Vstupujeme do éry extrémov

Hosťujúci blog slovenského klimatológa Mgr. Pavla Matejoviča, Ph.D.

O tom, že extrémov v počasí pribúda, nás opäť presvedčila aj tohoročná jar. Viacerí si možno spomenú na vlaňajší marec, keď sa v jeho druhej polovici ochladilo tak výrazne, že teploty v kotlinách severného Slovenska klesli hlboko pod bod mrazu. Ešte aj po jarnej rovnodennosti 24. marca namerali v Oraviciach na severe Slovenska neuveriteľných -23,9 °C. Naopak tohtoročný marec bol pre zmenu najteplejší v histórii meteorologických pozorovaní na našom území. Mimoriadne nadnormálna však bola aj tohtoročná zima, ktorá skončila na Slovensku ako 2. najteplejšia.

Teplotné extrémy však nie sú jediným a tým najväčším „problémom“ aktuálnej klímy, nakoniec vďaka miernej zime možno ušetriť na energiách. Oveľa väčší problém predstavujú mohutné víchrice, prívalové dažde a suchá. Práve nerovnomerné rozloženie zrážok, keď sa striedajú obdobia s nízkymi úhrnmi s obdobiami, keď naopak veľa prší, budú v budúcnosti pre stredoeurópsky región predstavovať najväčšiu hrozbu. Mohli sme sa o tom presvedčiť aj v posledných rokoch. Kým rok 2010 bol v histórii meteorologických pozorovaní najdaždivejším rokom, nasledujúci rok bol v Malých Kosihách na juhu Slovenska najsuchší.

Veľa odborníkov si v tejto súvislosti kladie otázku, či prudké zmeny v počasí a častejší výskyt extrémnych javov možno spájať s antropogénne podmienenou zmenou klímy, alebo či sú tieto javy dôsledkom prirodzenej atmosférickej cirkulácie. Pravdivé sú obe tvrdenia, aj keď si zdanlivo protirečia. Pokúsime sa to stručne vysvetliť.

Obr. 1: Letecký pohľad na rozsiahle záplavy na rieke Sáva v oblasti mesta Brčko (Bosna a Hercegovina) dňa 18. mája 2014 (Zdroj: Weather Underground)

Klimatická zmena má okrem iného vplyv aj na atmosférickú cirkuláciu (prehlbovanie tlakových níží, zmeny v prúdení a pod.), no atmosférické procesy ako také majú a budú mať stále prirodzený charakter. Tak tomu bolo aj uprostred tohtoročného mája, kedy zo severozápadu prenikol do oblasti Stredomoria studený a vlhký vzduch. Kým Stredomorie sa na jar zvykne už intenzívnejšie ohrievať, vo vysokých zemepisných šírkach panuje ešte zima. Vzniká tak výrazný teplotný kontrast, ktorý potom podmieňuje tvorbu tlakových níží. V tomto konkrétnom prípade sa však navyše vznikol aj výrazný teplotný kontrast medzi východnou a západnou časťou Európy (v Rusku sú túto jar prekonávané dlhodobé teplotné rekordy). Uvedené teplotné pomery spôsobili, že tlaková níž, ktorá sa v Stredomorí vytvorila a postupovala nad Balkán, mohla „čerpať“ z teplotne nestabilného prostredia ešte viac energie. Vplyvom všeobecne rastúcej teploty vzduchu sa totiž zvýrazňuje dynamika všetkých atmosférických procesov. Okrem toho sa teplý vzduch správa ako špongia a je schopný prijať oveľa viac vodnej pary, než studený, vplyvom čoho môže potom spadnúť aj viac zrážok. Výsledkom boli mimoriadne vysoké úhrny zrážok najmä na Balkáne (Obr. 1). Prudký tlakový spád, ktorý sa vytvoril na zadnej strane tlakovej níže, zase u nás spôsobil zosilnenie vetra, ktorý mal na mnohých miestach ničivé účinky. Akousi predzvesťou balkánskej níže boli aj silné búrky, ktoré sa v strednej Európe začali tvoriť už v apríli.

S mimoriadne hlbokými tlakovými nížami, ktoré boli sprevádzané mohutnými víchricami a výdatnými zrážkami, boli počas celej uplynulej zimy konfrontovaní najmä obyvatelia Britských ostrovov. Podobnú situáciu sme u nás zažili pred 10 rokmi v novembri 2004, aj vtedy bola hlavným vinníkom hlboká tlaková níž. Klimatológovia a meteorológovia už dlhší čas sledujú a skúmajú zmeny, ktoré v atmosférickej cirkulácii nastávajú vplyvom globálneho otepľovania.

Klimatická zmena sa teda prejavuje predovšetkým vo zvyšovaní frekvencie extrémnych prejavov počasia. Poveternostné situácie, ktoré dnes považujeme za extrémne, sa v budúcnosti stanú „bežným“ javom. Život v ére teplejšej klímy nebude teda ani zďaleka pripomínať pobyt v prímorskej dovolenkovej destinácii.

Tento článok vyšiel v pôvodnej verzii v Pravde dňa 23.5.2014 (http://1url.cz/XVTT)

Mgr. Pavel Matejovič, Ph.D. (Klimatológ, meteorológ, teoretik literatúry a pedagóg. Pôsobil v Slovenskom hydrometeorologickom ústave a Ústave Slovenskej literatúry SAV, a momentálne na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity. Vlani mu vyšla kniha s názvom Zima A.D. 1500 – 2010. História a podoby zím na Slovensku a v Európe)

Súvisiace články
Rok, kedy neprišla zima
http://www.climatemap.blogspot.cz/2014/03/rok-kedy-neprisla-zima.html
Čakajme neočakávateľné (Realita dopadov extrémov počasia)
http://www.climatemap.blogspot.cz/2014/02/cakajme-neocakavatelne.html
Zvyšujúca sa extrémnosť počasia preverí naše limity adaptácie 
http://www.climatemap.blogspot.cz/2014/02/zvysujuca-sa-extremnost-pocasia-preveri.html
Extrémne počasie a meniaca sa tvár Matky Zeme 
http://www.climatemap.blogspot.cz/2013/04/extremne-pocasie-meniaca-sa-tvar-matky.html
Studený začiatok jari v globálnych súvislostiach
http://www.climatemap.blogspot.cz/2013/04/studeny-zaciatok-jari-v-globalnejsich.html
Realita extrémov 
http://www.climatemap.blogspot.cz/2013/03/realita-extremov.html
Extrémne klimatické anomálie ako priamy dôsledok globálneho otepľovania (?)
http://www.climatemap.blogspot.cz/2013/03/extremne-klimaticke-anomalie-ako-priamy.html

Hrozí našej civilizácii kolaps?

Hosťujúci blog Mgr. Alexandra Ača, Ph.D. z Centra výskumu globálnej zmeny AV ČR, v.v.i. v Brne.

Vo víre každodennosti nedokážeme - a možno ani nechceme - vnímať udalosti v širšom kontexte. Koľkí z nás si napríklad pripúšťajú realitu kolapsu civilizácie? Čo pre nás znamená, ak si prečítame vedeckú štúdiu sponzorovanú NASA, ktorá hrozí kolapsom súčasnej civilizácie?

Takých správ už bolo, povieme si, a nakoniec sa problémy vždy nejako vyriešili. No v podvedomí každý z nás tuší, že všetky vyspelé aj menej vyspelé civilizácie prešli fázami tvrdej práce, rozkvetu, vrcholu a pádu. A tento pád môže trvať aj stovky rokov, ako nám ukázala Rímska ríša. Napriek tomu to vyzerá, ako by sme chceli podobné varovania zatlačiť niekam ďaleko do pozadia. To nám napokon umožňuje pokračovať v riešení našich každodenných problémov stále rovnakým spôsobom. No a ak si pripustíme, že problém kolapsu spoločnosti sa týka aj nás, alebo že bude aktuálny v blízkej budúcnosti, iný obranný mechanizmus predstavuje postoj „aj tak s tým nič nespravím“.

Kníh, článkov, varovaní, dokonca aj odborných diskusií na tému kolapsu civilizácií poznáme z minulosti nespočetné množstvo. Od poradkyne kráľa Šalamúna a slávnej Sibyly cez proroka Nostradáma alebo ekonóma Malthusa až po vedcov združených v Rímskom klube. Najnovším príspevkom je štúdia spolufinancovaná grantom od americkej NASA. Autori v nej identifikovali kľúčové faktory pádu rozvinutých spoločností: prehnané využívanie zdrojov, čo podkopáva ekologickú kapacitu prostredia plus rozvrstvenie obyvateľstva na úzku elitu bohatých a masy chudobných. Bohatstvo spoločnosti nie je rovnomerne rozdelené a to prispieva k rastu sociálneho napätia. Výsledkom je, že elity spotrebovávajú príliš veľa, a masy chudobnejú. Úpadok prichádza aj v prípade, že ekosystémy poskytujú svoje služby a zdroje v dostatočnej miere.

Zároveň autori spochybňujú názor, a dalo by sa dokonca tvrdiť mýtus, že riešením sú technológie. Upozorňujú, že hoci technológie umožňujú účinnejšie využívať zdroje, súčasne to vedie k vyššej spotrebe jednotlivcov a zrýchleniu vyčerpávania zdrojov. Tento fenomén opísal už v 19. storočí ekonóm William Stanley Jevons (známy Jevonsov paradox). Autori štúdiu uzatvárajú dramaticky: bez rýchlych zásahov zákonodarcov unikneme pred kolapsom len veľmi ťažko.

Paralel, ktoré viedli ku kolapsom spoločností v minulosti, a ktoré čoraz viac môžeme pozorovať aj dnes, je veľa. V niečom je však súčasná situácia výnimočná: nikdy v minulosti nedosiahla žiadna iná civilizácia takej miery globálneho prepojenia. Teda kým v minulosti boli pády jednotlivých spoločností skôr lokálne, dnes skôr čelíme pádu globálnemu. Dôsledky budú pociťovať mnohé generácie po nás. Či a kedy sa potom dokážu dostať na úroveň, aspoň vzdialene podobnej tej našej, je otázne.

My môžeme túto situáciu vnímať ako neradostnú, no z pohľadu budúcich generácií to vyzerá inak. Historici budú náš život opisovať ako dobu, kedy ľudia mali všetko, ale nestarali sa o nič, ich životy boli síce materiálne naplnené, ale duchovne a morálne prázdne, a kedy bola dostupná lekárska starostlivosť, ale ľudia si zdravie nevážili. Jediným zmyslom života bolo zarábať čo najviac peňazí čo najrýchlejšie. Možno budú ľudia v budúcnosti radi, že súčasná éra blahobytu a plytvania je už len dávnou spomienkou.

Tento článok vyšiel v pôvodnej verzii v Pravde dňa 13.4.2014 (http://1url.cz/FR84)

Mgr. Alexander Ač, Ph.D. (Centrum výskumu globálnej zmeny AV ČR, v.v.i., Bělidla 986/4a, 603 00 Brno, Česká republika).

Bravó, James Cameron!

Svetoznámemu režisérovi sa podaril kolosálny zásah do čierneho – natočil najdôležitejší dokument našej generácie

Tento rok uzrie svetlo sveta unikátny 9-dielny dokumentárny projekt z produkcie uznávaného režiséra nákladných hollywoodskych trhákov, Jamesa Camerona. Jeho hlavným cieľom je jednoduchým spôsobom sprostredkovať bežným ľuďom to, o čo sa klimatológovia pokúšajú už celé desaťročia. A to, že klimatická zmena je nie len realitou, ale dnes už má aj veľmi konkrétne prejavy a dôsledky na celom svete a ovplyvňuje život nás všetkých, či už žijeme na farme kdesi v Texase alebo v občianskou vojnou zmietanej Sýrii. Niet sa preto čomu čudovať, že už samotný názov filmu je účelovo zvolený natoľko „príťažlivo“, aby pritiahol k obrazovkám široké masy ľudí: Roky nebezpečného života (Years of Living Dangerously).

V tomto smere je aj vyjadrenie jedného z hlavných sprievodcov filmu, Thomasa L. Friedmana, viac ako výpovedné: „[Naša civilizácia] sa uberá zlým smerom a myslím, že jediný spôsob ako sa tomu postaviť je priniesť tento príbeh ľuďom priamo do ich domovov a to veľmi konkrétnym spôsobom, ktorý dokážu pochopiť aj deti a bežní laici“. Naliehavo a dramaticky však nevyznievajú len samotné vyjadrenia a komentáre účastníkov jednotlivých príbehov, ale aj technický spôsob, akým režisér zachytáva realitu dôsledkov klimatickej zmeny z celého sveta.

Máme to veľké šťastie, že prvá časť tohto úchvatného dokumentu je dostupná v plnej verzii na domovskej stránke projektu (pozri video nižšie). Pritom celú prvú epizódu možno vnímať ako „letmé“, no celkom presné uvedenie do problému klimatickej zmeny prostredníctvom výpovedí ľudí, ktorí negatívne dôsledky klimatickej zmeny mali možnosť okúsiť na vlastnej koži, a v tom horšom prípade ich prinútili opustiť svoj domov. 

Film však nie je len o tom, kde a ako sa klimatická zmena prejavuje najzásadnejšie. Veľmi zaujímavá je z tohto pohľadu dejová línia Dona Cheadlieho, ktorého cesta zaviedla do suchom sužovaného Texasu, aby odhalil jednu, dosť dôležitú skutočnosť. A to, že dokonca aj v 21. storočí existuje medzi veriacimi ľuďmi silné presvedčenie o tom, že ničivé sucho nie je dôsledkom ľudských aktivít a chybných rozhodnutí, ale že ide o "Boží trest" či prejav prirodzenej premenlivosti klímy.

Nemenej zaujímavý je aj príbeh Harrisona Forda, ktorý odhaľuje masívnu korupciu nadnárodných korporácií pri "skupovaní" rozsiahlych (štátnych) plôch dažďového pralesa na ostrove Borneo, meniaci sa pod ich manažmentom v rozľahlé plantáže palmy olejovej a obrovské emisie oxidu uhličitého. Veď prečo nie! Palmový olej je pre našu spoločnosť oveľa dôležitejší ako biodiverzitou oplývajúci prales, ktorý nám celkom určite dokáže ponúknuť oveľa viac ako sterilná uniformita palmovej plantáže.

A čo takto krvavý a zničujúci vojnový konflikt v Sýrii? Thomas Friedman si zobral na mušku na prvý pohľad nie celkom zreteľné prepojenie už niekoľko rokov trvajúceho konfliktu a extrémneho sucha, ktoré postihlo Sýriu v období rokov 2006-2011. Masovú migráciu vidiečanov do miest a rast cien základných potravín v dôsledku ich obrovského nedostatku možno vnímať ako spúšťací mechanizmus nepokojov namierených proti vládnucemu režimu Bašára al-Asada.

Osobne si myslím, že tento druh dokumentu mal prísť oveľa skôr, ale ako sa hovorí lepšie neskôr ako nikdy. Rozhodne pôjde o veľmi prínosný a dôležitý príspevok k diskusii o klimatickej zmene a dúfajme, že mnohým ľuďom už konečne otvorí oči.

Odporúčam tiež pozrieť: http://collider.com/years-of-living-dangerously-trailer/

  

Klimatická zmena a jej dôsledky podľa IPCC

Planéta sa otepľuje, globálna klíma sa mení a s tým prichádzajú aj dôsledky, ktoré možno vidieť už dnes!

Takto nejako znie zrejme najvýznamnejší odkaz zatiaľ poslednej správy Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC), ktorá ďalej uvádza, že pokiaľ spoločnosť nenájde rozumný a dostatočne efektívny spôsob, ako priebeh klimatickej zmeny spomaliť (mitigácia) a adaptovať sa, pokračujúce otepľovanie povedie k zhoršovaniu dôsledkov vo všetkých sférach ľudských aktivít.  

Na začiatku tohto týždňa vyšla druhá časť piatej IPCC správy, pojednávajúca o dôsledkoch, zraniteľnosti a adaptácii na nie len prebiehajúcu, ale aj očakávanú klimatickú zmenu. Zatiaľ čo prvá časť tejto správy vyriekla veľmi jasný záver o tom, že naša planéta sa významne otepľuje (Obr. 1 a 2) a človek je hlavnou príčinou klimatickej zmeny, jej pokračovanie prináša pomerne znepokojivý obraz ďalekosiahlych dôsledkov, ktoré nie len že pozorujeme už dnes (Obr. 3), ale pokračujúcim otepľovaním sa stanú ešte viac zjavnejšími a hlavne deštruktívnejšími.

Obsahový rámec správy je pritom veľmi široký a doposiaľ asi najkomplexnejšie približuje všetko to, čo dnes vieme o pozorovaných a očakávaných dôsledkoch klimatickej zmeny jednak na fyzikálne systémy (atmosféra, oceány alebo ľadovce, atď.), biosféru (ľudia, rastlinné a živočíšne spoločenstvá, atď.), ale aj na samotnú ľudskú spoločnosť a jej hospodárske aktivity (poľnohospodárstvo, atď.). Veľmi široko, ale popri tom aj dosť konkrétne rieši otázku, ako uvedené dôsledky dostatočne efektívne zmierniť, berúc do úvahy všetky možné scenáre klimatickej zmeny v bližšej alebo vzdialenejšej budúcnosti. A tá, podľa toho, čo uvádza táto správa, nevyzerá ani zďaleka optimisticky.

Hlavné závery správy by sa dali zhrnúť do štyroch základných bodov:

1. Dôsledky klimatickej zmeny, predovšetkým tie negatívne, možno pozorovať už dnes a vo všetkých oblastiach sveta.
2. Pokračujúce globálne otepľovanie povedie aj v budúcnosti k rastu častosti výskytu a výraznosti extrémov počasia.
3. Pre zmiernenie prejavov a dôsledkov budúcej klimatickej zmeny bude potrebné v jednotlivých sektoroch navrhnúť opatrenia, ktoré nám umožnia dostatočne rýchlu a pružnú adaptáciu na meniace sa podmienky.
4. Bez adekvátneho znižovania emisií skleníkových plynov bude však akákoľvek adaptácia málo účinná a bude si vyžadovať značne vyššie náklady. Mitigačné opatrenia tak znížia nie len riziká vyplývajúce z dôsledkov klimatickej zmeny, ale celkom určite znížia náklady na adaptáciu.

Inými slovami, pokiaľ ľudia v najbližších rokoch, v tom lepšom prípade v najbližšom desaťročí, nezníži svoje vysoké emisie skleníkových plynov do atmosféry, planéta sa v najbližších desaťročiach môže otepľovať až natoľko rýchlo, že budeme mať skutočne čo robiť, aby sme sa takto rýchlej zmene dokázali prispôsobiť. A to dokonca aj v prípade, že sa neoteplí o viac ako 1,5 °C do konca storočia (v porovnaní s obdobím 1971-2000). Čo však ale v tom prípade, že sa bude v priebehu tohto storočia otepľovať oveľa rýchlejšie? Podľa IPCC je odpoveď celkom jasná - čím rýchlejšie otepľovanie "pripustíme", tým ďalekosiahlejšie a závažnejšie dôsledky možno očakávať (Obr 4-6).

