Pred nami je najrýchlejšia zmena klímy za posledných minimálne 1000 rokov - adaptácia nám stačiť nebude
Možno to bude opäť pre niektorých znieť
ako ďalší závan klimatického alarmizmu, no v súčasnosti je už celkom
evidentné, že klimatická zmena a globálne otepľovanie prebiehajú v mnohých
regiónoch sveta rýchlejšie než sme si schopní vôbec pripustiť. Nemusíme pritom
argumentovať len nezvyčajne teplými zimami v strednej Európe v posledných
rokoch. Príkladov toho, že meniace sa klimatické podmienky už dnes výrazne
menia náš pohľad na tak dôležité pojmy ako „klimatická (ne)stabilita“ či „dôsledky
klimatickej zmeny“, je viac ako dosť a určite by k tomu dokázali veľa
povedať aj obyvatelia Aljašky, Sýrie či São Paula.
Aj napriek tomu, že už súčasné otepľovanie
je pre mnohé živočíšne druhy a ľudské komunity jednoducho prirýchle, a možno ho
označiť bez zbytočného zahmlievania skutočnosti za nebezpečné, podľa najnovšej
štúdie sa zdá, že už v priebehu najbližších desaťročí sa jeho rýchlosť
minimálne zdvojnásobí, a to aj v prípade Európy, Slovensko
nevynímajúc. Keďže analýza pracovala nielen so scenármi budúceho otepľovania
(použitím 40-ročných priemerov), ale pozrela sa aj na historický vývoj teploty
v jednotlivých oblastiach sveta za posledných 1000 rokov, jeden z jej
záverov vyznieva obzvlášť znepokojujúco. Dokonca aj v prípade, že by došlo
k naplneniu len stredného scenára predpokladaného otepľovania (podľa RCP4.5), globálna teplota by sa mohla v najbližších dekádach zvyšovať
rýchlosťou minimálne o 0,25 °C za desaťročia, čo je ďaleko najrýchlejšia
zmena aspoň za posledných tisíc rokov.
Obr. 1: Priemerná rýchlosť zmeny teploty v jednotlivých regiónoch [°C/desaťročie] od roku 1900 do konca 21. storočia pre emisný scenár RCP4.5 (Zdroj: Smith et al. 2015)
Ako nakoniec ukazuje aj Obr. 1, k najrýchlejšiemu
otepľovaniu by pritom mohlo podľa scenára RCP4.5 (ktorý tiež predpokladá
stabilizáciu atmosférickej koncentrácie CO2 na úrovni 525 ppm v polovici tohto
storočia) dôjsť už do roku 2020. Ako sme ale
uviedli už v jednom z predošlých textov, pre väčšiu časť Európy to
bude znamenať minimálne dvojnásobnú rýchlosť otepľovania (teda až 0,4-0,5 °C; Obr.
2). Do roku 2060 by sa mnohé európske regióny mohli otepliť o minimálne 2
°C, a to pritom stále hovoríme „len“ o ročnom priemere teploty. Zimné
a letné teploty sa pravdepodobne budú zvyšovať ešte rýchlejšie. (Pritom už dnes sledujeme významný nárast výskytu extrémne teplých letných horúčav v Európe.)
Obr. 2: Rozsah pozorovanej (1851-1930) a predpokladanej (1971-2020) rýchlosti otepľovania [°C/desaťročie] vo vybraných regiónov na základe emisného scenára RCP4.5 (Zdroj: Smith et al. 2015)
Obr. 3: Pozorované (čierna) a predpokladané emisie oxidu uhličitého [v Gt CO2; 1 Gt = 1 mld. ton CO2] podľa štyroch scenárov s ekvivalentným oteplením do konca 21. storočia (Zdroj)
Treba tiež
pripomenúť ďalšiu dôležitú skutočnosť. A tou je fakt, že rýchlosť emisií oxidu uhličitého v súčasnosti sleduje skôr pesimistickejší emisný scenár RCP8.5
(teda „business as usual“; Obr. 3). Pokiaľ by sa na tomto vývoji nič podstatné
nezmenilo, po roku 2050 by sme mohli čeliť tak rýchlemu otepľovaniu (globálny
priemer minimálne 0,5 °C/desaťročie; v Európe 0,7-1,0 °C/desaťročie), že
pre mnohé živočíšne druhy, a samozrejme aj pre ľudí, bude akákoľvek
adaptácia takmer nemožná.
