Veda bližšie k ľuďom (?)

O úskaliach popularizácie vedy

Záujem širšej verejnosti o výsledky vedeckého výskumu je nevyhnutný a nebál by som sa povedať, že pre samotnú vedu až existenčne dôležitý. Mnohé vedné odbory sú totižto financované z verejných zdrojov. A kto iný, ak nie rádový občan prostredníctvom jeho volených zástupov môže rozhodnúť o tom, ktorý výskum podporiť, a naopak, ktorý nie? Verejnosť by preto mala vedieť nielen to, na aký výskum ich prostriedky putujú, ale aj to, aké výsledky veda prináša a čo táto zdanlivo nesúrodá spleť informácií znamená pre náš bežný život, prípadne ako to všetko využiť pre budovanie „lepšej“ spoločnosti.

Nenahraditeľnú úlohu v tomto smere zohráva profesionálna popularizácia vedy, ktorej by som sa neštítil prisúdiť minimálne tak veľký význam ako základnému či aplikovanému výskumu. Je tu však niekoľko zásadných problémov, či dokonca rizík, ktoré, žiaľ, z popularizácie nerobia v žiadnom prípade atraktívnu činnosť, najmä nie pre mladých začínajúcich vedcov. Základným problémom je jej adekvátne ohodnotenie a náležité ocenenie jej významu, a to už v samotnej vedeckej komunite. 

V súčasnosti popularizácia stojí nielen na periférii záujmu vedeckých pracovníkov, a majú na to nejeden dôvod, ale tí, ktorí nakoniec aj vedu popularizujú, sú často krát napádaní a dehonestovaní buď už samotnou verejnosťou alebo svojimi kolegami. A prečo? Vedecký výskum neprináša totiž len zaujímavé a hodnotné informácie. Pokiaľ ich „komunikátori“ uvedú do širšieho a správneho kontextu, nemusia to byť informácie vždy len príjemné, najmä nie pre isté politicky a finančne motivované skupiny ľudí.

Ako dobrý príklad nám môže poslúžiť výskum klimatickej zmeny, ktorý je v posledných rokoch sprevádzaný početnými a umelo vykonštruovanými aférami o zneužívaní údajov, chybnej interpretácií výsledkov či dokonca neetickom chovaní klimatológov. Nie je žiadnou náhodou, že zosmiešňovaní boli najmä aktívni popularizátori klimatológie. Niet preto divu, že mnohých mladých vedcov popularizácia príliš neláka. Veď prečo by si mali svoj vedecký kredit „pošpiniť“ nejakou aférou hneď na začiatku svojej dobre sa rozbiehajúcej kariéry?                  

Nie je to však všetko! Odkomunikovať laickej verejnosti všetky podstatné závery vedeckej práce a interpretovať ich v dostatočne širokých súvislostiach, a k tomu ešte zrozumiteľnou formou bez zaťažujúceho odborného žargónu, je vec už sama o sebe aj pre vedca neľahká. Ba čo viac. Súčasný systém formálneho hodnotenia vedeckých pracovníkov veľký priestor pre popularizáciu vedy nielenže neposkytuje, v mnohých prípadoch vedca skôr od takejto činnosti odrádza. Nezáleží na tom, čo popri výskume robíte, či ste učiteľ alebo zručný programátor, najdôležitejšie sú vaše výstupy v podobe odborných článkov v renomovaných, zväčša zahraničných impaktových časopisoch. 

Čim viac článkov za rok vyprodukujete a čím vyšší je váš citačný index, tým rýchlejšie stúpate v hodnotovom a výkonnostnom rebríčku vedeckej komunity. Vaša hodnota sa zvyšuje a ste stále viac žiadaní, čo vám samozrejme prináša určité finančné zabezpečenie. A okrem iného, pomáhate tým podporovať aj rastúcu prestíž svojho pracoviska, ktoré má v konečnom dôsledku lepšiu pozíciu v konkurenčnom boji o prideľované finančné prostriedky. Tisícky článkov publikovaných ročne v prestížnych časopisoch je len dôkazom toho, že motivácia, najmä u mladých perspektívnych vedcov, je vysoká. Na tomto systéme by nebolo nič zlé, pokiaľ by existovali efektívne spôsoby, ako informácie z odborných časopisov dostať ďalej medzi ľudí.

Čo teda s nepreberným množstvom kvalitných informácií, ktoré sú verejnosti zväčša neprístupné v rozsiahlych databázach náročne písaných odborných článkov? Ak chcete mať k nim otvorený prístup, treba si väčšinou poriadne hlboko siahnuť do vrecka. A ak sa k článkom aj dopracujete, väčšinou zistíte, že na vytvorenie celistvého a zmysluplného obrazu o danom probléme je potrebné naštudovať celé tucty takýto príspevkov. Interpretačná hodnota vašich záverov nakoniec môže naraziť ešte na jeden problém – a tým je vaše odborné vzdelanie a orientácia aspoň v základoch daného odboru.

Napísať kvalitný popularizačný článok nie je jednoduché ani pre vedca, nieto ešte pre nadšeného amatéra či laika. Okrem toho, existuje oveľa viac dôvodov prečo by takáto aktivita mala spadať predovšetkým do kompetencie samotných odborníkov. Žiaľ, tí však kvôli svojej vedeckej práci, ktorá je už sama o sebe nesmierne náročná, na popularizáciu zväčša nemajú čas. 

Je to veľká škoda nielen pre samotnú vedu, ale o veľa prichádza najmä verejnosť. Spoľahnúť sa na masmédia alebo rôznych podivných šarlatánov, ktorí sa za vedcov vydávajú, môže priniesť oveľa viac škôd ako úžitku. Príkladom môže byť nedávne šírenie neoverených a vedecky nepodložených správ o tohtoročnom najchladnejšom lete za posledných 200 rokov, či nástupenovej doby ľadovej, ktorá by mala zachvátiť svet údajne už budúci rok.

Pokiaľ vedecká obec neprehodnotí svoj postoj k profesionálnej popularizácii výsledkov svojej práce a náležitým spôsobom neuzná jej miesto a hodnotu v rámci svojej odbornej agendy, je celkom možné, že dlhodobé zanedbávanie snahy o budovanie informačného prepojenia sveta vedy s verejnosťou sa nakoniec obráti proti vedcom samotným. Samozrejme, ani netreba ďalej písať o tom, aká obrovská škoda by to bola pre celú spoločnosť.