Na prvý pohľad vyznieva táto informácia ako niečo nové, no v skutočnosti to nie je nič, o čom by sme už predtým nevedeli. V porovnaní s predošlou správou z roku 2007 je tu predsa len niečo nové. To, že klimatická zmena je realitou a ovplyvňuje nás všetkých bez rozdielu rasy či národnosti už v súčasnosti, žiaľ skôr negatívne, vieme dnes povedať s oveľa väčšou istotou, než kedykoľvek predtým. Dokonca vieme povedať aj to, že pokiaľ ľudstvo neupustí od masívneho využívania ropy, zemného plynu či uhlia a nevydá sa na cestu efektívnejšieho využívanie energie a zdrojov, rýchlosť, s akou sa Zem bude otepľovať v najbližšom storočí, môže dosiahnuť úroveň nezlučiteľnú s prežitím jedinečných prírodných spoločenstiev či mnohých ľudských komunít.

Rýchly posun klimatických zón, rast extrémnosti počasia, rozširovanie sucha či naopak častejšie povodne (Obr. 4) budú v kombinácii so zníženou dostupnosťou zdrojov a vody stavať všetky štáty sveta pred takmer neriešiteľný problém. Ako nakŕmiť miliardy ľudí (Obr. 5) a predísť tak vojnovým konfliktom o zdroje a vodu. Informácie o tom, čo možno očakávať od budúcich klimatických podmienok, a najmä ako sa na ne pripraviť dnes už máme. 

Ide len o to, ako tieto poznatky budeme schopní využiť v náš prospech a aspoň čiastočne zmierniť budúce dôsledky klimatickej nestability. Zatiaľ to ale vyzerá na to, že v prípade klimatickej zmeny začíname viditeľne ťahať za kratší koniec. A preto, pokiaľ nechceme čeliť ešte vážnejšej klimatickej kataklizme aká sa odohrala na Zemi na konci Permu pred 252 milión rokmi, mali by sme si konečne uvedomiť, že sme to predovšetkým my, ľudia, ktorí dokážu budúci vývoj aspoň čiastočne zvrátiť. Druhá a predovšetkým tretia pripravovaná časť IPCC správy nám ukazuje a ukáže ako na to.  


Oficiálne vyjadrenie Slovenského hydrometeorologického ústavu možno nájsť tu:
http://www.shmu.sk/sk/?page=1744&ocid=338.

Súvisiaci článok: Zvyšujúca sa extrémnosť počasia preverí naše limity adaptácie.

Obr. 1: Veľkosť pozorovaných trendov globálnej a regionálnej teploty (hore) a očakávané zmeny do konca 21. storočia podľa jednotlivých emisných scenárov (v strede a dole; Zdroj: IPCC AR5 WGII)

Obr. 2: Veľkosť pozorovaných trendov atmosférických zrážok (hore) a očakávané zmeny do konca 21. storočia podľa dvoch vybraných emisných scenárov - RCP2.6 a RCP8.5 (v strede a dole; Zdroj: IPCC AR5 WGII)

Obr. 3: Mapa zobrazujúca prehľad najvýznamnejších pozorovaných dôsledkov klimatickej zmeny v prírodných a spoločenských systémoch a miera istoty odhadov ich veľkosti (Zdroj: IPCC AR5 WGII)

Obr. 4: Dlhodobý vývoj a očakávané zmeny celkového počtu ľudí vystaveného priamym dopadom 100-ročných povodní podľa viacerých emisných scenárov (Zdroj: IPCC AR5 WGII)

Obr. 5: Predpokladané zmeny poľnohospodárskych výnosov podľa dostupných štúdií - žlté predpokladajú celkový pokles, modré nárast výnosov pre vybrané časové horizonty 21. storočia (Zdroj: IPCC AR5 WGII)

Obr. 6: (vľavo) Projekcie globálnej teploty podľa dvoj krajných emisných scenárov - RCP2.6 a RCP8.5; (vpravo) odhad miery rizika pre vybrané indikátory - napr. extrémne počasie - čím výraznejší nárast globálnej teploty, tým závažnejšie dôsledky jednotlivých indikátorov možno očakávať (Zdroj: IPCC AR5 WGII)

Zdroje

4 Takeaways from IPCC Report Reveal Worsening Impacts of Climate Change

http://1url.cz/XRaY

The global reaction to the latest IPCC climate report: what it means for China and the world

http://1url.cz/yRan

Climate Change 2014: Impacts, Adaptation, and Vulnerability (Summary for Policymakers)

http://ipcc-wg2.gov/AR5/images/uploads/IPCC_WG2AR5_SPM_Approved.pdf

Climate Change 2014: Impacts, Adaptation, and Vulnerability (Technical summary)

http://ipcc-wg2.gov/AR5/images/uploads/WGIIAR5-TS_FGDall.pdf

There Is No Question That We Live in a World Already Altered by Climate Change

http://1url.cz/sRa6

IPCC report warns of future climate change risks, but is spun by contrarians

http://1url.cz/VRa8

Climate Change Impacts in Pictures: 8 Stark IPCC Images

http://1url.cz/nRlG

IPCC Says Climate Change is Here, World Needs to Adapt

http://1url.cz/ORaA
Debt Rattle Apr 1 2014: What Kills The Economy Kills The Planet Kills Us
http://1url.cz/0RlH

Klíma v Európe smeruje k zásadným zmenám

Čo bude pre Európu znamenať globálne oteplenie o 2 °C?

Nárast globálnej teploty o 2 °C v porovnaní s predindustriálnou dobou (GW-2C) je v súčasnosti prijímaný za horný prah „znesiteľného“ oteplenia, ktorý ak neprekročíme, môžeme ešte predísť nebezpečným dôsledkom klimatickej zmeny. Ako ale možno mnohí viete, táto hodnota nevzišla ani tak z vedeckého výskumu ako skôr z politického konsenzu. O jej opodstatnenosti by sme preto mohli viesť siahodlhé akademické polemiky. Z dnešného pohľadu je myslím už veľmi reálne, že pri súčasnom tempe produkcie skleníkových plynov tento prah nie len dosiahneme, ale aj podstatne prekročíme (napr. oteplenie o 4 °C do konca storočia sa v súčasnosti považuje za reálne). Zamyslime sa však nad trochu iným problémom. 

