nedeľa 12. mája 2013

Cyklonálne dvojičky – rarita alebo všednosť?

Nad tropickými oblasťami Indického oceánu došlo v tomto týždni k zaujímavej situácii. Satelitný záber zachytený v piatok o 12. hodine svetového času (UTC; Obr. 1 vľavo) ponúka spektakulárny pohľad na dvojicu vyvíjajúcich sa tropických cyklón, rotujúcich na oboch stranách rovníka v približne rovnakej geografickej dĺžke. Severne od rovníka išlo o cyklón Mahasen (Obr. 2 a 3), ktorý pomaly smeruje do oblasti Bengálskeho zálivu a podľa predpovedí hrozí, že by v najbližších dňoch mohol zasiahnuť pobrežie Bangladéša alebo Myanmaru (kedysi Barma). Aj napriek veľmi intenzívnej konvekcii a búrkovej činnosti v centrálnej časti systému, cyklón zatiaľ prejavuje len slabé náznaky rotácie a lepšej organizácie jednotlivých konvektívnych buniek. V najbližších dvoch dňoch sa však očakáva, že Mahasen postúpi do oblasti veľmi teplých povrchových vôd Bangálskeho zálivu (T ~ 31 °C, čo je približne 1 °C nad dlhodobým normálom), čo v kombinácii s menej výrazným strihom vetra a väčšej vzdialenosti od rovníka pravdepodobne zlepší podmienky pre zosilnenie tropickej cyklóny (TC), ktorá začne viditeľnejšie rotovať v podobe rozsiahlej oblačnej špirály (v protismere hodinových ručičiek). 


Obr. 1: TC Mahasen (hore) a TC Jamala (dole) na záberoch z meteorologickej družice v piatok, 10. mája 2013 (Zdroj a Zdroj; a NASA)


Obr. 2: Satelitný záber zachytáva TC Mahasen v infračervenej oblasti spektra východne od pobrežia Indie a Srí Lanky dňa 12. mája 2013 - záber poukazuje na výskyt silnej konvekcie v centrálnej časti tropickej cyklóny (Zdroj)

Jeho dvojičkou, tentoraz ale na južnej pologuli, je cyklón Jamala. V porovnaní s Mahasenom ide o viditeľne menej rozsiahly búrkový systém, ktorý smeruje juhovýchodným smerom k pobrežiu severozápadnej Austrálie. Zatiaľ sa nepredpokladá, že by toto pobrežie v najbližších piatich dňoch zasiahol. Na rozdiel od Mahasena, Jamala nepredstavuje zatiaľ žiadnu reálnu hrozbu, a to aj napriek tomu, že sa očakáva postupný rast jeho intenzity až na prvú kategóriu tropickej cyklóny.

Ide z pohľadu klimatológie TC o netypickú situáciu? Napodiv nie. K výskytu „cyklónov-dvojičiek“ dochádza v oblasti Indického oceánu (IO) až prekvapujúco často, a to práve v máji, teda v období pred príchodom letného monzúnu (monzúnová cirkulácia, trvajúca zvyčajne od júna do októbra, všeobecne nepodporuje vznik TC nad IO). Druhým obdobím s pomerne častým výskytom uvedených situácií je mesiac november. Len pre zaujímavosť doplníme, že naposledy k vytvoreniu cyklonálnych dvojičiek nad IO došlo v decembri 2011 (cyklóny Thane a Benilde – oba búrkové systémy sa vyvinuli do plno rozvinutých cyklónov, pričom cyklón Thane 30. Decembra 2011 zasiahol juhovýchodné pobrežie Indie). 


Obr. 3: Animácia zachytáva teplotu infračerveného vyžarovania horných vrstiev oblačnosti v priebehu obdobia od 9. do 12. mája 2013  (modré a červené odtiene poukazujú na extrémne nízke teploty najvrchnejších častí oblačnosti; červená tiež indikuje intenzívnu konvekciu v oblasti TC Mahasen a Jamala; ide o kompozit záberov z družíc METEOSAT-5, GMS, GOES 10, a GOES 8; Zdroj)