(Uvedené hodnoty potenciálneho oteplenia berú do úvahy stredné odhady tzv. klimatickej citlivosti, ktorá počíta s tým, že pri zdvojnásobení množstva CO2 v atmosfére na 560 ppm sa oteplí maximálne o 3 °C; ak by sme brali do úvahy horný odhad, teda pre 2 × CO2 = 4,5 °C, rýchlosť globálneho otepľovania pre RCP4.5 je 0,4 °C/desaťročie a pre RCP8.5 výrazne presahuje 1 °C/desaťročie; pozri Obr. 4)
(Uvedené hodnoty potenciálneho oteplenia berú do úvahy stredné odhady tzv. klimatickej citlivosti, ktorá počíta s tým, že pri zdvojnásobení množstva CO2 v atmosfére na 560 ppm sa oteplí maximálne o 3 °C; ak by sme brali do úvahy horný odhad, teda pre 2 × CO2 = 4,5 °C, rýchlosť globálneho otepľovania pre RCP4.5 je 0,4 °C/desaťročie a pre RCP8.5 výrazne presahuje 1 °C/desaťročie; pozri Obr. 4)
Obr. 4: Predpokladaný rozsah rýchlosti otepľovania [°C/desaťročie] na globálne úrovni podľa dvoch emisných scenárov; RCP8.5 (hore) a RCP4.5 (dole) s prihliadnutím na neistoty spôsobené vplyvom účinku aerosólov (sivá oblasť) a odhadmi klimatickej citlivosti (modrá oblasť; Zdroj: Smith et al. 2015)
Ak už súčasné otepľovanie, ktoré na globálne úrovni nedosahuje ani zďaleka 0,2 °C/desaťročie a napríklad v Európe by ste len veľmi ťažko našli región s oteplením o viac ako 0,4°C/desaťročie, spôsobuje na celom svete tak závažne dôsledky spojené s destabilizáciou ekosystémov či zhoršujúcou sa potravinovou bezpečnosťou sveta (podľa IPCC), čo bude pre svet znamenať dvoj- prípadne štvornásobne rýchlejšie otepľovanie? A ako na očakávané dôsledky takto rýchlej zmeny budeme schopní reagovať my, obyvatelia strednej Európy a Slovenska?
Obr. 5: Pozorované a očakávané dôsledky klimatickej zmeny v Európe a prehľad najdôlezitejších rizík s návrhmi adaptačných opatrení (Zdroj)
Už v krátkodobom časovom horizonte, teda do roku 2030-2040, bude potrebné na Slovensku počítať s významným nárastom rizika spojeného s častejším výskytom nedostatku vody (sucha) a v teplom polroku aj extrémnejších vĺn horúčav (Obr. 5). Ak sa nám zdajú byť problémy suchom sužovanej Kalifornie či „kolabujúceho“ São Paula príliš vzdialené na to, aby sme si ich dovolili ignorovať, asi by sme mali svoj prístup trochu prehodnotiť, pretože možno je len otázkou času, kedy podobne nepríjemnej situácii budeme čeliť aj na Slovensku.
Klimatická zmena, ktorá už v dnešnej dobe nadobúda status „nebezpečná“ sa aj podľa záverov vyššie uvedenej štúdie môže vo veľmi krátkom čase dostať do tzv. červenej zóny „veľmi nebezpečnej zmeny klímy“. V tejto súvislosti by "asi" nebolo veľmi bezpečné dávať priestor rôznym technokratickým riešeniam, ktoré počítajú s rozsiahlymi manipuláciami podnebia na globálnej úrovni, a spoliehať sa len na adaptáciu by tiež nebolo veľmi rozumné. Ako nakoniec povedal kedysi dávno aj Albert Einstein: „Problém nemožno riešiť prostriedkami, ktoré ho spôsobili“.
Súvisiace články:
Klimatická zmena a jej dôsledky podľa IPCC
Klíma v Európe smeruje k zásadným zmenám
Zvyšujúca sa extrémnosť počasia preverí naše limity adaptácie
Vlny horúčav častejšie a plošne rozsiahlejšie
Nebezpečná rýchlosť klimatickej zmeny
Extrémne vlny horúčav a ich dlhodobé zmeny na Slovensku
Klimatická zmena – trochu viac ako len vedecký problém
Globálne otepľovanie zvyšuje riziko výskytu sucha
Zdroje
http://www.nature.com/nclimate/journal/vaop/ncurrent/full/nclimate2552.html
Rate Of Climate Change To Soar By 2020s, With Arctic Warming 1°F Per Decade
Summary of climate change impacts
Five bits of research that shaped climate science in 2014
Earth entering new era of rapid temperature change, study warns
Klíma v Európe smeruje k zásadným zmenám
Global and European temperature (CSI 012/CLIM 001)
Climate Hacking Is Barking Mad
Geoengineering Is Not a Solution to Climate Change
Dramatically increasing chance of extremely hot summers since the 2003 European heatwave
http://www.nature.com/nclimate/journal/v5/n1/full/nclimate2468.html
http://www.nature.com/nclimate/journal/v5/n1/full/nclimate2468.html
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára