São Paulo v ohrození

Hosťujúci blog Mgr. Alexandra Ača, Ph.D. z Centra výskumu globálnej zmeny AV ČR, v.v.i. v Brne. 

Najväčšiemu štátu Latinskej Ameriky nehrozia teroristi ani Ebola. Súčasným najväčším nepriateľom štyridsaťmiliónového São Paula je sucho. Bojuje sa s ním veľmi ťažko. Svojimi závažnými dopadmi môže sucho napáchať ešte väčšie škody ako požiar či povodeň.

V priehradách už zostávajú len 4 % vody, a ak do niekoľkých týždňov nenaprší, mestu hrozí doslova kolaps. V niektorých oblastiach už ľudom došla trpezlivosť a na protest vyšli do ulíc. Slovenské médiá si túto situáciu prakticky nevšimli. 

Obr. 1: Súčasné sucho v oblasti juhovýchodnej Brazílie je najhoršie za posledných minimálne 80 rokov a jeho dôsledky sa stále zhoršujú - problém s dostupnosťou pitnej vody má v meste už viac ako 10 miliónov obyvateľov (Zdroj)

Štát São Paulo sa podieľa na HDP Brazílie takmer jednou tretinou. Tohtoročné sucho je najhoršie od počiatku historických záznamov, ktoré siahajú 84 rokov do minulosti. Za normálnych okolností tu naprší v októbri takmer 100 milimetrov zrážok. Tento rok zatiaľ prakticky nepršalo a mesto zaznamenalo rekordne najvyššiu októbrovú teplotu 37,8 °C. Experti na vodné zdroje varujú pred kolapsom, aký nemá obdobu. Klesajúce hladiny sústavy priehrad Cantareira, ktoré zásobujú dvadsaťmiliónové mesto São Paulo pitnou vodou, odhaľujú dávno zabudnuté vraky áut (Obr. 1).

To, čo my pociťujeme zrejme iba v podobe zvýšenej ceny kávy, je pre Brazílčanov otázka prežitia, lebo majú stále väčší problém zohnať pitnú vodu. Aj keď teoreticky je možné vykopať studňu a nájsť vodu pár metrov pod zemou, neexistuje záruka jej čistoty a nezávadnosti. Problémy so suchom sa však v Brazílii zhoršujú už dlhodobo. Hlavnými faktormi je odlesňovanie a klimatická zmena.

Len v rokoch 2000 až 2010 prišla Amazónia o takmer 150 tisíc kilometrov štvorcových dažďového pralesa. Hoci sa rýchlosť odlesňovania v Brazílii v posledných rokoch úspešne spomaľovala, trend sa znovu zvrátil. Podľa čerstvých satelitných údajov sa oproti minulému roku zvýšilo odlesňovanie v auguste a septembri takmer dvojnásobne (v októbri však už o takmer 450 %!). To má svoje dôsledky. Menej lesných porastov znamená výrazné zníženie vyparovania vody, menšiu tvorbu mrakov a následne menej zrážok a väčšie sucho. Navyše Brazília nedávno nepristúpila na globálnu dohodu o zastavení odlesňovania do roku 2030. Prioritou zostáva riešenie chudoby a ekonomický rast.

Obr. 2: Obyvatelia mesta Itu v štáte São Paulo, závislí od dodávok pitnej vody so systému Cantareira, blokujú jednu z prístupových ciest počas demonštrácie proti rozhodnutiu miestnych úradov obmedziť dodávky vody (Zdroj)

Ďalším významným faktorom zhoršujúcim situáciu je klimatická zmena. Podľa klimatických modelov hrozí, že ak sa planéta oteplí ešte o necelý jeden stupeň, tretina lesa sa premení na savanu. Pri oteplení o 3 °C, čo pri súčasnom vývoji nie je nereálne, by do konca storočia amazonský prales mohol prísť o viac ako 80 % svojej plochy.

Realita za týmito pochmúrnymi predpoveďami príliš nezaostáva. Práve naopak. Prvé veľké sucho, najhoršie za posledných sto rokov, postihlo Brazíliu v roku 2005. Už o 5 rokov neskôr prišlo ďalšie, ešte rozsiahlejšie a intenzívnejšie. Dnes, o 4 roky neskôr, sa podobná situácia opakuje.

Keď už teraz je São Paulo „na pokraji kolapsu“, ako sa ľudia vyrovnajú so situáciou v polovici storočia, kedy sa očakávajú storočné suchá každý druhý rok? Aby toho nebolo málo, tak odlesňovaním a klimatickou zmenou oslabené lesy budú ďalším zdrojom oxidu uhličitého, ktorý otepľovanie atmosféry ďalej urýchli. To všetko budú sprevádzať častejšie a rozsiahlejšie lesné požiare. To bude znamenať aj výrazný vplyv na charakter počasia v odľahlých častiach planéty.

Ak by ste sa domnievali, že súčasná situácia aspoň prinúti politikov, aby sa otázky životného prostredia a prírodných zdrojov dostali medzi hlavné predvolebné témy, ste na omyle. Rastúce ceny elektriny v dôsledku sucha vláda reguluje, aby to negatívne neovplyvnilo voľby. Je možné, že environmentálne záležitosti nebudú na programe dňa v niektorých štátoch jednoducho nikdy. A tak by sme nemali byť príliš prekvapení, ak sa jedného dňa obyvatelia São Paula, či iného veľkomesta v Latinskej Amerike, dajú na pochod, a domov sa už nebudú môcť vrátiť.

Obr. 3: (hore) Letecký pohľad na vodnú nádrž Atibainha v štáte São Paulo - záber z 18. novembra 2014 (Zdroj); (dole) muž stojaci v jednej z trhlín na suchom vysušenom dne nádrže Atibainha (Zdroj)

 

Mgr. Alexander Ač, PhD. (Centrum výskumu globálnej zmeny AV ČR, v.v.i., Bělidla 986/4a, 603 00 Brno, Česká republika).