Prejavy klimatickej zmeny a predovšetkým naša schopnosť adekvátnej reakcie na ich dôsledky budú v budúcnosti predsa len skôr závisieť od toho, ako zásadne a rýchlo sa budú meniť klimatické podmienky v konkrétnych regiónoch. Z tohto dôvodu je informácia o predpokladanom globálnom oteplení o napr. 2 °C síce zaujímavá, ale pre bežných ľudí a predovšetkým verejných činiteľov len ťažko uchopiteľná a prakticky takmer nezúžitkovateľná. Čo možno teda očakávať v Európe v prípade, že v priebehu najbližších desaťročí sa planéta oteplí o minimálne ďalších 1,5 °C (v porovnaní s obdobím 1971-2000)? Túto otázku si položili aj odborníci v rámci medzinárodného výskumného tímu vedeného Robertom Vautardom. Vo svojom príspevku (The European climate under a 2 °C global warming) uverejnenom v časopise Environmental Research Letters predstavili jeden z možných scenárov takejto zmeny v jednotlivých regiónoch Európy. Využili pri tom výstupy 15 regionálnych klimatických modelov (RCMs) použijúc stredný emisný SRES scenár A1B. A aké dosiahli výsledky? 

Obr. 1: Globálne oteplenie o  2 °C (v porovnaní s obdobím 1971-2000 o ďalších 1,5 °C) približne do obdobia rokov 2045-2050 bude pre Európu znamenať v priemere rýchlejšie otepľovanie a významný nárast extrémnosti teploty a zrážok (Credit: © Anton Balazh / Fotolia)

Kedy dosiahneme GW-2C?

Autori v článku uvádzajú, že za GW-2C považujú obdobie, kedy 30-ročný priemer globálnej teploty sa zvýši o 2 °C v porovnaní s priemerom za obdobie 1881-1910. K tomuto zvýšeniu by malo dôjsť niekedy medzi obdobiami 2014-2043 až 2038-2067, a ak berieme do úvahy stredné hodnoty 30-ročných intervalov, potom niekedy medzi rokmi 2028 a 2052. Pri použití väčšieho počtu modelových simulácií (CMIP3 a ENSEMBLES GCMs) sa priemer časového výskytu GW-2C posúva na obdobie medzi rokmi 2045-2049 (Obr. 2). Len pre zaujímavosť, najnovšie modely CMIP5 dávajú GW-2C na roky 2050 (emisný scenár RCP4.5) alebo 2042 (RCP8.5).  

Obr. 2: Historický vývoj a scenáre vývoja globálnej teploty vzduchu (30-ročný kĺzavý priemer) podľa SRES scenára A1B (hore) a RCP scenárov (dole) - limit oteplenia o 2 °C v porovnaní s obdobím 1881-1910 je zvýraznený červenou čiarou (Zdoj: Vautard et al. 2014)

Regionálne zmeny teploty a zrážok pri GW-2C

Zásadnejším výsledkom štúdie je ale to, že v celkovom priemere dávajú regionálne modelové simulácie väčšie oteplenie než 2 °C (v porovnaní s 1881-1910) pre takmer celú Európu a všetky sezóny (Obr. 3 a 4). Zatiaľ čo globálne sa oteplí o 2 °C, pre Európu to bude znamenať výraznejšie oteplenie, prevažne v rozmedzí od 1,5 do 2,0 °C v porovnaní s obdobím 1971-2000. Rýchlejšie sa pritom bude otepľovať v zime ako v lete alebo na jar (Obr. 4). K najvýraznejšiemu nárastu teploty dôjde v severnej a východnej Európe v zime, a v južnej Európe v lete (o 2 až 3 °C). Slovensko a Česká republika budú tiež patriť medzi regióny s rýchlejším tempom rastu teploty (0,5 až 1,5 °C), pritom rýchlejšie sa bude otepľovať najmä v zime. Oteplenie porovnateľné s tým na globálnej úrovni možno očakávať len v západnej Európe, a to najmä na Britských ostrovoch a na Islande (vzhľadom na pomalšie otepľovanie Atlantického oceánu, Obr. 5).  

Obr. 3: Očakávané zmeny ročnej priemernej teploty vzduchu (vľavo) a ročných úhrnov zrážok (vpravo) v jednotlivých regiónoch Európy pri oteplení o 2 °C (Zdoj: Vautard et al. 2014)

Obraz budúcich zmien zrážok je o niečo viac komplikovaný (Obr. 3 vpravo). Všeobecne však možno očakávať rast úhrnov zrážok v strednej a severnej Európe v zime (na severe Európy aj v lete), a pokles v lete, najviac v juhozápadnej a juhovýchodnej Európe. Zväčša možno očakávať zmeny v rozsahu +/- 20 % (Obr. 5). Veľmi zaujímavé sú aj zmeny prízemného tlaku vzduchu, ktoré vykazujú pokles v severnej Európe v zime a na juhu Európy v lete. Ako uvádzajú autori, zmeny tlaku vzduchu v zime môžu byť spôsobené posunom subtropických oblastí vyššieho tlaku vzduchu a polárnej frontálnej zóny smerom na sever. V lete je pokles na juhu Európy zapríčinený častejším výskytom termálnych tlakových níži nad stále teplejším Stredomorím a juhovýchodnou Európou.

Obr. 4: Očakávané zmeny sezónnej priemernej teploty vzduchu (vľavo) a sezónnych úhrnov zrážok (vpravo) v Európe pri oteplení o 2 °C (Zdoj: Vautard et al. 2014)

Zmena extrémov pri GW-2C

Podľa výstupov regionálnych modelov možno významné zmeny očakávať aj pri extrémnych teplotách a zrážkach. Maximálne denné teploty budú pravdepodobne najrýchlejšie rásť v južnej Európe  v lete (+3-4 °C) a denné minimá v severnej Európe v zime (+5-8 °C, Obr. 6). Na Slovensku to bude znamenať nárast u oboch uvedených charakteristík o 2 až 4 °C. Podobne ako pri priemerných zrážkach, aj extrémne zrážky vykazujú oveľa zložitejší obraz ako v prípade teploty vzduchu. Veľkosť extrémnych denných úhrnov, ktoré sa zvyknú vyskytovať raz za 20 rokov, bude rásť bez rozdielu na ročné obdobie, najčastejšie v rozsahu od 5 do 15 %. Ako vidieť aj na Obr. 6, zatiaľ čo priestorový rozsah zmien je väčší hlavne v zime (väčší nárast najmä na juhu), v lete sa zmeny týkajú skôr len severnej polovice Európy, no dosahujú väčšie hodnoty ako v zime. Modely tiež naznačujú priestorovo menej rozsiahly, no významný nárast extrémnosti rýchlosti vetra.        

