Z meteorologického hľadiska ide o najvýznamnejší atmosféricko-oceánsky fenomén, ktorý dokáže v čase svojho výskytu a vrcholenia meniť charakter počasia nad rozsiahlymi oblasťami sveta, pričom jeho vplyv sa ani zďaleka neobmedzuje len na regióny v okolí Tichého oceánu, v ktorom El Niño (Obr. 1) má svoj pôvod. Dnes už vieme, že vďaka tzv. diaľkovým atmosférickým prepojeniam a väzbám (tzv. „teleconnections“) dokáže El Niño ovplyvňovať počasie aj v tak vzdialených oblastiach, akými sú Európa či Arktída. Okrem toho, že s existenciou tohto fenoménu sa spája výskyt extrémnych poveternostných či klimatických anomálií na oboch stranách Pacifiku, od sucha v Austrálii a Indonézii až po intenzívne dažde v Peru, Bolívii či severnom Čile, El Niño má na svedomí aj dlhodobejšie následky. Roky s výskytom El Niña vždy totiž patrili k tým teplejším, prípadne rekordne teplým.
Ako je možné, že tento fenomén dokáže tak zásadne ovplyvňovať globálnu teplotu vzduchu? Klimatológov však zaujímajú aj ďalšie otázky, súvisiace najmä so zmenami výskytu a intenzity El Niña a jeho vzťahom s globálnou klimatickou zmenou. Súčasný výskum v tejto oblasti naznačuje, že aj napriek veľkým neistotám spojenými s predpoveďami budúceho vývoja, El Niño môže v podmienkach teplejšej klímy dosiahnuť nielen vyšších intenzít (vrátane extrémnejších prejavov a dôsledkov sprievodných javov), ale dokonca nadobudnúť status trvalého fenoménu.
Obr. 1: Meteorologické a klimatické prejavy a dôsledky najvýraznejšej oceánsko-atmosférickej oscilácie na Zemi, ENSO - mapka ukazuje rozloženie odchýlky teploty povrchu oceánov v dvoch extrémnych fázach ENSO (hore: stav El Niño; dole: stav La Niña; Zdroj)
Od pobrežia Peru a Ekvádoru je to naprieč šírym Pacifikom k indonézskemu súostroviu viac ako 17 tisíc kilometrov. Na vzdialenosti odpovedajúcej takmer polovici zemského obvodu nájdete iba oceán a atmosféru, ktoré tu medzi sebou od nepamäti vedú vzájomný "klimatický" dialóg. Ponad túto rozsiahlu oceánsku oblasť vanú od východu smerom na západ vytrvalé vetry (pasáty), ktoré ženú obrovské masy teplej vody k pobrežiu Ázie a Austrálie. Ide o jeden z najstabilnejších systémov vzdušného a morského prúdenia na Zemi, od ktorého závisí ekonomická prosperita na oboch protiľahlých brehoch Tichého oceánu. Peruánci majú svoje sardinky, lovené z chladných vôd neďaleko juhoamerického pobrežia, Indonézania zasa ryžové polia, bohato zavlažované pravidelnými dažďami, ktoré majú svoj pôvod nad teplými vodami západného Pacifiku.
Problémy sa však objavia v okamihu, keď stabilné východné vetry zoslabnú alebo sa dokonca otočia (Obr. 1 a 2). Vtedy namiesto toho, aby privádzali teplú morskú vodu k pobrežiu Ázie, ženú ju späť na východ. Týmto však príbeh nekončí. Spolu s obrovskými masami vody s teplotou až 30 stupňov Celzia sa presúvajú na východ aj husté kopovité oblaky, ktoré prinášajú výdatné dažde. Tie potom v púštnych oblastiach peruánskeho pobrežia spôsobujú rozsiahle a ničivé povodne s obrovskými socio-ekonomickými škodami. Teplá voda s nižším obsahom kyslíka a živín navyše vytláča z pobrežných vôd jeden z mála zdrojov miestnej obživy – sardinky.
