Tropické cyklóny
(hurikány, tajfúny, atď.; ďalej len „TC“) patria medzi najkomplexnejšie a najničivejšie
búrkové systémy na Zemi. Deštrukčnej sile ich účinku sú ročne vystavené milióny
ľudí v pobrežných oblastiach tropických a subtropických regiónov.
V priebehu roka vznikne nad tropickými teplými oceánmi viac ako 80 TC,
a približne 12 % z tohto počtu má svoj pôvod v Atlantickom
oceáne a v Karibiku. Keďže sú s ich postupom nad pevninu takmer
vždy spojené značné ľudské straty a obrovské materiálne škody, informácie
o dlhodobých zmenách a predpokladaných scenároch frekvencie ich výskytu,
ako aj intenzity TC v meniacich sa klimatických podmienkach 20. a 21.
storočia majú mimoriadny strategický význam. Doterajší výskum naznačoval, že
vplyvom otepľovania atmosféry, ale najmä povrchových vrstiev oceánov sa bude
ich sila (intenzita) zvyšovať, no ich celkový počet bude skôr mierne klesať,
prípadne sa nebude meniť vôbec (okrem kategórie najsilnejších TC, kategórie 3
a viac). Predošlé projekcie TC pre 21. storočie tiež predpokladali
výraznejší rast intenzity sprievodných fenoménov TC, a to hlavne
priemernej rýchlosti vetra (ako aj okamžitých nárazov) a extrémnych
zrážok.
Obr. 1: (vľavo) Hurikán Elena zachytený nad Mexickým zálivom 1. septembra 1985; (vpravo) hurikán Irene v blízkosti súostrovia Bahamy 24. augusta 2011 (v tom čase hurikán 3. kategórie; Zdroj)
Obr. 1: (vľavo) Hurikán Elena zachytený nad Mexickým zálivom 1. septembra 1985; (vpravo) hurikán Irene v blízkosti súostrovia Bahamy 24. augusta 2011 (v tom čase hurikán 3. kategórie; Zdroj)
Nová štúdia Kerryho Emanuela z MIT (Downscaling CMIP5 climate models shows increased tropical cyclone activity over the 21st century) však prišla k diametrálne odlišnému záveru, najmä
pokiaľ ide o očakávané zmeny celkového počtu TC. Hurikány a tajfúny
sa podľa Emanuelových záverov stanú nielen silnejšími, ale celkovo aj
častejšími, a to predovšetkým v oblasti severného Pacifiku (Obr. 2 a 4), kde ročné
vznikne najviac TC na Zemi (v priemer 26-30 TC/rok). Veľmi podobný scenár zmien
možno očakávať aj v Atlantickom oceáne. Celkový nárast počtu TC pre
21. storočie, získaný metódou dynamického downscalingu fyzikálnych premenných
závislých napríklad aj od zmeny teploty oceánov (použitím globálnych a regionálnych
modelov), nakoniec celkom dobre súhlasí so scenármi tzv. GPI indexu ("Genesis Potential Index", Obr. 5), ktorého výpočet od teploty oceánov závisí len málo alebo
takmer vôbec (hodnota GPI závisí od termodynamický premenných atmosféry,
potenciálnej vorticity, či vertikálneho strihu vetra).
