nedeľa 9. augusta 2015

Leto ako zo Stredomoria – horúce a veľmi suché

Tohtoročné leto je ochutnávkou toho, čo v polovici tohto storočia bude na Slovensku celkom bežné, a hlavným problémom bude voda

Tohtoročné leto si za svoj vrchol vybralo opäť august. Po veľmi horúcom a aj mimoriadne suchom júli nás celkom určite čaká ešte suchší a možno aj rekordne horúci august. K tomuto „nešťastnému“ statusu by mu mala dopomôcť aj súčasná vlna horúčav, ktorá sa zapíše do histórie ako jedna z tých najextrémnejších. Rok 2015 si tak pravdepodobne zapamätáme všetci, a to aj vďaka horúcemu letu. Tento rok má ambície stať sa nielen najteplejším rokom za posledných viac ako stoštyridsať rokov, a prekonať tak minulý, rekordne teplý rok, ale dnes je takmer isté aj to, že bude jedným z najsuchších. Keďže už teraz je [meteorologické] sucho vážnejšie ako to v roku 2003, objavujú sa obavy z toho, že by sa mohla opakovať katastrofálna situácia z roku 1947 (Obr. 1).


Obr. 1: Dozor nad úrodou pšenice počas sucha v roku 1947 - v čase sucha dozeral na každý výmlat úradmi dosadený mlatobný komisár, prednosť mali dodávky obilia štátu (Zdroj)

Mladšie ročníky si na povojnové sucho a katastrofálnu neúrodou asi spomenú len ťažko, preto sa oplatí si pripomenúť, že vtedy nás pred zúfalou potravinovou krízou, a možno aj hladomorom, zachránila až potravinová pomoc z bývalého Sovietskeho zväzu. Je síce pravda, že aj keby sa sucho z roku 1947 opakovalo v celom svojom rozsahu dnes, vďaka lepších technológiám by nevyhnutne nemuselo mať tak závažne dôsledky ako pred takmer 70 rokmi. Či tomu tak skutočne aj bude je stále otázne, no podľa najnovších informácií sa zdá, že tohtoročná úroda obilnín bude o minimálne štvrtinu nižšia než v minulom roku [ohrozené sú však aj ostatné plodiny - kukurica, zemianky, atď.].  Ak by hrozila v niektorom z ďalších rokov dokonca ešte väčšia neúroda, kto nám bude schopný podať pomocnú ruku, keď s podobnou situáciou dlhodobo zápasia aj okolité štáty v Európe?

Extrémne teplo, a v mnohých prípadoch aj sucho, nie je totiž len u nás. Vlna horúčav, pravdepodobne najvýraznejšia od roku 2010, kedy v Rusku na následky prehriatia organizmu predčasne zomrelo takmer 60 tisíc ľudí a zastavilo vývoz pšenice kvôli obrovskej neúrode, zasiahla, s výnimkou Škandinávie a Britských ostrovov, prakticky celú Európu. Celkom určite stojí za pozornosť aj skutočnosť, že sucho v niektorých častiach strednej Európy pretrváva, s výnimkou krátkych prestávok, už štvrtý rok [od roku 2011, Obr. 4]. Sucho sa už napríklad začína prejavovať aj na vodnom stave a prietoku Dunaja (Obr. 2), predovšetkým na jeho dolnom toku [Zdroj].


Obr. 2: Vážne sucho v strednej Európe sa začína podpisovať aj na vodnom stave druhej najväčšej rieky Európy, Dunaja - záber je z Rumunska (Zdroj)

