Motivované odmietanie a spochybňovanie vedy

Výsledky vedeckej práce smerujúce k odhaľovaniu skutočného stavu vecí v tomto zložitom svete nikdy neboli, až na pár výnimiek, veľmi populárne, či už v zástupoch „obyčajných“ ľudí alebo v kruhoch vládnucej elity. Bolo tomu tak v minulosti, a je tomu tak, žiaľ, aj v dnešnej uponáhľanej dobe.

Má to samozrejme svoje „opodstatnené“ dôvody, ktoré podobne ako dobre vyladený hodinový stroj fungujú takmer dokonalo už celé stáročia. Pre obyčajných ľudí sú vedecké výsledky často krát nielen príliš zložité a v obrovskom nápore informácií aj neprehľadné, ale aj ťažko aplikovateľné v bežnom živote. A prečo? Bez sprostredkovaného a prívetivého manuálu ako spracovávať, ale najmä ako využívať nadobudnuté informácie v bežnom živote, je získavanie tzv. „veľkého obrazu“ alebo nadhľadu v danej oblasti ťažká drina, vyžadujúca si tak dostatok času, ako aj prístup k hodnoverným a serióznym informačným zdrojom. Problémom je jedno aj druhé, no nielen to. Ak už aj nejakým zázrakom dôjde k preniknutiu ku skutočnému obrazu reality, často krát to skončí len pri apatickom pokrčení ramien a vyrieknutí frázovej otázky „Čo s tým Ja sám môžem robiť?“, prípadne hľadaní stráviteľných a zdôvodniteľných argumentov utvrdzujúcich nás o opaku. 

Obr. 1: Spôsoby argumentácie klimaskeptikov sú niekedy až zarážajúce - na obrázku je animácia toho, ako sa na nárast globálnej teploty pozerajú popierači globálneho otepľovania (modrý trend) a ako ho vnímajú klimatológovia (červený trend; Zdroj)

Áno, musíme si to priznať, pravda môže byť niekedy dosť nepríjemná a problémy súvisiace s realitou, ktoré sa veda snaží objasniť a nájsť pre ne adekvátne a zmysluplné riešenia, si od nás, bežných ľudí, vyžadujú aj čosi viac, než len zaužívané spôsoby myslenia v už „vychodených chodníčkoch“ dennej rutiny a všednosti.

Dozaista tento vzorec chovania väčšinovej populácie vyhovuje aj vládnucej elite, ktorej nie sú cudzie ani rôznorodé praktiky, ako čo najrýchlejšie a najefektívnejšie „udusiť“ náznaky pokrokovejšieho a otvorenejšieho kritického myslenia. Akékoľvek objektívne referovanie o problémoch a navrhovaných riešeniach, ktoré ohrozujú plynulé fungovanie systému založeného na princípoch neo-liberalizmu a voľného trhu a zaváňajú určitými reguláciami, je pre elitu zväčša neprípustné, a ohrozujúce predovšetkým ich stabilitu. Jedným z nástrojov, ktoré elita má k dispozícii, je systematické spochybňovanie a odmietanie výsledkov vedeckej práce.

Tento druh motivovaného spochybňovania však nemá nič spoločné s vedeckým a zdravým skepticizmom. Je cielene namierené proti konkrétnym oblastiam výskumu, či dokonca vybraným osobnostiam daného odboru, ktoré si dovolili „vystrčiť“ hlavu a upozorňovať na to, že niečo nie je v poriadku. Učebnicovým príkladom tohto prístupu je aj spochybňovanie výskumu klimatickej zmeny. To zvlášť v dnešnej dobe internetu nadobudlo takého rozsahu, že klimatológia má naozaj čo robiť, aby uhájila svoj status serióznej vedy a vyvracanie mýtov a konšpiračných teórií o globálnom otepľovaní sa stalo hlavnou obsahovou náplňou blogov mnohých popredných odborníkov na klimatický systém Zeme. 

Obr. 2: Video prináša komentár k jednému z najčastejšie šíreným mýtom o zastavení globálneho otepľovania po roku 1998 (Zdroj)

Viac ako 97 % odborníkov z oblasti klimatológie, ktorí pravidelne publikujú v impaktových časopisoch je presvedčených, že planéta sa nielenže otepľuje, ale že tomuto fenoménu významne napomáhajú najmä ľudské aktivity. Aj napriek tomuto, široko prijímanému vedeckému konsenzu, sa väčšinová populácia stavia k tomuto zisteniu zväčša odmietavo a považuje objektívne výsledky klimatologického výskumu sa stále nedostatočné či nedôveryhodné. Z čoho toto pochybovanie ale vyplýva? Z toho, že sa nám zdajú byť výsledky výskumu nejasné alebo že vedci dodnes nedokážu so stopercentnou istotou ukázať na skutočnú príčinu klimatickej zmeny? Myslím, že tým to nebude. Odpoveď veľmi pravdepodobne súvisí s tým, že existuje veľké množstvo alternatívnych teórií, ktoré nám ponúkajú zväčša alibistický pohľad na realitu globálneho otepľovania. Teda tú realitu, ktorá je pre nás príjemnejšia a stráviteľnejšia. Ponúkajú najčastejšie koncept, ktorý vychádza z tvrdenia, že ak sa aj planéta otepľuje, my ľudia s tým máme len pramálo spoločného. Väčšia časť tohto informačného balastu je založená na predstave, alebo skôr viere v to, že človek je na tejto planéte príliš „bezvýznamný“ na to, aby dokázal ovplyvňovať niečo tak obrovské, ako je podnebie Zeme. Aby som však nebol príliš kritický, je potrebné si priznať, že na celý problém správnej percepcie klimatickej zmeny je možné sa pozerať aj z trochu iného uhla pohľadu, a to z pohľadu samotnej vedy, klimatológie.

Ide o to, že časť problému je možné vidieť aj na strane samotných klimatológov, z ktorých väčšina má určitý problém s dostatočne efektívnym a zrozumiteľným odkomunikovaním toho, v čom je skutočný problém klimatickej zmeny a ako by bolo možné tento problém riešiť. Chýba tejto časti odborného spektra dostatočný prehľad na to, aby to dokázali? Nie je to vylúčené, no o skutočných dôvodoch radšej nebudem ani špekulovať. 

Aby som sa tu ale nepúšťal do zdĺhavého vysvetľovania toho, ako sa veci v tejto oblasti majú, rovno vás odkážem na jeden zaujímavý článok, ktorého názov hovorí asi za všetko: 

MOTIVATED REJECTION OF SCIENCE: NASAfaked the moon landing|Therefore (Climate) Science is a Hoax: An Anatomy of theMotivated Rejection of Science (autor: Stephan Lewandowsky).

A k tomu všetkého určite odporúčam si prečítať aj jeden z najnovších textov amerického meteorológa Jeffa Mastersa, ktorý píše o zneužívaní štatistického rozboru meteorologických údajov pre dosiahnutie nepravdivého obrazu o klimatickej zmene (How to Abuse Statistics: Claim Global Warming Stopped in 1998).

Doporučené zdroje informácií

http://www.skepticalscience.com/argument.php 
http://www.truth-out.org/opinion/item/15421-propaganda-self-censorship-and-climate-change