Všetko, čo ste kedy chceli vedieť o búrkach, ale báli ste sa opýtať

Čo by mali ľudia o búrkach vedieť? Ako vzniká búrka? Čo robiť, keď nás búrka zastihne v prírode?

Hoci búrka nepochybne patrí medzi najatraktívnejšie prírodné fenomény, zažiť ju na vlastnej koži v prírode či na hrebeni hôr celkom určite nepatrí medzi skúsenosti, po ktorej všetci túžime. Podvedomý strach z tohto prírodného úkazu je však celkom na mieste, keďže samotná búrka disponuje celým arzenálom nebezpečných sprievodných javov, ktoré nás môžu zabiť.  

Niečo na úvod

Búrky sú extrémnym prejavom atmosférickej konvekcie, pri ktorej dochádza k uvoľňovaniu latentného tepla v dôsledku kondenzácie vodnej pary. Ide o veľmi komplexný atmosférický jav sprevádzaný extrémnymi a nebezpečnými javmi, akými sú bleskové výboje, nárazy vetra (neraz aj víchrica), krupobitie, prívalové zrážky a v niektorých prípadoch aj tornáda. Najmä v súvislosti s rastom priemernej teploty vzduchu v prevažnej časti strednej Európy existuje predpoklad, že meniace sa klimatické podmienky môžu už v najbližších desaťročiach významne zmeniť intenzitu (silu) ako aj priestorový a časový výskyt búrok v našom regióne.

Čo je to búrka?

Búrka je z meteorologického hľadiska chápaná ako súbor elektrických, optických i akustických javov vznikajúcich medzi oblakmi typu cumulonimbus (skratka „Cb“ alebo inak „búrkový oblak“ – viac v rámčeku nižšie, Obr. 1) navzájom alebo medzi týmito oblakmi a zemským povrchom, často sprevádzaný ďalšími meteorologickými javmi (nárazový vietor, prívalové zrážky, tornáda, krupobitie, atď).

Búrky vnikajú za veľmi špecifických okolností. K ich vzniku je potrebné obrovské množstvo energie a vlhkosti. Oba uvedené zdroje získava atmosféra zo zemského povrchu (a prízemnej vrstvy atmosféry), ktorý sa počas slnečného letného dňa zohrieva. Čím vyššia je počiatočná teplota a vlhkosť vzduchu nad zemským povrchom a čím rýchlejšie klesá teplota s výškou (výraznejšia labilita ovzdušia), tým rýchlejšie stúpa zahriaty vzduch do vyšších vrstiev atmosféry. Dôsledkom týchto mohutných výstupných pohybov teplého a vlhkého vzduchu je rýchly vývoj mohutnej kopovitej oblačnosti, z ktorej samotné búrky vznikajú. Nevyspytateľnosť a nebezpečenstvo búrok spočíva najmä v tom, že ich konkrétny vývoj na danom mieste prebieha veľmi rýchlo a búrka prejde všetkými vývojovými štádiami za jednu, maximálne dve hodiny. Predpovedať búrky preto nevedia na sto percent ani meteorológovia. Viac sa o meteorologických podmienkach vzniku búrok môžete dočítať v článku Búrky prichádzajú na jar skôr alebo Globálne otepľovanie môže viesť k silnejším tornádam.

Obr. 1: Typický príklad konvektívnej búrky a jej najdôležitejšieho rozpoznávacieho znaku - oblaku typu cumulonimbus s nápadne širokým vrcholom v tvare nákovy (incus; Zdroj)

Ako vypozorovať, že sa búrka blíži?

V priebehu dňa je možné približujúcu sa búrku, okrem nápadne vysokej „vežovitej“ oblačnosti typu Cb (Obr. 1), identifikovať najmä vďaka akustických javov – hrmenia, v priebehu noci je to naopak skôr blesková činnosť, ktorá upúta pozornosť pozorovateľa. Po dostatočnom priblížení sa búrka začína prejavovať zmenou prízemného prúdenia a náhlymi zmenami rýchlosti vetra (tzv. nárazový vietor, alebo inak húľava). Extrémnosť týchto javov dosahuje svoje maximum v samotnom jadre búrky, v ktorom sa neskôr pridáva intenzívny prívalový dážď, prípadne krupobitie (v najextrémnejších prípadoch je možné v silných búrkach registrovať aj tornádo – v našich podmienkach je však stále veľmi výnimočný jav). V prípade, že pozorovateľ má k dispozícii prístroj na meranie tlaku vzduchu, je možné blížiacu sa búrku rozpoznať napríklad aj prostredníctvom poklesu tlaku vzduchu.