Vo svete sa v posledných rokoch celkom oprávnene, a to dokonca aj medzi odborníkmi, rozšírilo používanie termínu „megadrought“, teda megasucho. V skratke ide veľmi dlhé obdobia sucha, trvajúce minimálne jedno desaťročie a spôsobujúce mimoriadne závažne ekonomické straty. Svojou dĺžkou a následkami sa celkom určite k tomuto statusu priblížilo napríklad dlhodobé sucho v Austrálii, ktoré pustošilo krajinu v rokoch 2001 až 2009, pričom zvlášť kritické boli hlavne roky 2002 a 2006 [v roku 2009 sa k suchu pridali aj ničivé požiare, ktoré si len v štáte Viktória vyžiadali viac ako 200 mŕtvych]. Podobný charakter malo a stále má sucho v centrálnej a východnej Brazílii, ktoré s prestávkami trvá už viac ako desať rokov, a ktorého následkom je aj pretrvávajúca kritická situácia v najhustejšie obývanej oblasti Južnej Ameriky, v okolí 20-miliónového São Paula. Extrémne sucho pomerne rýchlo devastuje aj celé západné pobrežie Severnej Ameriky, vrátane veľkej časti Aljašky a vnútrozemia Kanady, kde zažívajú jednu z najhorších sezón lesných požiarov v histórii. A takto by sme mohli pokračovať aj ďalej, keďže zoznam oblastí, ktoré v súčasnosti bojujú s nedostatkom vody je stále dlhší [Zdroj].

O súvislostiach medzi globálnym otepľovaním a sucho [aj na Slovensku] viac v článku Globálne otepľovanie zvyšuje riziko výskytu sucha.

Možno sa ale pýtate, či podobné megasucho nehrozí v najbližšej budúcnosti aj Slovensku či strednej Európe. Sucho je veľmi nepríjemný "protivník". Prichádza nenápadne a pomaly, no jeho dôsledku môžu pretrvávať celé desaťročia a nie je preto žiadnym prekvapením, že dokáže zruinovať ekonomiku celých štátov. Ak by sme sa pozreli na niekoľko základných ukazovateľov vývoja sucha, a to nielen na území Slovenska, vyplýva z nich, že tohtoročné sucho môže mať pre Slovensko dokonca ešte vážnejšie následky než povedzme tie z rokov 2011 a 2012, 2007 či 2003. Dôvod je vcelku jednoduchý. Sucho totiž nie je len u nás, ale dlhodobo pretrváva na viac ako polovici európskeho kontinentu, zvlášť na západ a sever od našich hraníc (Obr. 3). Táto situácia môže tak nakoniec prispieť nielen k rýchlejšiemu nástupu extrémne vysokých teplôt vzduchu počas leta, k čomu nakoniec aj v týchto dňoch dochádza, ale aj k chronickému nedostatku vody a jej zhoršenej dostupnosti pre obyvateľstvo v mnohých regiónoch Slovenska. Možno je už trochu neskoro sa teraz pýtať, či je naša krajina na takúto situáciu pripravená.


Obr. 3: Priemerná hodnota štandardizovaného zrážkovo-evapotranspiračného indexu (SPEI) v období apríl až jún 2015 poukazuje na značný rozsah sucha na európskom kontinente (Zdroj)  


Obr. 4: Šesť-mesačný štandardizovaný zrážkovo-evapotranspiračný index (SPEI) na Slovensku v období 1951-2015 - dlhodobé a veľmi vážne sucho nastúpilo po roku 2010, ktorý bol naopak na Slovensku mimoriadne vlhký (Zdroj)  

Tieto štatisticky sú na jednej strane síce zaujímavé, ale na strane druhej treba pripustiť aj fakt, že nie sú dielom žiadnej náhody. Klimatológovia upozorňujú na stále častejšie extrémy počasia či výskyt suchších a teplejších rokov, ktoré prichádzajú najmä v dôsledku globálneho otepľovania, už celé desaťročia. Takmer nikto však týmto varovaniam doposiaľ nevenoval náležitú pozornosť, a klimatológovia boli takmer vždy len na smiech. Museli prísť až dôsledky nového režimu klímy v podobe klesajúcich zásob podzemných vôd, stále väčších škôd a strát v poľnohospodárstve či rastúceho počtu úmrtí na následky extrémneho počasia, aby si naša spoločnosť konečne začala uvedomovať, akú hrozbu pre nás všetkých klimatická zmena v skutočnosti predstavuje. Či je alebo nie na adekvátnu odpoveď neskoro, ukáže až čas, no z dnešného pohľadu je istá jedna, dosť podstatná vec. Pokiaľ ľudia neprestanú zahlcovať zemskú atmosféru prebytočným oxidom uhličitým či metánom, situácia sa v budúcnosti nezlepší, práve naopak. Ak nebudeme pripravení, môže nás veľmi nepríjemne prekvapiť.