Problémy sa však objavia v okamihu, keď stabilné východné vetry zoslabnú alebo sa dokonca otočia (Obr. 1 a 2). Vtedy namiesto toho, aby privádzali teplú morskú vodu k pobrežiu Ázie, ženú ju späť na východ. Týmto však príbeh nekončí. Spolu s obrovskými masami vody s teplotou až 30 stupňov Celzia sa presúvajú na východ aj husté kopovité oblaky, ktoré prinášajú výdatné dažde. Tie potom v púštnych oblastiach peruánskeho pobrežia spôsobujú rozsiahle a ničivé povodne s obrovskými socio-ekonomickými škodami. Teplá voda s nižším obsahom kyslíka a živín navyše vytláča z pobrežných vôd jeden z mála zdrojov miestnej obživy – sardinky.
Obr. 2: Zjednodušená schéma Walkerovej cirkulácie v blízkosti rovníka v podmienkach bez výskytu (hore) a s výskytom El Niña (v strede) a La Niñe (dole; Zdroj)
Video 1: Vysvetlenie toho, čo je El Niño/La Niña a ako oba fenomény vznikajú v priestore Tichého oceánu; ďalšie, podrobnejšie vysvetlenie je možné nájsť napríklad na stránkach NASA (Credit: MetOffice)
Video 1: Vysvetlenie toho, čo je El Niño/La Niña a ako oba fenomény vznikajú v priestore Tichého oceánu; ďalšie, podrobnejšie vysvetlenie je možné nájsť napríklad na stránkach NASA (Credit: MetOffice)
Problémov nie je ušetrená ani opačná strana oceánu. V Indonézii a Austrálii chýbajúce dažde spôsobujú sucho, neúrodu a rozsiahle požiare. A aby toho nebolo málo, dôsledky sa s odstupom času prejavujú aj vo vzdialenejších oblastiach Zeme, v Európe či dokonca Arktíde (Obr. 3). Tento neobvyklý atmosféricko-oceánsky fenomén sa objavuje dva až trikrát za desaťročie a zvykne vrcholiť v období okolo Vianoc. Aj preto dostal meno El Niño (malý chlapček alebo jezuliatko).
Objavil sa nakoniec aj tento rok, síce neskôr ako sa predpokladalo, no podľa všetkého môže trvať dlhšie než je pre tento fenomén zvyčajné (Obr. 4). Aj keď minuloročná predpoveď hovorila o veľmi silnom El Niñu, dnes sa zdá, že jeho vplyv na globálne počasie nakoniec nebude tak výrazný. V prípade El Niña sa však s takýmto zjednodušeným tvrdením nemožno celkom uspokojiť, keďže ani zďaleka nejde o fenomén trvajúci jeden či dva mesiace a počasie nakoniec nie je to jediné, čo El Niño dokáže ovplyvniť.
V hre je totiž zásadnejšia skutočnosť, než len to, či niekde v Spojených štátoch alebo Peru bude viac alebo menej pršať. Rekordne teplé oceány, ktoré aj bez priamej pomoci El Niña dopomohli posunúť globálnu teplotu v minulom roku na nové historické maximum, budú mať v roku 2015 pravdepodobne rovnaký, prípadne ešte výraznejší účinok. Inak povedané, je dosť pravdepodobné, že tento rok bude minimálne rovnako teplý ako ten predošlý. A to bude mať svoje dôsledky.
Objavil sa nakoniec aj tento rok, síce neskôr ako sa predpokladalo, no podľa všetkého môže trvať dlhšie než je pre tento fenomén zvyčajné (Obr. 4). Aj keď minuloročná predpoveď hovorila o veľmi silnom El Niñu, dnes sa zdá, že jeho vplyv na globálne počasie nakoniec nebude tak výrazný. V prípade El Niña sa však s takýmto zjednodušeným tvrdením nemožno celkom uspokojiť, keďže ani zďaleka nejde o fenomén trvajúci jeden či dva mesiace a počasie nakoniec nie je to jediné, čo El Niño dokáže ovplyvniť.
V hre je totiž zásadnejšia skutočnosť, než len to, či niekde v Spojených štátoch alebo Peru bude viac alebo menej pršať. Rekordne teplé oceány, ktoré aj bez priamej pomoci El Niña dopomohli posunúť globálnu teplotu v minulom roku na nové historické maximum, budú mať v roku 2015 pravdepodobne rovnaký, prípadne ešte výraznejší účinok. Inak povedané, je dosť pravdepodobné, že tento rok bude minimálne rovnako teplý ako ten predošlý. A to bude mať svoje dôsledky.
