Vraj prichádza nová ľadová doba

Je ďalšia doba ľadová na spadnutie? Áno, ale možno tak o 50 tisíc rokov, nie skôr!

Poznáme to všetci. Takmer vždy po nejakom výraznejšom ochladení, či akomkoľvek náznaku teplotne podpriemernej alebo podnormálnej zimy, nás média poctivo a neúnavne masírujú poplašnými správami o príchode ďalšej ľadovej doby, ktorú by mala údajne spôsobiť nezvyčajne nízka aktivita Slnka. Niektorí to ale ženú ešte ďalej a tvrdia, že obdobie veľkého chladu príde už niekedy v priebehu budúceho roku. Všimnite si pritom, že všetky správy tohto typu sú schválne formulované tak, že ľadová doba príde vždy „budúci rok“ (nezávisle od toho, v ktorom roku správa vyšla). A keďže nikto nechce medzi poctivými občanmi vyvolávať paniku, väčšinou to v duchu minimalizmu skončí pri tom, že to asi nebude veľká, ale skôr len malá ľadová doba. O detailoch príčin, ale aj reálnosti príchodu dlhšieho obdobia chladnej klímy už väčšinou média mlčia. Veď komu by sa aj chcelo vysvetľovať zdĺhavé teórie o tom, za akých podmienok môžu niekde na severe klesať teploty a rásť ľadovce, prípadne dávať do nejakej kauzálnej súvislosti so silou Golfského prúdu, topením Grónska či dokonca intenzitou slnečného žiarenia.

Čaká nás doba ľadová alebo mimoriadne teplý interglacial? 

Osobne to vnímam tak, že tieto správy, nezakladajúce sa v žiadnom prípade na odborných argumentoch, majú za cieľ len jedno: zmiasť ľudí zbytočným a nepravdivým informačným balastom, ktorého hodnovernosť si preverí možno len jeden človek z tisíca, a odpútať pozornosť od vážnejších a akútnejších „klimatologických“ tém. Po zhliadnutí nasledujúcej prednášky, ktorej videozáznam dostupný na stránkach Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti, si môžte každopádne na tento problém vytvoriť vlastný názor. Len na okraj pripomínam, že prednáška sa uskutočnila 17. septembra 2013 v budove CVTI SR za hojnej účasti študentov bratislavských gymnázií.

Pre tých menej trpezlivých (keďže celá prednáška trvala viac ako jednu hodinu), môžem už teraz prezradiť, že okrem obligátneho teoretického úvodu k štúdiu historických zmien klímy a prejavov súčasnej klimatickej zmeny, v druhej časti prednášky rozoberám dva, zrejme najdôležitejšie faktory, ktoré by k ochladeniu, či už globálnemu alebo regionálnemu (euro-atlantický priestor), mohli významnou mierou prispieť: príchod ďalšieho „Maunderovho minima“ slnečnej aktivity a kolaps termo-halinnej oceánskej cirkulácie v priestore severného Atlantiku. V úplnom závere sa venujem aj predpokladom príchodu ďalšej „veľkej“ ľadovej doby.

Tu je ešte stručná anotácia k prednáške:

Aktivitu našej domovskej hviezdy síce ďaleko do budúcnosti predpovedať nedokážeme, no existuje len veľmi malá pravdepodobnosť, že ďalšie maximum slnečnej aktivity okolo roku 2022-3 nepríde. V prípade, že by k tomu nakoniec aj došlo a nízka aktivita Slnka by pretrvala niekoľko desaťročí, našu planétu by to nijak zvlášť neochladilo. Ak niekto dokonca očakáva, že by to pomohlo vykompenzovať otepľujúci účinok skleníkových plynov a zvrátilo tak smer klimatickej zmeny, dotyčného celkom určite sklamem. Globálna teplota by ani v prípade dlhšieho obdobia pokojného Slnka, podobného tomu zo 17. storočia a nápadne sa prekrývajúceho s tzv. "Malou dobou ľadovou", nepoklesla o viac ako 0,3 °C. A to ani za predpokladu, že by došlo k veľkým sopečným erupciám. Porovnajte si to teraz s tým o koľko sa Zem oteplila doteraz (+0,89 °C, podľa AR5) a o koľko by sa mohlo otepliť do konca 21. storočia (stredná odhad +3 °C). A pokiaľ ide o dobu ľadovú, ktorá skončila pred 10 tisíc rokmi, jej spúšťačom nebude určite Slnko, ale naopak naša planéta. Stačí, aby došlo len k malej zmene jej obežnej dráhy a ochladeniu severnej pologule v lete, a ľadovce v severnej Kanade, Grónsku a v Arktída sa začnú opäť zväčšovať. Dnes ale vieme, že k tomu nedôjde skôr ako za 10-50 tisíc rokov a ak bude človek aj naďalej využívať fosílne palivá ako doposiaľ, je celkom možné, že k tomu nedôjde ani za 130 tisíc rokov.