Mali by sme sa teda obávať toho, že podobne suché a horúce roky budú v budúcnosti celkom bežné aj u nás v strednej Európe? A nakoniec, plynie z toho aj to, že by jedného dňa Slovensko dospelo až do situácie, s ktorou si nedokážu poradiť ani obyvatelia vyspelej Kalifornie, ktorej ekonomiku doslova ničí dlhotrvajúce sucho a extrémny nedostatok vody?

Áno, aj to je jeden z možných variantov našej budúcnosti v prípade, že ľudstvo bude aj naďalej využívať pre pohon globálnej ekonomiky fosílne palivá a dopyt po energii bude neustále narastať. Ak by sa tento scenár naplnil, klíma na Slovensku sa v priebehu nasledujúcich desaťročí zmení doslova na nepoznanie. Dôkazom sú aj najnovšie výskumy pracujúce so simuláciami budúcej klímy, ktoré ponúkajú možné scenáre budúceho vývoja podnebia v celej Európe. A načo by sa mali obyvatelia Slovenska pripraviť (pozri rámček nižšie)?

Fakt, že zimy alebo letá budú v priemere teplejšie o minimálne 5 stupňov Celzia, neznie na prvý pohľad veľmi znepokojujúco. Ale už to, že počas letných horúčav budeme pravidelne vystavení teplotám okolo 40-45 stupňov Celzia, celkom určite príjemné nebude, najmä nie v mestách. Naše najjužnejšie oblasti sa tak teplotne priblížia klíme južného pobrežia Francúzska či stredného Portugalska.

S vyššími teplotami však automaticky prichádza aj vyššia spotreba vody, či už v domácnostiach alebo na záhradkách či poliach. Scenáre toho, ako veľa a ako často bude u nás pršať o 50 rokov síce nie sú tak jednoznačné ako v prípade teploty, no prevažná časť modelov očakáva na Slovensku výrazne suchšie podmienky ako dnes, hlavne v letnom období. Čaká nás teda podobný osud ako suchom sužovanú Kaliforniu, kde farmári bojujú o každý galón vody a v tom horšom prípade opúšťajú svoje zdevastované statky, len aby prežili? Ak sa napríklad naučíme efektívne využívať prebytok vody zo zimy, nemusí byť takýto scenár nevyhnutný. Môže to byť pre nás dokonca výhoda.


Ako to bude vyzerať s teplotou a zrážkami u nás v Európe o nejakých 60 až 70 rokov? Tu je jedna z možných odpovedí. Na priložených mapkách vidieť očakávané zmeny teploty (vľavo) a atmosférických zrážok (vpravo) medzi obdobiami 1971-2000 a 2071-2100 podľa najnovších modelových výstupov projektu EURO-CORDEX. Treba tiež pripomenúť, že uvedené zmeny zohľadňujú najvyšší emisný scenár RCP8.5, podľa ktorého by ľudstvo aj v druhej polovici tohto storočia ešte stále a veľmi intenzívne využívalo k produkcii energie fosílne palivá.