* Cumulonimbus (Cb) - Ide o hustý kopovitý oblak s veľmi tmavou základňou, ktorá sa nachádza vo výške okolo dvoch kilometrov nad zemou. Oblak má vo svojej hornej časti tvar nákovy – pri svojom vrchole býva tak oveľa širší ako pri zemi. Búrková oblačnosť je neraz vysoká až 15 kilometrov (Obr. 2), preto ju je dobre vidieť aj z väčšej diaľky.      

Aké prípady sú najnebezpečnejšie?

Rozoznávame viacero typov búrok. Poznáme frontálne búrky a búrky z tepla. Frontálne búrky sú viazané na prechody výrazných, najmä studených poveternostných frontov, ktoré pomerne často zasahujú v letnom období aj naše územie. Na rozdiel od búrok z tepla nie sú až tak výrazne závislé od dennej doby, teda môžu sa vyskytnú aj v priebehu noci, prípadne v skorých ranných hodinách. Ich príchod je relatívne ľahšie predpovedateľný (na základe postupu frontálnej línie). O niečo horšie je to však s predpoveďou búrok z tepla.

Búrky z tepla sú výraznejšie závislé od denného vývoja konvekcia, teda aj denného režimu teploty vzduchu. Obyčajne sa začínajú vytvárať okolo poludnia a vrchol dosahujú v popoludňajších hodinách, v období maxima teploty vzduchu. Ich postup je často krát veľmi pomalý a presný čas a miesto výskytu sú, vzhľadom na to, že sa neviažu na žiadny poveternostný front, ťažko predvídateľné. 

Obr. 2: Pohľad na konvektívnu búrku z výšky takmer 20 kilometrov (Južná Karolína, USA; Zdroj)

Avšak aj v takomto prípade je možné si pomôcť a nepotrebujete na to ani dlhoročné skúsenosti meteorológa. V prípade, že si plánujete výlet do prírody, je potrebné na základe skúseností z predošlých dní (pokiaľ sa vyskytli búrky), priebežne sledovať situáciu na oblohe (a samozrejme sledovať výstrahy vydávané meteorologickou službou). V prípade, že dochádza k vzniku prvých kopovitých oblakov, ktoré narastajú do väčších rozmerov, je najlepšie odložiť výlet na neskorší termín. Búrka by vás mohla vo voľnej prírode nepríjemne prekvapiť. Z hľadiska intenzity a možných následkov sú veľmi nebezpečné tzv. supercelárne búrky, ktoré sa vyznačujú dlhou životnosťou (aj niekoľko hodín) a často krát sú sprevádzané tými najnebezpečnejšími sprievodnými javmi – tornádami a mimoriadne veľkými krúpami.   

Blesky každoročne zabijú desiatky ľudí

Bleskové výboje sú nielen najvýraznejším prejavom búrok, súčasne sú aj najnebezpečnejšie. Ročne, najmä na horách, zabijú desiatky ľudí. A výnimkou nie sú ani slovenské hory. Ak vás búrka zastihne v otvorenej krajine, či nedajbože na horách, môže ísť v tomto prípade skutočne o život. Každý blesk, ktorý zasiahne zemský povrch je pre človeka potenciálne nebezpečný, a to aj v takom prípade, že sa vo vašom okolí nachádzajú objekty presahujúce vašu výšku. Smrť totiž nemusí spôsobiť iba priamy zásah blesku. Stačí, ak blesk udrie blízko vás a elektrický výboj sa šíri do okolia po mokrej zemi. Vtedy človeka môže zabiť tzv. krokové napätie. Čím väčšia je vzdialenosť nôh pri chôdzi, tým väčšie je napätie prúdu, ktorý vami môže potenciálne prejsť. Preto, keď si pred búrkou vo voľnej prírode hľadáte úkryt, dajte si pod seba nepremokavú podložku, skrčte sa a čupnite si, aby bolo vaše krokové napätie minimálne.  

Obr. 3: Príklad lineárneho (čiarového) blesku medzi spodnou základňou búrkového oblaku a zemským povrchom - bleskový výboj typu CG (Zdroj)