Obr. 5: Scenáre zmien teploty vzduchu (vľavo), zrážok (v strede) a prízemného tlaku vzduchu (vpravo) v zime (DJF) a lete (JJA) pre obdobie GW-2C v porovnaní s priemerom 1971-2000 (Zdoj: Vautard et al. 2014)

Obr. 6: Scenáre zmien minimálnej a maximálnej dennej teploty vzduchu (vľavo), maximálneho denného úhrnu zrážok (v strede) a rýchlosti vetra (vpravo) v zime (DJF) a lete (JJA) pre obdobie GW-2C v porovnaní s priemerom 1971-2000; v prípade teploty vzduchu a zrážok ide o extrémne hodnoty s dobou opakovania raz za 20 rokov  (Zdoj: Vautard et al. 2014)

Záver (?)

Možno by sa patrilo uzavrieť tento blog niečím pozitívnym, no ako vidieť aj z výsledkov tejto štúdie, ktorá nie je ani prvá, ani posledná svojho druhu, už oteplenie o 2 °C, ktoré je politickými reprezentantmi často označované ako „bezpečné“, môže a veľmi pravdepodobne aj prinesie zásadné zmeny klimatických podmienok do takmer celej Európy. A to, či sa už na to pozeráte z pohľadu priemerných hodnôt meteorologických prvkov alebo ich extrémov. Zvlášť citlivým regiónom bude z tohto pohľadu juh Európy, kde najvážnejším problémom budú rýchlo rastúce teploty vzduchu. Tie v kombinácii s výrazným poklesom zrážok (v lete) budú vytvárať priestor pre výskyt pravidelného až trvalého nedostatku vody, a teda sucha. V regióne strednej Európy naliehavejším problémom bude "nový" režim zrážok, ako aj ich nedostatok a extrémnosť. Vyššie teploty počas roka budú mať spočiatku skôr pozitívny efekt na predlžovanie vegetačného obdobia, no rastúci nedostatok zrážok na jar a v lete (vzhľadom na vyšší výpar v teplej časti roka), ako aj väčšia extrémnosť denných úhrnov môže viesť k režimu, ktorý sa bude vyznačovať dlhodobejšími bezzrážkovými obdobami prerušovanými veľmi krátkymi epizódami prívalových zrážok a povodní.

Ďalším problémovým regiónom bude Arktída, ktorá sa už v súčasnosti otepľuje dva až tri krát tak rýchlo ako zvyšok sveta, dokonca rýchlejšie ako Európa. Zásadne zmeny klímy a prostredia pritom možno v tomto regióne pozorovať už v súčasnosti. Ako sme spomenuli už v predošlých blogoch, posledné výskumy prinášajú čoraz zreteľnejší obraz o tom, že zmena radiačnej bilancie zemského povrchu a rýchle tempo zvyšovania teploty v Arktíde vedie na celej severnej pologuli k významným zmenám cirkulácie atmosféry. Vzhľadom na očakávané "pokračujúce" otepľovanie v najbližších 30 rokov možné je predpokladať, že tak otepľovanie ako aj zmena atmosférickej cirkulácie v euro-atlantickom priestore prinesú do mnohých regiónov Európy významné zmeny režimu zrážok, pôdnej vlhkosti, odtoku z povodí, atď.

Otázkou tiež ostáva aj to, aké zmeny čakajú Európu pri ešte výraznejšom a rýchlejšom globálnom otepľovaní v priebehu tohto storočia, ktoré ako sme uviedli už v úvode, veľmi pravdepodobne dosiahne minimálne 4 °C.


Súvisiace články 
Zvyšujúca sa extrémnosť počasia preverí naše limity adaptácie
http://climatemap.blogspot.cz/2014/02/zvysujuca-sa-extremnost-pocasia-preveri.html
Čakajme neočakávateľné
http://climatemap.blogspot.cz/2014/02/cakajme-neocakavatelne.html
Rok, kedy neprišla zima
http://climatemap.blogspot.cz/2014/03/rok-kedy-neprisla-zima.html
Klimatická zmena v Arktíde prebieha doslova pred očami
http://climatemap.blogspot.cz/2013/03/klimaticka-zmena-v-arktide-prebieha.html
Extrémne klimatické anomálie ako priamy dôsledok globálneho otepľovania (?)
http://climatemap.blogspot.cz/2013/03/extremne-klimaticke-anomalie-ako-priamy.html
Extrémne počasie a meniaca sa tvár Matky Zeme
http://climatemap.blogspot.cz/2013/04/extremne-pocasie-meniaca-sa-tvar-matky.html
Globálne otepľovanie zvyšuje riziko výskytu sucha
http://climatemap.blogspot.cz/2013/05/globalne-oteplovanie-zvysuje-riziko.html
Nebezpečná rýchlosť klimatickej zmeny
http://climatemap.blogspot.cz/2013/08/nebezpecna-rychlost-klimatickej-zmeny.html

Rok, kedy neprišla zima

Asi takto nejako by mohla znieť prvá veta, vyrieknutá z vašich úst pri spomienke na tohtoročnú „zimu“, ktorá ako keby tento roku naozaj zabudla prísť. Namiesto snehu či tuhých mrazov sme si v priebehu takmer celej zimy užívali teploty, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani marec, či dokonca apríl. Jedinou výnimkou bolo len krátke „zimné“ intermezzo v druhej polovici januára. Tohtoročná zima sa už pritom stihla zapísať aj do histórie. Skončila ako jedna z najteplejších za posledných viac ako sto rokov (Obr. 1 hore), a to nie len v strednej Európe (na Slovensku bola druhá až tretia najteplejšia od roku 1881). Vysoké teploty však neboli jediným extrémom. Tým ďalším bol nedostatok snehu a podnormálne množstvo zrážok, ktorý sa nevyhol ani vyššie položeným regiónom. Je takto atypické zimné počasie, ktoré sa navyše vyznačovalo aj svojou neobvyklou stálosťou, dôsledkom klimatickej zmeny? A pokiaľ áno, stane sa novým normálom „zimy“ v budúcnosti?

