Cena za život v Antropocéne

Paul Crutzen, nositeľ Nobelovej ceny za chémiu, vyslovil v roku 2002 názor, že ľudstvo už približne pred 200 rokmi vstúpilo do novej geologickej éry – Antropocénu. Tú možno v súčasnosti už jasne identifikovať v sedimentárnych záznamoch hornín na celej Zemi a odlíšiť ju tak od predošlej, sotva 12 tisíc rokov trvajúcej periódy, Holocénu. V odbornej komunite tento pojem síce zatiaľ ešte nedostal definitívne zelenú, no na neformálnej úrovni je jeho používanie dnes už tak časté, že je len otázkou času, kedy budeme môcť dať Holocénu, teda súčasnej geologickej ére, ktorá začala na konci poslednej ľadovej doby, definitívne zbohom. Je však jeho vyčlenenie opodstatnené, a máme pre to aj vedecké dôkazy? Celkom určite áno.

Obr. 1: Nesmierne extenzívny (planetárny) rozsah ľudských aktivít je najlepšie viditeľný z obežnej dráhy Zeme

Pochopiteľne, samotná myšlienka vyčleniť novú geologickú éru nespadla vedcom len tak z neba. (Prvou terminologickou lastovičkou bol pokus talianskeho geológia Antonia Stoppaniho zaviesť v roku 1873 termín „Antropozoikum“, o asi polstoročie neskôr jeho ruský kolega, Vladimir Vernadsky, prišiel s nápadom vyčleniť nie novú geologickú éru, ale hneď celú sféru – noosféru, teda sféru ľudí a výsledkov ich aktivít, ktorá by stála popri sfére neživej – geosfére, a sfére živej – biosfére.) Zdôvodnenie opodstatnenosti tohto kroku nachádza dnes už podporu v celom rade pozorovaných javov a rýchlo prebiehajúcich zmien vysledovaných približne od začiatku priemyselnej revolúcie. A napokon aj zoznam dôsledkov našich aktivít na planéte je natoľko dlhý, že by ste sa ani za dobu, počas ktorej čítate tento blog, neprepracovali k jeho záveru. Problém je okrem toho aj v niečom inom. Ľudstvo malo a zdá sa, že v mnohých prípadoch ešte stále má tendenciu zásadne podceňovať veľkosť svojho vplyvu na živú či neživú zložku prírodného prostredia. Proti tomuto „názoru“ ale stojí skutočnosť, že už minimálne od polovice 20. storočia, človek významne ovplyvnil alebo zmenil charakter takmer všetkých existujúcich prírodných prostredí, možno s výnimkou najhlbších častí oceánov. 

Oficiálnym začlenením Antropocénu do stratigrafického systému geologických období by sa preto dosiahla jedna zásadná a prelomová vec. Uznanie veľmi ťažko prijímaného faktu, že človek je ako "geologická" sila v porovnaní s ostatnými faktormi nielen nezanedbateľný, ale v mnohých prípadoch oveľa významnejší či dokonca deštruktívnejší. Prijatie Antropocénu by sa dalo do bežného jazyka nakoniec tlmočiť aj tak, že vedecká komunita by týmto gestom dala svetu konečne najavo to, že z mnohých dôvodov je potrebné brať vplyv ľudstva na planétu Zeme do úvahy a nemožno ho už viac podceňovať. A prečo? Jednoducho preto, že sa nám to nevyplatí, či už ekonomicky alebo ekologicky. Ak teda chceme aj naďalej budovať prosperujúcu spoločnosť a Antropocén nakoniec aj prežiť, bude potrebné od základov naše aktivity a vplyv zásadne prehodnotiť. Mnohí sa asi pýtate „prečo“.  

Obr. 2: Hlavné geologické éry v časovej mierke od začiatku existencie Zeme (vľavo hore) až po súčasnú éru človeka (vpravo dole - "You are here"; Zdroj)

Človek dnes vypúšťa do atmosféry stonásobne viac oxidu uhličitého ako všetky činné sopky na Zemi, presúva viac hornín a sedimentov, než všetky svetové rieky dohromady a spôsobuje minimálne tisícnásobne rýchlejšie vymieranie druhov, ako všetky súčasné prírodné hrozby dovedna. Za posledných približne 10 tisíc rokov sa vplyv človeka presunul z mierky lokálnej až regionálnej na mierku globálnu, čoho najlepším príkladom je súčasná a vo všetkých parametroch bezprecedentná klimatická zmena. Možno aj práve preto sa v poslednom období trochu nedôsledne a povrchne začína termín Antropocén používať ako synonymum klimatickej zmeny, čo je pochopiteľne nesprávne. Námietka k tomuto generalizovaniu vyplýva hlavne z toho, že klimatická zmena v skutočnosti predstavuje len menšiu časť rozsiahlejšieho komplexu globálnych zmien súvisiacich s vývojom modernej spoločnosti – vývojom exponenciálnym v takmer všetkých známych kvantitatívnych ukazovateľoch. 
 

Vzhľadom na súčasný devastačný charakter aktivít ľudského druhu dúfajme, že Antropocén nebude len veľmi krátkou epizódou v dejinách Zeme a že po nás v horninovom zázname zostane niečo pozoruhodnejšie ako len plasty, ťažké kovy či signály katastrofálne zníženej biodiverzity. Mali by sme sa preto spoločne snažiť o to, aby naši potomkovia, ak vôbec nejakí budú, nenašli v zemi len úzky prúžok krajne nesúrodej zmesi syntetických a toxických látok, poukazujúci na našu rozmarnú a zdrojmi plytvajúcu civilizáciu.

Ďalšie zaujímavé články o Antropocéne: 
The Anthropocene: our place in Earth’s history
http://climatica.org.uk/anthropocene-climate-change
A man-made world
http://www.economist.com/node/18741749
Gwynne Dyer: Welcome to the Anthropocene epoch
http://www.straight.com/news/642886/gwynne-dyer-welcome-anthropocene-epoch
Time for a new epoch? – the Anthropocene
http://blogs.scientificamerican.com/history-of-geology/2011/07/22/time-for-a-new-epoch-the-anthropocene/
The cost of living in the Anthropocene
http://www.earth-perspectives.com/content/1/1/2
The New World of the Anthropocene
http://pubs.acs.org/doi/abs/10.1021/es903118j