Obr. 2: Zmeny ročného počtu TC interpolované z gridu 4 × 4 ° - priemer šiestich CMPI5 modelov - vypočítané ako rozdiel ročného počtu medzi obdobiami 1950-2005 a 2006-2100 (červenšie odtiene znamenajú nárast počtu; Zdroj)
Obr. 2: Zmeny ročného počtu TC interpolované z gridu 4 × 4 ° - priemer šiestich CMPI5 modelov - vypočítané ako rozdiel ročného počtu medzi obdobiami 1950-2005 a 2006-2100 (červenšie odtiene znamenajú nárast počtu; Zdroj)
Obr. 3:
Zmeny hodnoty PDI indexu interpolované z gridu 4 × 4 ° - priemer šiestich
CMPI5 modelov - vypočítané ako rozdiel medzi obdobiami
1950-2005 a 2006-2100
(červenšie odtiene znamenajú nárast počtu; Zdroj)
Napriek tejto
nekonzistentnosti s predošlým výskumom TC, Emanuelova práca prináša aj dva
významne závery, zhodujúce sa so staršími štúdiami. Po prvé, potvrdila úzku
previazanosť a pravdepodobne aj kauzálny vzťah medzi nárastom intenzity a
frekvencie silných TC (kategórie 3 a viac) a zvyšovaním teploty
tropických oceánov. Tento aspekt je veľmi dôležitý, keďže najväčší podiel škôd
na pevninách spôsobujú práve TC 4. a 5. kategórie (s priemernou rýchlosťou vetra nad
250 km/h). Dobrým príkladom je rok 2005, kedy územie Spojených štátov zasiahli
hneď tri ničivé hurikány kategórie 3 a 4, Katrina, Rita a Wilma,
a úhrne spôsobili škody vo výšky minimálna 200 mld. USD. Na nárast
intenzity silnejších TC poukazuje aj očakávané výrazne zvýšenie tzv. indexu PDI
(„Power Dissipation Index“, Obr. 3) až o 45 % v priebehu tohto storočia (celkový
počet TC s kategóriou 3 a viac by sa mal zvýšiť asi o 40 %, Obr. 4). V budúcnosti
bude však potrebné, okrem ničivých účinkov vetra a extrémnych zrážok, brať
do úvahy aj potenciál rastu hladiny oceánov, ktorý predovšetkým pri silných TC
povedie k rastu škôd v dôsledku vysokého morského príboja (príkladom môže byť aj slabší hurikán Sandy, ktorý zapríčinil značné škody v New Yorku; Video nižšie). Po druhé,
štúdia tiež potvrdila predpokladaný nárastu intenzívnych zrážok, ktoré so sebou TC
prinášajú (v dôsledku vyššieho výparu vody z hladiny oceánov a vyššej
teploty atmosféry).
Obr. 4: Dekádne zmeny celkového ročného počtu TC v období 1950-2100 simulovené modelmi CMIP5, pre obdobie 2006-2100 pomocou emisného scenára RCP8.5 (červené línie uprostred boxplotov predstavuju medián; Zdroj)
Obr. 5: Dlhodobé zmeny (1950-2005) a predpokladané scenáre (2006-2100) ročného počtu TC (zelená) a tzv. GPI indexu (Zdroj)
Obr. 4: Dekádne zmeny celkového ročného počtu TC v období 1950-2100 simulovené modelmi CMIP5, pre obdobie 2006-2100 pomocou emisného scenára RCP8.5 (červené línie uprostred boxplotov predstavuju medián; Zdroj)
Obr. 5: Dlhodobé zmeny (1950-2005) a predpokladané scenáre (2006-2100) ročného počtu TC (zelená) a tzv. GPI indexu (Zdroj)
Prečo však
Emanuelova štúdia prináša tak zásadne odlišný obraz zmien z pohľadu
celkovej frekvencie TC? Odpoveď na túto otázku sa zrejme skrýva v použití
novej generácie šiestich globálnych a regionálnych modelov (CMIP5 v podmienkach
emisného scenára RCP8.5), ktoré sú schopené nielen presnejšie modelovať zmeny
termodynamických vlastností centrálnych častí TC v nových podmienkach
teplejšej atmosféry a oceánov (v porovnaní s modelmi CMIP3, ale
počítať aj s vplyvmi, ktoré doposiaľ neboli v modelových simuláciách
uvažované významnejšie – napr. vplyv množstva síranových aerosólov
v zemskej atmosfére na podmienky vzniku TC. Práve tento vplyv sa podľa
historických analýz ukazuje byť dosť zásadný, čoho príkladom môže byť globálne
nižší počet TC v 70. a 80. rokoch 20. storočia, ktorý je dnes dávaný
do súvisu s vyššími koncentráciami síranových aerosólov. Nárast celkového
počtu TC v podmienkach 21. storočia preto Emanuel vidí
najpravdepodobnejšie ako dôsledok predpokladaného poklesu koncentrácií týchto
aerosólov v troposfére a stratosfére (pokles ich koncentrácie vedie k zvyšovaniu povrchovej teploty oceánov).