Obr. 1: (hore) Priemerná teplota v Hurbanove [°C] a celkový sezónny úhrn zrážok na Slovensku v zime (december - február) v období 1881-2014 (Zdroj: Milan Lapin podľa údajov SHMÚ); (dole) odchýlka priemernej teploty v období december 2013 až február 2014 od dlhodobého priemeru 1901-2000 podľa údajov GISS NASA (Zdroj; spracoval: Pavel Matejovič)

Aby sme ale dokázali odpovedať na túto otázku, bude potrebné sa pozrieť na obdobie posledných troch mesiacov zo širšej globálnej perspektívy, a neobmedzovať sa len na priestor Slovenska, či strednej Európy. Prívlastok, ktorým by sme asi najlepšie vystihli počasie v tomto období je – extrémne. A skutočne aj bolo. Ako nakoniec uvádza aj Svetová meteorologická organizácia (WMO), prvé dva mesiace roku 2014 boli v znamení výskytu pozoruhodného počtu extrémnych poveternostných situácií, ktorý sa neobmedzoval len na oblasť Európy. Podobne teplú, či prípadne ešte teplejšiu zimu zažili obyvatelia západnej Kanady, Aljašky či západu Spojených štátov, kde napríklad Kaliforniu trápi, okrem vysokých teplôt, aj najhoršie sucho za posledných minimálne 100 rokov. Mimoriadne teplo však bolo aj na južnej pologuli. Štáty ako Argentína, Brazília, Juhoafrická republika či Austrália majú za sebou jednu z najteplejších letných sezón v histórii, pričom za zmienku určite stojí aj fakt, že rok 2013 bol v Austrálii vôbec najteplejší v histórii.

Obr. 2: Odchýlka teploty vzduchu [°C] v decembri 2013 od dlhodobého priemeru 1981-2010 vo svete (hore) a v Európe (dole) podľa ECMWF ERA-Iterim (Zdroj: Data/image obtained using Climate Reanalyzer™ (http://cci-reanalyzer.org), Climate Change Institute, University of Maine, USA) 

Obr. 3: Odchýlka teploty vzduchu [°C] v januári a februári 2014 od dlhodobého priemeru 1981-2010 podľa NCEP CSFv2 (Zdroj)

A to nie je ani zďaleka všetko. Krajne extrémnu zimu zažili v priebehu tejto zimy aj Britské ostrovy, ktoré nepríjemne sužovala najdaždivejšia zima od začiatku 20. storočia. A dôvod? Počas januára a februára zasialo Veľkú Britániu niekoľko veľmi výrazných a hlbokých cyklón, ktoré okrem víchríc priniesli aj mimoriadne množstvo zrážok. To sa samozrejme nezaobišlo bez rozsiahlych povodní a v prípade vetra aj devastácie pobrežných oblastí. Briti to rozhodne nemali počas tejto zimy jednoduché – nestihli sa spamätať z jedného orkánu, už sa na nich valil ďalší, a ešte silnejší. Zima však predsa len do niektorých častí severnej pologule dorazila.

Skutočný, alebo skôr arktický „dych“ zimy mali možnosť zakúsiť obyvatelia Sibíre a vnútrozemia Spojených štátov a Kanady (Obr. 1 dole). Práve do týchto dvoch regiónov sa doslova „vylial“ studený vzduch z Arktídy, ktorá podobne ako v priebehu niekoľkých posledných zím zostala oveľa teplejšia, ako by bolo pre tento región normálne. Asi jedinou oblasťou Európy, ktorá ako tak uhájila pozíciu zimy, bola južná oblasť Álp, ktorá sa musela popasovať s neobvyklými prívalmi snehu.

Obr. 4: Mesačný úhrn zrážok v decembri 2013 vyjadrený ako % dlhodobého priemeru 1981-2010 v Európe podľa ECMWF ERA-Iterim (Zdroj: Data/image obtained using Climate Reanalyzer™ (http://cci-reanalyzer.org), Climate Change Institute, University of Maine, USA)

Čo je však na týchto extrémoch tak zaujímavé a nevšedné? Aj keď mnohé z nich nakoniec neboli rekordnými, pozoruhodným je ich nápadne stály výskyt nad tými istými oblastiach severnej pologule. Pekným príkladom je práve Veľká Británia, ktorú silné dažde sužujú už od Vianoc. To isté ale platí aj pre abnormálne chladné a na sneh bohaté počasie na severe a severovýchode USA (niektoré oblasti USA a Kanady sú aj na začiatku marca 2014 stále abnormálne chladné, Obr. 5). Zdá sa, že kľúčom k pochopeniu tohto zdanlivého chaosu je práve neobvykle teplá Arktída.

Obr. 5: Odchýlka teploty vzduchu [°C] dňa 4. marca podľa modelu GFS (Zdroj: Data/image obtained using Climate Reanalyzer™ (http://cci-reanalyzer.org), Climate Change Institute, University of Maine, USA) 
  

Nedávny výskum vniesol trochu viac svetla do predtým len intuitívne chápaného prepojenia medzi klimatickou zmenou a nárastom extrémnosti počasia na severnej pologuli. Jednou z hlavných indícií je pritom rýchly ústup morské ľadu severne od Európy. Dnes vieme objektívnymi pozorovaniami a meraniami preukázať, že oblasť Arktídy sa v súčasnosti otepľuje minimálne dvojnásobným tempom než zvyšok severnej pologule, a to hlavne v dôsledku rýchleho ústupu morského zaľadnenia, skoršieho topenia snehu na jar a výraznejšieho prenosu tepla a vlhkosti do Arktídy z miernych šírok prostredníctvom atmosférickej cirkulácie. Otepľovanie Arktídy tak nie je spôsobené len primárnym otepľovaním atmosféry v dôsledku zvyšujúcej sa koncentrácie CO₂, ale aj fenoménom označovaným ako „arktický zosilňujúci efekt“ (Arctic amplification). Tento efekt podmienený najmä tmavnutím povrchu oceánu a pevniny, kvôli stále častejšej absencie bieleho snehu a ľadu, vedie nielen k výraznejšiemu otepleniu atmosféry Arktídy, ale znižuje aj teplotný rozdiel (gradient) medzi polárnymi a miernymi šírkami severnej pologule.

Video 1: Krátke vysvetlenie možného prepojenia klimatickej zmeny, stability polárneho vortexu - dynamiky jet streamu a výskytu extrémneho počasia na severnej pologuli (Dr. John Holdren; Zdroj)

Vedecké štúdie naznačujú, že zmierňovanie tohto teplotného rozdielu priamo vedie k zoslabovaniu západného (zonálneho) prúdenia vzduchu – teda toho prúdenia, ktoré v našich zemepisných šírkach zmierňuje teplotné rozdiely medzi zimou a letom, a zmierňuje tak extrémnosť počasia. Slabšie západné prúdenie má nakoniec vplyv aj na rýchlosť a dráhu tzv. jet streamu. Toto tryskové prúdenie vysoko v atmosfére je v dôsledku menšieho teplotného rozdielu medzi Arktídou a južnejšie položenými oblasťami pomalšie a jeho dráha sa viac vlní. Tým sa spomaľuje aj samotný západo-východný prenos vzduchu z Atlantiku nad európsky kontinent. Vzduch namiesto toho, aby k nám prichádzal od západu, prúdi čoraz častejšie od severu alebo juhu, čo vedie k väčšej extrémnosti počasia. To ale nie je jediný problém!

Video 2: Krátky dokument vysvetľujúci súvis medzi klimatickou zmenou a rastúcou extrémnosťou počasia na Zemi (Zdroj)

Vlnitejší a pomalší jet stream prispieva aj k tomu, že určitý typický charakter počasia má tendenciu zotrvávať nad vybraných oblasťami dlhšiu dobu, čo môže viesť napríklad k dvom extrémom. Nehybná a zablokovaná oblasť vyššieho tlaku vzduchu (anticyklóna) vedie v ktorejkoľvek časti roka k veľmi suchému a abnormálne teplému počasiu (príkladom môže byť vlna horúčav v Rusku v roku 2010, ale aj sucho v Kalifornii). Naopak zablokovaná brázda nízkeho tlaku (cyklóna) naopak vedie k vlhkým a chladným anomáliám, ktoré môžu viesť napríklad k povodniam (Veľká Británia). A ako asi tušíte správne, túto zimu sme mali v strednej Európe šťastie skôr na oblasť vyššieho tlaku vzduchu, ktorá k nám priniesla abnormálne teplé počasie a málo zrážok.  

Netypické chovanie jet streamu však nie je otázkou len poslednej zimy. Možné je mu prisúdiť aj niekoľko ďalších extrémnych poveternostných a klimatických anomálií z nedávnej doby. Veľmi dobrým príkladom je najmä abnormálne chladné zimné počasie s bohatou nádielkou snehu v západnej a strednej Európe počas zím 2009/2010 či 2011/2012, alebo aj mimoriadne povodne v Španielsku, Číne, či v Pakistane, či extrémne sucho v Rusku v roku 2010. Nakoniec aj povodne na Dunaji, Vltave a Labe v minulom roku boli spôsobené dlhodobo stálym daždivým počasím.   

Ako sa zdá, klimatická zmena nie je ani zďaleka len o raste globálnej teploty vzduchu a oceánov, ale aj o meniacom sa charaktere počasia a náraste jeho extrémnosti. Tohtoročná zima, či nie príliš typický priebeh počasia v poslednom desaťročí je dobrým príkladom toho, ako by v budúcnosti zimy mohli v našich zemepisných šírkach vyzerať. Nikto samozrejme netvrdí, že studeným a tuhým zimám u nás už definitívne odzvonilo, no ich výskyt už nebude tak pravidelný a častý ako v minulosti. Avšak platí stále aj to, že klimatická zmena rozhodne neznamená, že nasledujúca zima nemôže mať diametrálne odlišný charakter ako tá, ktorú máme práve za sebou.

Video 3: Vývoj teploty vzduchu nad severoamerickým kontinentom v priebehu januára a februára 2014 (Zdroj)

Mgr. Jozef Pecho (Ústav fyziky atmosféry AV ČR, v.v.i., Oddelenie klimatológie, Boční II 1401, 141 31 Praha 4, Česká republika)

Mgr. Alexander Ač, Ph.D. (Centrum výskumu globálnej zmeny AV ČR, v.v.i., Bělidla 986/4a, 603 00 Brno, Česká republika)

Súvisiace články
Čakajme neočakávateľné
http://www.climatemap.blogspot.cz/2014/02/cakajme-neocakavatelne.html
Klimatologické zhodnotenie roku 2013 
http://www.climatemap.blogspot.cz/2014/01/klimatologicke-zhodnotenie-roku-2013.html
Studený začiatok jari v globálnych súvislostiach 
http://www.climatemap.blogspot.cz/2013/04/studeny-zaciatok-jari-v-globalnejsich.html
Klimatická zmena v Arktíde prebieha doslova pred očami 
http://www.climatemap.blogspot.cz/2013/03/klimaticka-zmena-v-arktide-prebieha.html


Zdroje
The Met Office’s outlook for UK winter 2013-14
http://metofficenews.wordpress.com/2014/02/21/the-met-offices-outlook-for-uk-winter-2013-14/
Meteorológia a klimatológie - klimatické zmeny (M. Lapin)
http://www.milanlapin.estranky.sk/
World begins 2014 with unusual number of extreme weather events
http://www.theguardian.com/environment/2014/feb/25/world-2014-extreme-weather-events

UK suffers wettest winter on record

http://www.theguardian.com/environment/2014/feb/20/uk-suffers-wettest-winter-rainfall-record-floods 
Parts of the world have witnessed a series of extreme weather conditions in the first six weeks of 2014, continuing a pattern that was set in December 2013
http://www.wmo.int/pages/mediacentre/news/ExtremeWeatherinpartsoftheworld.html
Dr. Jennifer Francis, Top Climatologists Explain How Global Warming Wrecks the Jet Stream and Amps Up Hydrological Cycle To Cause Dangerous Weather
http://robertscribbler.wordpress.com/2013/07/16/dr-jennifer-francis-top-climatologists-explain-how-global-warming-wrecks-the-jet-stream-and-amps-up-hydrological-cycle-to-cause-dangerous-weather/
Climate Reanalyzer
http://cci-reanalyzer.org/DailySummary/index_ds.php#