Obr. 3: Časový a priestorový výskyt dôsledkov El Niña na teplotné (hore) a zrážkové (dole) pomery v jednotlivých regiónoch sveta (Zdroj)
Obr. 4: Výhľad predpokladaného vývoja odchýlok teploty oceánu v oblasti centrálneho Pacifiku (oblasti NINO3.4) podľa NOAA modelu CFSv2 (Zdroj)
Prečo prišlo El Niño tento rok neskôr?
Zvláštnosťou
tohtoročného El Niña je aj fakt, že prišlo s pomerne výrazným oneskorením
a zatiaľ sa prejavuje len v priestore centrálneho Pacifiku. To znamená, že skôr
pripomína typ El Niña, ktoré sa v meteorologickom žargóne označuje ako „Modoki“ (tzv. Centrálnopacifické El
Niño; Obr. 5). Ak by sa na tomto stave do leta nič nezmenilo a El Niño by neprerástlo
do svojho „východopacifického“ módu, nemožno očakávať žiadne zásadnejšie zmeny
v charaktere počasia na severnej pologuli. Zvlášť západ a juhozápad Spojeným
štátov, ktoré si od príchodu El Niña sľubovali príchod toľko očakávaného dažďa,
vyjdú zrejme naprázdno. Ďalším špecifikom El Niña 2015 je aj neobvykle dlhá doba jeho formovania. Tento pomerne pozvoľný vývoj, ktorý miatol všetkých odborníkov
na problematiku ENSO už od apríla 2014, bol nakoniec aj najväčšou záhadou
minulého roka. El Niño si tak doslova vyslúžilo označenie „klimatická enigma“.
Dnes už tak trochu tušíme, čo tento nezvyčajný vývoj spôsobilo. Bola to veľmi
pomalá odozva atmosféry na abnormálne vysoké teploty Pacifiku v jeho centrálnej
a v menšej miere aj východnej časti. Tie pretrvávajú v tejto oblasti už od
septembra 2014, no atmosféra prostredníctvom slabnúcej pasátovej cirkulácie
zareagovala až začiatkom tohto roku (ide o takmer 5-mesačné oneskorenie, čo je
neobvyklé). Dôvodom oneskorenej reakcie atmosféry bol pravdepodobne fakt, že
Pacifik bol v priebehu minulého roka veľmi teplý takmer všade, čo znamená, že
ani významné oteplenie v jeho centrálnej a východnej časti, čo budilo dojem, že
sa blíži ďalšie El Niño, nakoniec neviedlo k zásadnejšej prestavbe tlakového
poľa a teda ani zoslabnutiu východných pasátov. Ak by k tomu došlo, príchod El
Niña by bol razantnejší a mohol by viac „konkurovať“ extrémnemu El Niñu z rokov
1997/98.
Ak by súčasné El Niño pretrvalo dlhšie ako rok, čo je podľa súčasných predpokladov možné, mohlo by odštartovať novú etapu ešte rýchlejšieho otepľovania planéty (a to aj v súvislosti s príchodom pozitívnej fázy Pacifickej dekádnej oscilácie "PDO"). Aj keď El Niño globálne otepľovanie priamo nespôsobuje, z fyzikálneho princípu jeho fungovania dokáže ovplyvniť jednu podstatnú vec. A tou je spôsob a rýchlosť, akými oceány uvoľňujú teplo do atmosféry, ktoré sa v nich hromadilo v priebehu predchádzajúcich rokov. Nie je preto žiadnym prekvapením, že roky s výskytom El Niña sú globálne veľmi teplé.
Obr. 5: (hore) Priestorové rozloženie odchýlok teploty povrchu oceánov začiatkom marca 2015 poukazovalo na významný nárast teploty v oblasti centrálneho Pacifiku - červený rámček (Zdroj); (dole) schéma rozdielu medzi "klasickým" a "Modoki" typom El Niña a La Niñe (Zdroj)
Zatiaľ čo vplyv a dôsledky El Niña na počasie a klímu vo svete sú dnes už pomerne dobre preskúmané, to isté neplatí o vplyve meniacej sa globálnej klímy na tento fenomén. Ako často a s akou silou sa El Niño (prípadne aj La Niña) bude objavovať v budúcnosti v podmienkach pokračujúceho otepľovania? Súčasný výskum prináša zatiaľ nejednoznačné výsledky. Jedna skupina odborníkov zastáva názor, že El Niño môže byť v podmienkach teplejšej klímy nielen extrémnejšie, a to hlavne z pohľadu svojich dôsledkov, ale dokonca môže nadobudnúť status trvalého fenoménu. Nie všetci odborníci však s týmito závermi úplne súhlasia.