Video: Modelová simulácia NASA rýchlosti vetra na hladine 850 hPa hurikánu Sandy z roku 2012 (Zdroj: NASA's Goddard Space Flight Center and NASA Center for Climate Simulation. Video courtesy of NASA/GSFC/William Putman)
Obr. 6: Nad centrálnym Atlantikom smerom na západ postupuje tropická búrka a v tomto roku už 4. pomenovaná tropická porucha, Dorian. Bude to budúci hurikán? (Zdroj)
Súvisiace články
Teplejší Atlantik zvýši riziko hurikánov v západnej Európe
Keď sa z hurikánov stávajú super-búrky
Zdroje
http://www.gfdl.noaa.gov/global-warming-and-hurricanes
http://www.pnas.org/content/110/30/12219.abstract?sid=fa02e9ca-479d-4c7b-bb21-151d18d1fad7
http://eaps4.mit.edu/faculty/Emanuel/publications/research_papers
http://www.vesmir.cz/clanek/sandy-a-zmena-klimatu
http://www.climatecentral.org/blogs/nasas-mesmerizing-animation-of-hurricane-sandys-near-surface-winds-16086
http://www.livescience.com/28489-sandy-after-six-months.html
http://www.climatecentral.org/news/study-projects-more-frequent-and-stronger-hurricanes-worldwide-16204
http://www.ipsnews.net/2013/07/qa-hurricanes-are-getting-stronger-in-the-caribbean/
http://www.livescience.com/11260-hurricanes-nature-biggest-storms.html
http://www.climatecentral.org/news/ongoing-coverage-of-historic-hurricane-sandy-15184
http://www.climatecentral.org/blogs/nasas-mesmerizing-animation-of-hurricane-sandys-near-surface-winds-16086
http://www.gfdl.noaa.gov/cms-filesystem-action?file=user_files/gav/publications/vv_11_pdi-ace.pdf
ftp://texmex.mit.edu/pub/emanuel/Papers/camargo_etal_2007.pdf
http://news.yahoo.com/more-major-hurricanes-coming-century-191110212.html
http://www.pnas.org/content/110/30/12219.abstract?sid=fa02e9ca-479d-4c7b-bb21-151d18d1fad7
http://eaps4.mit.edu/faculty/Emanuel/publications/research_papers
http://www.vesmir.cz/clanek/sandy-a-zmena-klimatu
http://www.climatecentral.org/blogs/nasas-mesmerizing-animation-of-hurricane-sandys-near-surface-winds-16086
http://www.livescience.com/28489-sandy-after-six-months.html
http://www.climatecentral.org/news/study-projects-more-frequent-and-stronger-hurricanes-worldwide-16204
http://www.ipsnews.net/2013/07/qa-hurricanes-are-getting-stronger-in-the-caribbean/
http://www.livescience.com/11260-hurricanes-nature-biggest-storms.html
http://www.climatecentral.org/news/ongoing-coverage-of-historic-hurricane-sandy-15184
http://www.climatecentral.org/blogs/nasas-mesmerizing-animation-of-hurricane-sandys-near-surface-winds-16086
http://www.gfdl.noaa.gov/cms-filesystem-action?file=user_files/gav/publications/vv_11_pdi-ace.pdf
ftp://texmex.mit.edu/pub/emanuel/Papers/camargo_etal_2007.pdf
http://news.yahoo.com/more-major-hurricanes-coming-century-191110212.html
Existuje jeden slovenský vynález na tlmenie hurikánov, ktorý používa rozprášenú morskú vodu. Na to bolo udelený americký patent. https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10151728615909322&set=a.10150207050209322.328334.554374321&type=1&theater
OdpovedaťOdstrániťJoži, vynikajuce zhrnutie! O tejto praci este budeme pocut! Myslim, ze podstatu si vystihol.
OdpovedaťOdstrániťDakujem Alex! Emanuelova praca predstavuje zasadny prielom, preto mas urcite pravdu v tom, ze o nej este budeme pocut ... :)
Odstrániť