zanedbávanie snahy o budovanie informačného prepojenia sveta vedy s verejnosťou sa nakoniec obráti proti vedcom samotným. Samozrejme, ani netreba ďalej písať o tom, aká obrovská škoda by to bola pre celú spoločnosť.