Odpovedať na otázku, či globálne otepľovanie v budúcnosti zásadne ovplyvní výskyt El Niña, ako aj jeho silu a závažnosť prejavov v konkrétnych regiónoch, je pomerne zložité. Hoci analýzy historických údajov naznačujú, že frekvencia a sila El Niña v priebehu 20. storočia vzrástla približne o 20 %, no súčasne sa zatiaľ nepotvrdila užšia spojitosť medzi výskytom extrémne silného El Niña a obdobiami vyššej globálnej teploty vzduchu. To ale nevylučuje pravdepodobnosť toho, že by v dôsledku rastúcej teploty oceánov a atmosféry nemohlo dôjsť k prekročeniu kritickej prahovej hodnoty, ktorá by znamenala zásadnú zmenu fungovania a režimu El Niña.
Na túto možnosť upozorňuje viacero štúdií, ktoré opierajú svoje výsledky o modelovanie El Niña ako fyzikálneho mechanizmu, ktorým sa tropické oceány veľmi efektívne zbavujú prebytočného tepla a šíria ho do atmosféry. V prípade, že modelové simulácie reálne odrážajú zmeny teploty atmosféry a oceánov, a to aj v podmienkach rastúcej koncentrácie skleníkových plynov, výsledky naznačujú, že prípady extrémne silného El Niña budú v podmienkach teplejšej klímy približne dvojnásobne častejšie ako dnes.
Obr. 6: V oblastiach ako Austrália či Indonézia môže častejšie a intenzívnejšie El Niño znamenať aj častejšie a dlhšie trvajúce obdobia extrémneho sucha (Zdroj)
Mechanizmus prepojenia El Niña a globálneho otepľovania by pravdepodobne spočíval v tom, že rýchlejšie otepľovanie atmosféry a povrchových vôd vo východnom Pacifiku prinesie zvýšený výskyt atmosférickej konvekcie (vzostupného prúdenia vlhkého vzduchu) a teda aj zosilnenie El Niña a zároveň jeho trvalejší charakter.
Dôsledky by boli pritom obrovské. Stačí si uvedomiť, že v rokoch 1997-98 spôsobilo mimoriadne silné El Niño celkové ekonomické škody v hodnote 35 až 45 miliárd dolárov, a čo je ešte dôležitejšie, odhadom až 23 tisíc obetí na ľudských životoch. Treba však poznamenať, že ani závery týchto štúdií nie sú konečné. Niektoré ďalšie štúdie totiž naznačujú, že tak ako sa bude v budúcnosti vyskytovať častejšie a extrémnejšie El Niño, s rovnakou, ak nie vyššou pravdepodobnosťou bude dochádzať aj k opačnému a rovnako závažnému extrému, La Niñe.
Súvisiaci článok: Fyzikálne príčiny „spomalenia“ atmosférického otepľovania.
Čo by vás ešte mohlo zaujímať:
Obr. 5: (hore) Priestorové rozloženie odchýlok teploty povrchu oceánov začiatkom marca 2015 poukazovalo na významný nárast teploty v oblasti centrálneho Pacifiku - červený rámček (Zdroj); (dole) schéma rozdielu medzi "klasickým" a "Modoki" typom El Niña a La Niñe (Zdroj)
Zatiaľ čo vplyv a dôsledky El Niña na počasie a klímu vo svete sú dnes už pomerne dobre preskúmané, to isté neplatí o vplyve meniacej sa globálnej klímy na tento fenomén. Ako často a s akou silou sa El Niño (prípadne aj La Niña) bude objavovať v budúcnosti v podmienkach pokračujúceho otepľovania? Súčasný výskum prináša zatiaľ nejednoznačné výsledky. Jedna skupina odborníkov zastáva názor, že El Niño môže byť v podmienkach teplejšej klímy nielen extrémnejšie, a to hlavne z pohľadu svojich dôsledkov, ale dokonca môže nadobudnúť status trvalého fenoménu. Nie všetci odborníci však s týmito závermi úplne súhlasia.