Z hľadiska dlhodobého výskytu cyklonálnych dvojičiek je možné si tiež všimnúť, že najčastejšie sa nad IO objavujú v období pôsobenia aktívnej fáze tzv. Madden-julianovej oscilácie (MJO, tiež sa označuje termínom 30 až 60- (40 až 50)-denná oscilácia, Obr. 4), ktorá v oblasti rovníka podporuje vznik intenzívnych konvektívnych búrok. Podobne ako poveternostné poruchy miernych šírok, viazané na pohyb tzv. Rossbyho vĺn, sú aj oblasti intenzívnej konvekcie v trópoch, a predovšetkým v Intertropickej zóne konvergencie (ITZK), spojené so západovýchodným šírením atmosférických vĺn vo vyšších vrstvách troposféry – tieto vlny vznikajú vzájomnou interakciou Kelvinových a Rossbyho vĺn. MJO oscilácia sa v prízemnom poli prejavuje predovšetkým zásadnou zmenou smeru prúdenia vzduchu. Ustálené pasátové prúdenie (severne od rovníka ide o severovýchodný, južne od rovníka o juhovýchodný pasát) je výrazne modifikované do zbiehavého prúdenia (konvergencie) na perifériách rodiacich sa konvektívnych buniek – to znamená, že prevažne východné prúdenie v prízemných hladinách v rámci ITZK sa lokálne mení na západné, čo vedie k silnej konvergencii a následnému vytváraniu intenzívnej konvekcie a zrážok. Viac je možné sa o dynamike a prejavoch MJO oscilácie dočítať tu: The Madden-Julian Oscillation


Obr. 4: Hovmöllerov diagram zobrazujúci veľkosť 5-denných priemerov odchýlok množstva dlhovlnnej radiácie unikajúcej do kozmického priestoru v období od 16. novembra 2012 do 12. mája 2013 (časová os vľavo) - záporné odchýlky poukazujú na silne aktívnu fázu MJO a teda intenzívnu konvekciu a tvorbu búrkovej oblačnosti - kontúry orientované z horného ľavého okraja smerom k dolnému pravému naznačujú pohyb MJO od západu na východ (Zdroj)


Obr. 5: Nevšedný pohľad na dve dvojice tropických cyklón v oblasti západného (Kesiny - dole vľavo; Cyklón 01A - hore vľavo) a východného IO (Errol - dole pravo; Cyklón 02B - hore vpravo) dňa 9. mája 2002 (Zdroj)

Na záver len pre zaujímavosť uvedieme, že aj v prípade výskytu cyklonálnych dvojičiek sa môžu vyskytnúť nečakané rarity. K tej najzaujímavejšej došlo v máji 2002 (Obr. 5), kedy veľmi silná fáza MJO oscilácie pri svojom postupe na východ od pobrežia východnej Afriky až po Indonéziu a Austráliu prispela k vzniku hneď dvoch dvojíc tropických cyklón. Prvá dvojica TC vznikla v priestore západného IO v období od 1. do 3. mája (TC Kesiny a Cyklón 01A), druhá o necelý týždeň neskôr, a to 8. až 10. mája (TC Errol a Cyklón 02B). Oba západnejšie položene TC zasiahli pevninu a spôsobili závažne materiálne aj ľudské straty na ostrove Madagaskar (Kesiny) a v Ománe (Cyklón 01A).


Literatúra
Shen, B.-W., W.-K. Tao, Y.-L. Lin, and A. Laing, 2012: Genesis of twin tropical cyclones as revealed by a global mesoscale model: The role of mixed Rossby-gravity waves. J. Geophys. Res., 117, D13114, doi:10.1029/2012JD017450

Iné zdroje
http://www.cpc.ncep.noaa.gov/products/precip/CWlink/MJO/mjo.shtml
http://earthobservatory.nasa.gov/IOTD/view.php?id=703
http://www.atmos.albany.edu/student/ventrice/real_time/maps/kelvin/total/vp/indian_analyses.html
http://www.wunderground.com/blog/JeffMasters/comment.html?entrynum=2403
http://ruc.noaa.gov/hfip/tcgen/tcgen.php?basin=nio
http://www.imd.gov.in/section/nhac/dynamic/cyclone.htm
http://www.cpc.ncep.noaa.gov/products/precip/CWlink/daily_mjo_index/mjo_index.shtml 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Vysušovanie krajiny vs. silnejúci skleníkový efekt

Je príčinou klimatickej zmeny a globálneho otepľovania vysušovanie krajiny? V súvislosti s príčinami globálneho otepľovania a klimatick...