Ako vidieť, zmeny oboch klimatických prvkov sú dosť zásadné, no súčasne aj veľmi znepokojujúce. Priemerná ročná teplota by podľa týchto výstupov mohla vzrásť na Slovenskú o 4 až 5 °C, s rýchlejším rastom v horských oblastiach na severe a východe územia. Naše najjužnejšie oblasti tak budú mať na konci tohto storočia podobný teplotný režim, ktorý by sme v súčasnosti našli na južnom pobreží Francúzska, v Pádskej nížine (sev. Taliansko), v strednom Portugalsku či na juhu Dalmácie. Príjemné nie? Najmä ak považujeme dlhotrvajúce veľmi teplé a suché jarné a letné obdobia stredomorského typu za niečo normálne, hlavne na Slovensku. [Treba pritom počítať aj s tým, že oteplenie o minimálne 4 °C môže v konkrétnych situáciách znamenať, že počas letných vĺn horúčav budú denné teplotné maximá približne o 10-12 °C vyššie ako dnes – teda namiesto teploty 32 °C budú skôr typické hodnoty okolo 42-44 °C]


Obr. 5: Predpokladané zmeny priemernej ročnej teploty (vľavo) a ročných úhrnov zrážok (vpravo) pre obdobie 2071-2100 [v porovnaní s 1971-2000] podľa výstupov projektu Euro-CORDEX (emisný scenár RCP8.5; Zdroj)

Avšak ešte predtým, ako začneme „otvárať šampanské“, pozrime sa na predpokladaný vývoj zrážok. Žiaľ, v tomto smere sú správy pre Slovensko viac ako nepríjemné. Aj keď na úrovni ročného úhrnu budú zrážky pribúdať o 5 až 20 %, pri detailnejšom pohľade na letné zrážky zistíme, že ročný nárast obstarajú hlavne zimné zrážky (inak povedané zrážky v chladnom polroku), naopak v lete sa očakáva veľmi zásadný pokles, a to až o 20 % (podrobnejšie informácie tu). Aj keď u nás pravdepodobne nebude problém s vodou tak „dramatický“ ako v Stredomorí, Slovensko sa veľmi rýchlo môže v priebehu tohto storočia zaradiť medzi štáty, kde voda bude tiež nedostatkovým zdrojom. Nebude to však len o tom, že voda bude stále drahšia a nedostupnejšia. Problém bude mať predovšetkým naše poľnohospodárstvo [nedostatok vody sa premietne aj do vyšších cien potravín, atď.]. A čo s tým robiť? Odpoveď na túto otázku by sme mohli čiastočne nájsť v odpovedi na ďalšiu, trochu zložitejšiu otázku. Akým spôsobom manažovania krajiny a hydrologického cyklu si Slovensko bude schopné uchovať [bohatý] zimný prebytok vody na suchšie a teplejšie letá? Alebo sa staneme 100%-ne závislí od dovozu drahých potravín a vody zo zahraničia?


Zdroje
Mimoriadne až extrémne suchý jún 2015
http://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=637
Júl 2015 bol na Slovensku mimoriadne až extrémne teplý
http://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=640 
Megacity drought: Sao Paulo withers after dry ‘wet season’
https://theconversation.com/megacity-drought-sao-paulo-withers-after-dry-wet-season-42799
“Worst Fire Conditions On Record” — As Heatwaves, Drought Bake North American West, Wildfires Erupt From California to Alaska
http://1url.cz/APG4
Global drought 
http://robinwestenra.blogspot.co.nz/2015/06/global-drought.html
Monitoring sucha na Podunajskej a Východoslovenskej nížine k 02.08.2015
http://www.shmu.sk/sk/?page=2091&id=22
Väčšie sucho bolo len pred 65 rokmi
http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/247712-vaecsie-sucho-bolo-len-pred-65-rokmi/
Boats high and dry as Central Europe fights drought
http://www.scotsman.com/news/environment/boats-high-and-dry-as-central-europe-fights-drought-1-3852796
Soudelor Approaches Taiwan; All-Time Record Heat Returns to Germany
http://www.wunderground.com/blog/JeffMasters/comment.html?entrynum=3065 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Vysušovanie krajiny vs. silnejúci skleníkový efekt

Je príčinou klimatickej zmeny a globálneho otepľovania vysušovanie krajiny? V súvislosti s príčinami globálneho otepľovania a klimatick...