Odpovedať na otázku, či globálne otepľovanie v budúcnosti zásadne ovplyvní výskyt El Niña, ako aj jeho silu a závažnosť prejavov v konkrétnych regiónoch, je pomerne zložité. Hoci analýzy historických údajov naznačujú, že frekvencia a sila El Niña v priebehu 20. storočia vzrástla približne o 20 %, no súčasne sa zatiaľ nepotvrdila užšia spojitosť medzi výskytom extrémne silného El Niña a obdobiami vyššej globálnej teploty vzduchu. To ale nevylučuje pravdepodobnosť toho, že by v dôsledku rastúcej teploty oceánov a atmosféry nemohlo dôjsť k prekročeniu kritickej prahovej hodnoty, ktorá by znamenala zásadnú zmenu fungovania a režimu El Niña.
Na túto možnosť upozorňuje viacero štúdií, ktoré opierajú svoje výsledky o modelovanie El Niña ako fyzikálneho mechanizmu, ktorým sa tropické oceány veľmi efektívne zbavujú prebytočného tepla a šíria ho do atmosféry. V prípade, že modelové simulácie reálne odrážajú zmeny teploty atmosféry a oceánov, a to aj v podmienkach rastúcej koncentrácie skleníkových plynov, výsledky naznačujú, že prípady extrémne silného El Niña budú v podmienkach teplejšej klímy približne dvojnásobne častejšie ako dnes.
Obr. 6: V oblastiach ako Austrália či Indonézia môže častejšie a intenzívnejšie El Niño znamenať aj častejšie a dlhšie trvajúce obdobia extrémneho sucha (Zdroj)
Mechanizmus prepojenia El Niña a globálneho otepľovania by pravdepodobne spočíval v tom, že rýchlejšie otepľovanie atmosféry a povrchových vôd vo východnom Pacifiku prinesie zvýšený výskyt atmosférickej konvekcie (vzostupného prúdenia vlhkého vzduchu) a teda aj zosilnenie El Niña a zároveň jeho trvalejší charakter.
Dôsledky by boli pritom obrovské. Stačí si uvedomiť, že v rokoch 1997-98 spôsobilo mimoriadne silné El Niño celkové ekonomické škody v hodnote 35 až 45 miliárd dolárov, a čo je ešte dôležitejšie, odhadom až 23 tisíc obetí na ľudských životoch. Treba však poznamenať, že ani závery týchto štúdií nie sú konečné. Niektoré ďalšie štúdie totiž naznačujú, že tak ako sa bude v budúcnosti vyskytovať častejšie a extrémnejšie El Niño, s rovnakou, ak nie vyššou pravdepodobnosťou bude dochádzať aj k opačnému a rovnako závažnému extrému, La Niñe.
Súvisiaci článok: Fyzikálne príčiny „spomalenia“ atmosférického otepľovania.
Mgr. Jozef Pecho (Ústav fyziky
atmosféry AV ČR, v.v.i., Oddelenie klimatológie, Boční II 1401, 141 31 Praha 4,
Česká republika),
Mgr. Alexander Ač, PhD. (Centrum výskumu globálnej zmeny AV ČR, v.v.i., Bělidla 986/4a, 603 00
Brno, Česká republika).
Čo by vás ešte mohlo zaujímať:
El Niño a koralové útesy
Pri
hodnotení dôsledkov El Niña nie je možné nespomenúť jeho vplyv na koralové
útesy a predovšetkým ich tvorcov – koraly. Koralové útesy možno bez
preháňania označiť za tropické lesy oceánov. Žije tu viac ako polovica všetkých
morských druhov, takže vlastne ide o akési „oázy života“ v púštnom oceáne. Bez
koralových útesov by bola celková produktivita a biologická kapacita oceánov
neporovnateľne nižšia. S pribúdajúcimi vedeckým poznatkami sa ukazuje, že
koraly sú vo všeobecnosti citlivejšie na zmeny teploty v oceánoch, ako sa zdá
na prvý pohľad. Len roku 1998, kedy planéta zažila najsilnejšie novodobé El
Niño, stratil svet približne 16 % plochy koralov. Niektoré oblasti, ako
napríklad Maledivy stratili až 90 % koralov. Ide o jav známy ako „bielenie“
koralov (angl. „coral bleaching“), a dochádza k nemu, keď je povrchová teplota
oceánu príliš vysoká. Keď voda v dostatočne krátkom čase znovu klesne, živočích
sa do svojej schránky môže znovu vrátiť a koral získa svoju pôvodnú schránku.
Problém nastáva vtedy, keď je teplota vody vysoká príliš dlhú dobu.
Rýchle
zmeny, ktoré v nadchádzajúcich desaťročiach v oceánoch očakávame, El Niño v
kombinácii s okysľovaním oceánov (teda ich klesajúcim pH, ako dôsledok rastu
obsahu CO2 v atmosfére) a ďalšími negatívnymi javmi ako znečisťovanie, môže
spôsobiť vyhynutie väčšiny druhov koralov. Už dnes čelia koraly celosvetovému
vymieraniu a podľa odhadu odborníkov sme už nenávratne stratili takmer pätinu
rozlohy koralov. V priebehu nasledujúcich 20 rokov bude ohrozených až 60 %
koralov, a do polovice tohto storočia budú ohrozené prakticky všetky koraly.
Aktuálne vedecké poznatky hovoria, že ak sa globálna teplota zvýši o viac ako
1,5 °C oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou (čo je v súčasnosti ešte
nižší ako medzinárodne uznávaný, a treba dodať že v súčasnej situácii ťažko
dosiahnuteľný, limit oteplenia pod 2 °C), svet by nenávratne stratil viac ako
90 % rozlohy koralových útesov, a to už možno do roku 2050. Zatiaľ nie je úplne pochopený mechanizmus, akým
rast teplôt oceánov koraly poškodzuje, je však isté, že pokračovaním ich
otepľovania a so stále výraznejšími dopadmi počas El Niña, sú koraly skôr či
neskôr odsúdené na zánik. Schopné budú prežiť len tie najprispôsobivejšie
druhy. Nie je teda preto príliš prekvapivé, že podľa mnohých popredných
morských biológov a expertov na koraly, budúcnosť týchto obyvateľov a
konštruktérov oáz v oceánoch nevyzerá ružovo.
El Niño a potravinová bezpečnosť
Keďže
fenomén El Niña je spojený s mnohými prejavmi extrémneho počasia, prepojenie na
potravinovú bezpečnosť je zrejmá. Uvedomujú si ju aj vlády krajín, ktoré môžu
byť postihnuté najviac. Hrozí totiž, že ak by poľnohospodári zostali na dôsledky extrémov nepripravení,
rast cien potravín by mohol dosiahnuť úrovne, ktorá by postačovala na spustenie
potravinových nepokojov. Poučenie z nedávnej minulosti počas finančnej krízy
máme ešte v živej pamäti. Vieme, že spolu s rastom cien potravín na svetových
trhoch výrazne narastá aj počet potravinových nepokojov a zvyšuje sa výskyt
konfliktov. Túto skutočnosť si začínajú uvedomovať aj politici. Napríklad vláda
v Indonézii vydala špeciálne kalendáre pre farmárov, ktoré upozorňujú na včasné siatie úrody, Malajzia spolu s Filipínami spoločne pracujú na zabezpečení dostatočných
zdrojov vody, kým v Indii sa snažia hromadiť zásoby potravín. Zdá sa, že
niekedy padajú varovania vedcov na úrodnú pôdu.
Sucho v dôsledku El Niña z roku
2007 prispelo k rekordnému rastu ceny ryže v nasledujúcom roku, čo postačilo na
spustenie potravinových nepokojov v Egypte, Kamerune, či
Haiti. Posledné, slabšie El Niño v rokoch 2009-10 viedlo v Indii k 40-ročnému
suchu, znížilo výnosy ryže a znamenalo najvyššie ceny cukru za posledných
takmer 30 rokov.
Opatrenia
na šetrenie vodou, moderné spôsoby poľnohospodárstva a vysádzanie odrôd ryže
odolnejších voči suchu, ako aj zlepšenie praktík rybolovu, to všetko sú
mechanizmy, ako sa ľudia v postihnutých oblastiach snažia dôsledky suchšieho
počasia minimalizovať. Výhodou oproti situácii v roku 2009 je, že globálne
zásoby ryže vzrástli, čo by prípadné dôsledky malo takisto zmierniť. V Malajzii
vláda zriadila výbor pre krízové hospodárenie s vodou, podporuje priemysel v
používaní podzemnej a recyklovanej vody, ako aj zvýšenie kapacity zásobníkov na
vodu.
