Ekologický Orbis pictus

Meno Bedřich Moldan (Obr. 1) je na Slovensku takmer neznáme. V roku 1990 bol českým ministrom životného prostredia a spolu s ekológom Jozefom Vavrouškom patril k zakladateľom Národného klimatického programu ČSFR, ktorý vo svojich správach upozorňoval na riziká spojené s klimatickou zmenou (prvá správa vyšla v roku 1991). Národný klimatický program bol akoby pokračovaním nezávislých ekologický iniciatív, ktoré v druhej polovici osemdesiatych rokov vznikali v bývalom Československu. K ekologickým problémom sa vyjadrovala aj Charta 77 a na konci osemdesiatych rokov vznikla na Slovensku ekologická iniciatíva Bratislava nahlas. Tzv. ekonomická transformácia, ktorú začiatkom deväťdesiatych rokov spustil vtedajší minister financií Václav Klaus, však ekologické problémy odsunula na perifériu a B. Moldan bol po diskreditačnej kampani voči svojej osobe z funkcie ministra odvolaný. Z Václava Klausa sa stal svetoznámy klimaskeptik, no o českých ekologicky orientovaných klimatológoch sa médiá  takmer prestali zmieňovať. Výskum, ktorý sa zaoberal klimatickou zmenou, bol  postupne utlmený aj u nás, čo sa často zdôvodňovalo a zdôvodňuje nedostatkom financií. 

Obr. 1: V júli 2015 vyšlo druhé aktualizované vydanie knihy prof. Bedřicha Moldana, Podmaněná planeta

Moldanova práca Podmaněná planeta (Obr. 1) svedčí o tom, že veda si aj napriek nežičlivým podmienkam dokáže cestičku k verejnosti nakoniec nájsť. V jej druhom vydaní autor prezentuje akési ekologické kompendium s veľmi širokým multidisciplinárnym záberom, (demografický a spoločenský rozvoj, prírodné zdroje, ekonomický rozvoj a technológie, biosféra planéty, voda, atmosféra, klíma, biochemické procesy, vedecké poznanie, správa veci verejných a pod.). Moldan zároveň upozorňuje, že klimatickú zmenu nemôžeme opisovať mimo rámca globálnych procesov, ktoré súvisia aj s celkovou hodnotovou, etickou a filozofickou orientáciou súčasnej civilizácie (tu sa zvykne hovoriť aj o integrálnej ekológii). Práve na tento fakt upozorňuje už hneď prvá kapitola Moldanovej práce - Žijeme v antropocéne, ktorého nástup je spojený s priemyselnou revolúciou: "Toto období nazýváme podle Crutzena a Stoermera (2000) antropocénem. Autori nazvali naši současnou dobu termínem používaným pro velká geologická období, čímž chtěli postihnout její zásadní odlišnost nejen od dosavadní lidské historie, ale i od minulých geologických období. Počátek antropocénu symbolicky položili do roku 1784, kdy James Watt sestrojil parní stroj." 

Na prvú kapitolu nadväzuje tretia pod názvom Hodnoty a postoje, v nej Moldan prezentuje prehľad myšlienkových iniciatív, ktoré v dvadsiatom storočí zásadným spôsobom ovplyvnili ekologické "nové uvedomenie". Začiatkom šesťdesiatych rokov to bola najskôr americká biologička Rachel Carsonová, ktorá vo svojej knihe Tichá jar (1962) upozornila na riziká spojené s využívaním DDT a iných toxických látok, o desať rokov neskôr to boli zase správy Rímskeho klubu, ktoré sa snažili kvantifikovať medze rastu, resp. upozorniť na fakt, že bezhraničný ekonomický rast, ktorý sa stal novodobým civilizačným totemom, je mýtus. Približne v tom istom čase sa na scéne objavuje aj ďalší myšlienkový smer označovaný ako hlbinná ekológia, ktorá sa miesto človeka v prírode snaží uchopiť v kontexte prirodzených a prírodných ekosystémov: "Staví se do protikladu k utilitárnímu a antropocentrickému postoji, který za základní hodnotu považuje blahobyt (v širším slova smyslu) a kvalitu života lidí." Novú ekologickú paradigmu zásadným spôsobom ovplyvnila práca Jamesa Lavelocka Gaia: nový pohľad na život na Zemi - živé organizmy modifikujú život na planéte prostredníctvom spätných väzieb (homeostázy), pričom industriálne aktivity človeka môžu túto krehkú rovnováhu narušiť. Moldan sa zmieňuje aj o úlohe kresťanstva, ktoré dnes zohráva dôležitú úlohu pri utváraní ekologického povedomia (zmieňuje viaceré sociálne a ekologické pápežské encykliky). 

Aktuálnu ekologickú encykliku Laudato si' už nemohla Moldanova kniha zachytiť, treba však povedať, že v mnohých smeroch nachádzame medzi obomi textami viaceré spoločné prieniky. Moldanova práca, podobne ako pápežova encyklika, to signalizuje už názvom - ako civilizácia sme ekologicky zlyhali, namiesto tvorby "spoločného domu", v ktorom človek partnersky kooperuje s prírodou a všetkým živým,  zvíťazila konzumistická vízia, v ktorej sa príroda dostala do podriadeného vzťahu. Pápež František priamo hovorí, že zhoršovanie životného prostredia, ľudský a etický úpadok spolu vnútorne súvisia. Ukazuje sa, že veda a náboženstvo môže v určitých smeroch viesť plodný dialóg - náboženstvo rešpektuje výsledky vedeckého výskumu a začleňuje ho do svojho teologického korpusu a veda zase kladie dôraz na etický rozmer vedeckého bádania. Záver Moldanovej práce je práve o tejto morálnej zodpovednosti: "Jsem přesvědčen, že po technické stránce jsou environmentální otázky řešitelné, má však lidské planetární společenství dost odpovědnosti, vůle a odvahy je skutečné vyřešit?" 

Súvisiace člány 
Planéta Zem, s.r.o. 
Pápežova encyklika: nastal čas na hlbokú zmenu spoločnosti a celého sveta 
[Dr. Alexander Ač]

Tento článok vyšiel v pôvodnej verzii v SME dňa 28.8.2015 

Mgr. Pavel Matejovič, Ph.D. (Klimatológ, meteorológ, teoretik literatúry a pedagóg. Pôsobil v Slovenskom hydrometeorologickom ústave a Ústave Slovenskej literatúry SAV, a momentálne na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity. Vlani mu vyšla kniha s názvom Zima A.D. 1500 – 2010. História a podoby zím na Slovensku a v Európe)