Čo je to blesk? Zatiaľ čo búrka sama o sebe vo väčšine prípadoch nepredstavuje pre človeka a jeho ekonomické záujmy veľké nebezpečenstvo,  sprievodné javy, ktoré sú bezprostrednými produktmi jej činnosti, si z tohto hľadiska zaslúžia oveľa väčšiu pozornosť. Elektrický výboj (blesk) je spolu s hrmením azda najznámejším prejavom činnosti búrky alebo ináč povedané, bez blesku a hrmenia by nebola búrka búrkou. A to doslova, pretože v odbornej praxi sa búrka identifikuje predovšetkým na základe existencie blesku. Blesk je veľmi silný prírodný, elektrostatický výboj (jav, pri ktorom sa dva rovnako veľké nesúhlasne náboje rušia; Obr. 3) vznikajúci najčastejšie práve pri búrke. Bleskový výboj je pritom sprevádzaný emisiou svetla a sprevádzaný vznikom rázovej vlny (spôsobená expanziou vzduchu zohriateho na veľmi vysokú teplotu vzduchu – až 30 000 °C), ktorú človek vníma ako hrmenie. Blesk je jav, ktorý ma ohromujúcu energiu. Elektrický prúd, ktorý preteká bleskovým kanálom ma veľkosť najčastejšie niekoľko 100 000 ampérov pri napätí niekoľko mega Voltov. Blesk môže nadobúdať rôzne tvary, dokonca rôzne farby, závisí to predovšetkým od konkrétnych fyzikálnych a poveternostných podmienok. Poznáme niekoľko základných typov bleskov – čiarový (stuhový), plošný, perlový a snáď najzaujímavejších guľový blesk. Asi len 10 % bleskov udrie do zemského povrchu alebo do predmetom na zemskom povrchu. Viac informácií o bleskoch možno nájsť aj tu.

Ako „prežiť“ búrku v prírode?

V tomto prípade je najlepšou ochranou prevencia. Okrem priebežného kontrolovania oblohy je potrebné sledovať meteorologické výstrahy, ktoré sa v letnom období týkajú prevažne výskytu búrok. Ak Vás predsa len zastihne búrka vo voľnej prírode, je potrebné si starostlivo vyhľadať najbližších úkryt. Prečo starostlivo? Búrka, ako sme už spomínali, má hneď niekoľko sprievodných javov, ktorá sú pre nás veľmi nebezpečné. Okrem bleskov nás môžu zraniť, prípadne aj zabiť, letiace trosky, uvoľnené pri náporoch silného nárazového vetra. Veľmi nebezpečné sú aj veľké krúpy a prívalový dážď, ktorý môže v mieste nášho výskytu vyvolať lokálnu povodeň. 

Pred bleskom sa najlepšie uchránime tým, že vyhľadáme najbližšiu budovu, najlepšie s hromozvodom (bleskozvod). V prípade, že nič také nie je k dispozícii, je možné sa schovať do lesného porastu, kde si však treba dávať pozor na padajúce konáre, prípadne stromy (hlavne počas víchrice). Rozhodne sa neschovávajte pod osamelé stromy a neostávajte na okraji lesa. Ak ste na hrebeni hôr, čo najskôr zostúpte o niekoľko metrov nižšie z hrebeňa a čupnite si k zemi (Obr. 4), prípadne si sadnite na niečo suché, nevodivé – nedotýkajte sa skál. Ak nájdete v prírode skalný previs, po ktorý sa chystáte ukryť, dbajte na to, aby ste si sadli približne do jeho prostriedku a nedotýkajte sa jeho stien. Na rovnej ploche, napr. na poli, si čupnite alebo nájdite najnižšie možné miesto v teréne, vhodná je akákoľvek terénna depresia. V prípade, že máte po ruke auto, nebojte sa ostať v ňom. Jeho kovová karoséria funguje na princípe Faradayovej klietky, ktorá bezpečným spôsobom uzemní prípadný blesk.   

Obr. 4: Ak vás búrka zastihne v otvorenom teréne, napríklad na poli, čupnite si do polohy uvedenej na obrázku hore (Zdroj)

Ako sa správať pri búrke?

- Úkryt si vyberajte starostlivo, aby vás v ňom nezastihla prípadná povodeň alebo padajúce konáre či skaly.

- Najlepším úkrytom je, samozrejme, najbližšia budova s bleskozvodom.

- Neschovávajte sa pod osamelé stromy.

- Nezostávajte na kraji lesa, ale choďte hlbšie do lesného porastu.

- Ak ste na hrebeni hôr, rýchlo zostúpte o niekoľko metrov nižšie a čupnite si na zem, prípadne si sadnite na niečo suché a nevodivé.

- Ak sa schováte pod skalný previs, sadnite si do prostriedku a nechytajte sa jeho stien.

- Ak vás búrka zastihne na rovine, napríklad na poli, čupnite si, alebo si nájdite čo najnižšie položené miesto - napríklad priehlbinu. Na zem si nelíhajte!

- Nemajte pri sebe žiadne kovové veci, ani mobil [ak ho predsa len máte, vypnite ho!].

- Auto je bezpečný úkryt - jeho kovová karoséria funguje ako Faradyova klietka, ktorá bezpečne uzemní elektrický výboj.

- Najskôr 30 minút od posledného blesku alebo hromu môžete opustiť bezpečný úkryt.