V priebehu minulého týždňa zverejnili najvýznamnejšie svetové klimatologické centrá výsledky zhodnotenia globálnej teploty v predošlom roku (GISTEMP, NOAA, HadCRUT4, Cowtan&Way, JMA + Berkeley Earth). Ten skončil bez väčšieho prekvapenia ako ďaleko najteplejší za posledných aspoň 136 rokov (s odchýlkou +0,76 ± 0,1 °C v porovnaní s obdobím 1961-1990), a podľa expertných odhadov, rekordným by sa stal aj bez prispenia klimatického fenoménu El Niño (Zdroj). Priestorové rozloženie odchýlok teploty podľa údajov NASA (GISTEMP) v porovnaní s období 1961-1990 možno vidieť na Obr. 1.
Na Obr. 2 (hore) je zobrazený časový vývoj priemernej globálnej teploty v porovnaní s predindustriálnym priemerom 1880-1899. Ako vidieť, rok 2015 je vôbec prvým rokom, ktorý dosiahol odchýlku viac ako 1 °C, čím prekonal doposiaľ rekordne teplý rok 2014 o úctyhodných 0,16 °C (Zdroj: WMO). Pätnásť zo šestnástich najteplejších rokov v období 1880-2015 sa vyskytlo v tomto storočí (2001-2015), a od roku 1998 je to v poradí štvrtý rekord globálnej teploty.
Obr. 1: Priestorové rozloženie odchýlok teploty v roku 2015 (v porovnaní s období 1951-1980; v °C) podľa údajov GISS NASA (GISTEMP) - jediná výrazná chladnejšia anomália na severnej pologuli, v priestore západne a južne od Grónska, pravdepodobne súvisí s rýchlym topením grónskych ľadovcov a oslabeným morským prúdením severných vetiev Golfského prúdu (Zdroj: RealClimate)
Obr. 2: (hore) Vývoj odchýlok globálnej teploty v období 1880-2015 v porovnaní s priemerom 1880-1899 podľa GISS NASA
(Zdroj: RealClimate); (dole) to isté ako na obrázku vyššie, len v porovnaní s normálom 1961-1990 podľa NASA, NOAA a Met Office (CRU) od roku 1850 (Zdroj)
Na mieste je preto aj konštatovanie, že rok 2015 je „veľmi pravdepodobne“ vôbec najteplejší rok za posledných minimálne 10 tisíc rokov. Aby sme si však teplotný „odskok“ minulého roka od predošlého obdobia vedeli lepšie predstaviť, použijeme analógiu z obdobia konca poslednej ľadovej doby. Podľa paleoklimatických rekonštrukcií, dokonca aj v najrýchlejších etapách otepľovania v období medzi 20 tisíc a 8 tisíc rokov p.n.l. trvalo globálnej teplote minimálne jedno celé storočie kým vzrástla o 0,16 °C. Teplotný skok roku 2015 je však mimoriadny aj v porovnaní so súčasnou mierou otepľovania, keďže za posledných 50 rokov sa globálne teplota zvyšovala v priemere o 0,16-0,20 °C za desaťročie.
Ako uvádzajú aj experti na globálnu klímu [teplotu], hlavným dôvodom extrémne teplého roku 2015 bolo pokračujúce, a zdá sa aj stále sa zrýchľujúce človekom podmienené otepľovanie klimatického systému Zeme. Pravdepodobnosť toho, že by išlo len o výsledok pôsobenia prírodných príčiny (napr. premenlivosť klímy) je pritom mimoriadne malá (menej ako 0,01 %; Zdroj). Na Obr. 3 možno vidieť porovnanie pozorovanej globálnej teploty s modelovými simuláciami so započítaním "len" prírodných (hore) a antropogénnych faktorov (dole; hlavne účinok rastúcej koncentrácie skleníkových plynov; Zdroj).
Obr. 3: Vývoj pozorovanej globálnej teploty (čierna krivka; od roku 1880) a jej simulácia globálnymi klimatickými modelmi s prihliadnutím na čisto prírodné (hore) a "aj" antropogénne faktory (dole; Zdroj)
Príspevok [otepľujúceho] javu El Niño pravdepodobne nedosiahol viac ako 10 % z ročnej odchýlky globálnej teploty (maximálne teda +0,07 °C; Obr. 4). Tento záver navyše dobre korešponduje aj s vývojom mesačných odchýlok globálnej teploty v minulom roku, ktorý možno vidieť na Obr. 5. Desať z dvanástich mesiacov buď dosiahli alebo prekonali predošlé rekordy mesačnej teploty, pričom počas októbra až decembra 2015 veľmi výrazne. Možné je preto predpokladať aj to, že práve v priebehu posledných troch mesiacov roku 2015 už „teplotne“ naplno pôsobil aj jav El Niño (Obr. 6). Jeho maximálny efekt na globálnu teplotu a klímu však ešte len príde, a to v priebehu tohto roku, kedy sa jeho účinok môže zvýšiť až na 25 %.
Obr. 4: Globálna teplota od roku 1957 a jej mesačné a ročné odchýlky (sivá a zelená) s odfiltrovaným vplyvom El Niña (ENSO) pomocou indexu MEI (Zdroj)
Obr. 5: Odchýlky mesačných priemerov globálnej teploty v roku 2015 (vľavo); grafické znázornenie dosiahnutých alebo prekonaných rekordov mesačnej teploty (vpravo; Zdroj: GISS NASA)
Obr. 6: Odchýlky povrchovej teploty oceánov v roku 2015 (hore) a v priebehu mesiacov október až december 2015 (dole) - jav El Nino je vidieť ako veľmi nápadná teplá anomália v priestore centrálneho a východného Pacifiku (približne v strede obrázku; Zdroj: ECMWF)
Britská Met Office už medzičasom stihla vydať aj prognózu globálnej teploty pre rok 2016. Jej odchýlka v porovnaní s obdobím 1961-1990 by sa mala pohybovať v rozmedzí od +0.72 °C do +0.96 °C [stredný odhad +0,84 °C; Zdroj: MetOffice]. Ak teda nedôjde k niečom nepredvídateľnému (veľmi vulkanická aktivita minimálna na úrovni Mt. Pinatubo), existuje veľmi vysoká pravdepodobnosť, že rok 2016 bude ešte teplejší ako rok 2015. V prípade, že by to tak bolo, bude to vôbec prvý krát v [známej] histórii, kedy rekord globálne teploty budeme prepisovať už tretí rok po sebe.
Obr. 7: Vývoj akumulácie tepla v jednotlivých vrstvách oceánov (0-700 m; 700-2000 m a 2000 m a hlbšie) vyjadrený v percentách celkového množstva tepla - po roku 1997-98 vidieť badateľný nárast rýchlosti jeho absorpcie vo všetkých vrstvách oceánu (Zdroj)
V minulom roku nebola [extrémne] teplá len atmosféra, ale aj oceány. Podľa NOAA, povrchová teplota oceánov dosiahla nové historické maximum. V porovnaní s priemernou teplotou za 20. Storočie boli oceány teplejšie o 0,74 °C, čím prekonali predošlý rekord z roku 2014 o 0,11 °C (Zdroj: NOAA). O stále sa zrýchľujúcom otepľovaní tak oceánov, ako aj celej planéty [keďže viac ako 90 % otepľovania smeruje do oceánov] svedčí aj najnovší výskum, ktorý prišiel k záveru, že od roku 1998, teda za 17 rokov, dokázali oceány absorbovať toľko tepla, ako predtým za 130 rokov (Obr. 7). Rýchle akumulovanie tepla v oceánoch – tempom, ktoré odpovedá energetickému výkonu 4-6 hirošimským bômb za sekundu (asi 2,3 miliárd bômb od roku 1998) – je ďalším silným dôkazom toho, že takzvaná „pauza“ alebo zastavenie globálneho otepľovania nie je ničím iným, len zbožným prianím popieračov reality klimatickej zmeny a jej dôsledkov.
A aj keď to v niektorých oblastiach sveta občas vyzerá na to, že sa blíži ďalšia ľadová doba, nenechajte sa popliesť informačným balastom. Jeden z najnovších výskumov len potvrdzuje to, čo už vieme pomerne dlho. A to, že ľuďmi produkované emisie skleníkových plynov a následné veľmi rýchle otepľovania planéty odsunú nástup ďalšej ľadovej doby o minimálne ďalších 50 tisíc rokov. Inak povedané, ďalší glaciálny cyklus naša planéta nezažije najbližších 100 tisíc rokov.
Zdroje na originalne články a publikácie sú uvedené v texte blogu.
...píš aj ďalej blogy
OdpovedaťOdstrániťa myslis, ze to niekto cita? :)
OdpovedaťOdstrániť