El Niño, extrémy počasia a vojnové konflikty
V
literatúre existuje množstvo vedeckých poznatkov a štúdií, ktoré rozoberajú
vzťah medzi fungovaním ľudských spoločností a extrémnym počasím. Z histórie
vieme, že v niektorých prípadoch podnebie a počasie dokonca zohrávalo
rozhodujúci úlohu pri úspechoch a kolapsoch celých civilizácií. Vedci sa
zhodujú v tom, že klimaticky stabilné obdobie Holocénu, teda posledných
približne 11 tisíc rokov, je nevyhnutný predpoklad pre existenciu tak zložitej
a globálnej civilizácie, v akej žijeme dnes. Čo teda môžeme očakávať do
budúcna?
Najprv sa
pozrime na historický kontext. Biológ Jared Diamond vo svojej vynikajúcej knihe
"Kolaps" ukazuje na mnohých konkrétnych príkladoch z najrozličnejších období a
oblastí sveta, že pád aj veľmi vyspelých civilizácií je takmer vždy spojený s
dostupnosťou prírodných zdrojov a jedla. Pri nevhodných podmienkach, napríklad
dlhotrvajúcemu suchu, sa ľudia buď musia presunúť na vhodnejšie stanovisko,
alebo ich populácia poklesne, tak ako sa to stalo v prípade Mayskej kultúry.
Existujú aj ďalšie príklady. Analýza zaoberajúca sa históriou vojenských konfliktov
za posledných 1500 rokov v Číne ukázala, že počas neobvykle studených období
sprevádzaných neúrodami, došlo vždy ku zvýšeniu nepokojov a násilia. V
súčasnosti vedci považujú sucho prinajmenšom ako komplikujúci faktor pri
konflikte v Dárfure a občianskej vojne v Sýrii, ktorý si dodnes vyžiadal už
takmer 200 000 ľudských životov. V roku 2011 bola publikovaná štúdia, podľa
ktorej prispelo El Niño ku vzniku až 50 z celkovo 250 konfliktov (teda jednej
pätiny) v rokoch 1950 až 2004. Ide o dôsledok horúcich a suchých podmienok v
tropických krajinách a následnému prepuknutiu násilia v krajinách od Južného
Sudánu až po Indonéziu či Peru.
V rokoch El Niña sa riziko konfliktu v
postihnutých krajinách zvyšuje z 3 na 6 %, zatiaľ čo krajiny, kde sa jeho
dôsledky neprejavujú, podobnú tendenciu neukazujú. Pritom nie je príliš dôležité,
či v krajine je demokracia, chudoba, alebo vysoká populácia. Možno však povedať,
že menej rozvinuté krajiny upadnú do chaosu jednoduchšie. Kombinácia súčasného
vplyvu na geopolitickú bezpečnosť a vznik konfliktov a predpoklady o náraste
intenzity El Niña teda naznačuje zrejmý trend: budúcnosť
bude menej bezpečná a viac neistá.
Zdroje
Effects of El Niño on world weather
The Walker Circulation: ENSO's atmospheric buddy
ENSO impacts
EN... SO?
El Nino - Southern Oscillation
http://www.cpc.ncep.noaa.gov/products/precip/CWlink/MJO/enso.shtml
NOAA: Elusive El Niño arrives
http://www.noaanews.noaa.gov/stories2015/20150305-noaa-advisory-elnino-arrives.html
Global warming and the El Niño Southern Oscillation
http://www.skepticalscience.com/el-nino-southern-oscillation.htm
March 2015 ENSO discussion: El Niño is here
http://www.climate.gov/news-features/blogs/enso/march-2015-enso-discussion-el-ni%C3%B1o-here
Were Model Predictions of El Niño a Big Bust?
http://www.climate.gov/news-features/blogs/enso/were-model-predictions-el-ni%C3%B1o-big-bust
Why are there so many ENSO indexes, instead of just one?
http://www.climate.gov/news-features/blogs/enso/why-are-there-so-many-enso-indexes-instead-just-one
ENSO + Climate Change = Headache
http://www.climate.gov/news-features/blogs/enso/enso-climate-change-headache
Climate Change and ENSO: Take 2
http://www.climate.gov/news-features/blogs/enso/climate-change-and-enso-take-2
El Niño and global warming
http://www.euronet.nl/users/e_wesker/elninow.html
El Nino/La Nina Update (WMO)
https://www.wmo.int/media/sites/default/files/WMO_ENLN_Update_Mar2015.pdf
The 1990–1995 El Niño-Southern Oscillation Event: Longest on Record
http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1029/95GL03602/abstract
Weakening of tropical Pacific atmospheric circulation due to anthropogenic forcing
http://www.nature.com/nature/journal/v441/n7089/full/nature04744.html
Twentieth century Walker Circulation change: data analysis and model experiments
http://link.springer.com/article/10.1007%2Fs00382-011-1047-8
Detectability of Changes in the Walker Circulation in Response to Global Warming
http://journals.ametsoc.org/doi/abs/10.1175/JCLI-D-12-00531.1
Highly Variable El Niño–Southern Oscillation Throughout the Holocene
http://www.sciencemag.org/content/339/6115/67.abstract
Recent multidecadal strengthening of the Walker circulation across the tropical Pacific
http://www.nature.com/nclimate/journal/v3/n6/full/nclimate1840.html
http://www.cpc.ncep.noaa.gov/products/precip/CWlink/MJO/enso.shtml
NOAA: Elusive El Niño arrives
http://www.noaanews.noaa.gov/stories2015/20150305-noaa-advisory-elnino-arrives.html
Global warming and the El Niño Southern Oscillation
http://www.skepticalscience.com/el-nino-southern-oscillation.htm
March 2015 ENSO discussion: El Niño is here
http://www.climate.gov/news-features/blogs/enso/march-2015-enso-discussion-el-ni%C3%B1o-here
Were Model Predictions of El Niño a Big Bust?
http://www.climate.gov/news-features/blogs/enso/were-model-predictions-el-ni%C3%B1o-big-bust
Why are there so many ENSO indexes, instead of just one?
http://www.climate.gov/news-features/blogs/enso/why-are-there-so-many-enso-indexes-instead-just-one
ENSO + Climate Change = Headache
http://www.climate.gov/news-features/blogs/enso/enso-climate-change-headache
Climate Change and ENSO: Take 2
http://www.climate.gov/news-features/blogs/enso/climate-change-and-enso-take-2
El Niño and global warming
http://www.euronet.nl/users/e_wesker/elninow.html
El Nino/La Nina Update (WMO)
https://www.wmo.int/media/sites/default/files/WMO_ENLN_Update_Mar2015.pdf
The 1990–1995 El Niño-Southern Oscillation Event: Longest on Record
http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1029/95GL03602/abstract
Weakening of tropical Pacific atmospheric circulation due to anthropogenic forcing
http://www.nature.com/nature/journal/v441/n7089/full/nature04744.html
Twentieth century Walker Circulation change: data analysis and model experiments
http://link.springer.com/article/10.1007%2Fs00382-011-1047-8
Detectability of Changes in the Walker Circulation in Response to Global Warming
http://journals.ametsoc.org/doi/abs/10.1175/JCLI-D-12-00531.1
Highly Variable El Niño–Southern Oscillation Throughout the Holocene
http://www.sciencemag.org/content/339/6115/67.abstract
Recent multidecadal strengthening of the Walker circulation across the tropical Pacific
http://www.nature.com/nclimate/journal/v3/n6/full/nclimate1840.html
El Niño and Global Warming
El Niño and global warming
http://www.realclimate.org/index.php/archives/2006/05/el-nino-global-warming/
http://www.realclimate.org/index.php/archives/2006/05/el-nino-global-warming/
Increasing frequency of extreme El Niño events due to greenhouse warming
http://www.nature.com/nclimate/journal/v4/n2/full/nclimate2100.html
El Niño/Southern Oscillation response to global warming
http://www.pnas.org/content/106/49/20578.full
http://www.nature.com/nclimate/journal/v4/n2/full/nclimate2100.html
El Niño/Southern Oscillation response to global warming
http://www.pnas.org/content/106/49/20578.full
