Klimatológia ako veda má veľký strategický význam

Byť dobre a kvalitne informovaný o budúcom vývoji klímy nebolo nikdy tak dôležité ako dnes

Nechcel by som, aby tento text vyznel ako nejaký praobyčajný "kverulantský" a "emočne podfarbený" pamflet namierený proti tým, ktorí si stále nedokážu pripustiť prostý fakt, že klimatológia má v systéme prírodných vied nielen rovnocenné, ale celkom určite aj nezastupiteľné miesto.

V nespočetných diskusiách o klimatickej zmene a globálnom otepľovaní sa človek z viacerých „kompetentných“ zdrojov niekedy až so zatajeným dychom dozvedá, že klimatológia si nielenže nezaslúži byť označovaná za právoplatnú vedu, ale dokonca, že jej nositelia, teda klimatológovia, sú ľudia s pochybnou povesťou, platení štátom alebo v horšom prípade nejakou záujmovou skupinou, aby rozširovali nepríjemné Jóbove správy o nastávajúcej klimatickej katastrofe a držali tak ľudí v strachu z budúcnosti. A čo horšie, táto takzvaná „paveda“ si dokonca dovoľuje prísť s tvrdením, že za tým všetkým je možné vidieť predovšetkým človeka a jeho hospodárske aktivity rozširujúce svoj rádius po celej Zemi. Ak dokonca existuje objektívny dôkaz o tomto prepojení, tým horšie. Aká to nehoráznosť!

Nuž pre tých z vás, ktorí si stoj čo stoj myslíte toto alebo niečo podobné, či dokonca máte hlboké pochybnosti o zmysle pracovnej náplne klimatológov, prípadne považujete akékoľvek investície do klimatologického výskumu za bohapusté plytvanie verejnými prostriedkami, mám jednoduchú a priamu odpoveď. Celkom určite sa mýlite, alebo ako by povedal človek hovoriaci po anglicky: „Think again“!

Obr. 1: Klimatológia študuje najkomplexnejší prírodný systém na planéte Zem - globálny klimatický systém. Vyššie uvedená schéma je len "slabým" odrazom jeho celkovej zložitosti (Zdroj)

Klimatológia ako veda sa síce zrodila len relatívne nedávno, no na druhej strane sa môže, spolu s meteorológiou, pochváliť tým, že študuje jeden z najzložitejších prírodných systémov na našej planéte, zemskú atmosféru. Štúdiom dlhodobého režimu a vlastností plynného obalu Zeme to však ani zďaleka nekončí. Práve preto by klimatológia celkom určite zniesla byť označovaná za jednu z najkomplexnejších prírodných vied, akú poznáme. A prečo? Aby klimatológovia zvládli dostatočne presne popísať, prečo klimatické podmienky a pomery sú v jednotlivých oblastiach sveta tak odlišné, a prečo podliehajú rôznym dlhodobým zmenám, potrebujú vedieť o vlastnostiach a dynamike globálnom klimatickom systéme (Obr. 1) podstatne viac informácií ako samotná meteorológia. Na rozdiel od meteorológie sa klimatológia vo svojom výskume, okrem samotnej atmosféry, musí zaoberať aj ďalšími sférami, ktoré majú nezanedbateľný vplyv na genézu klímy. A aby to nebolo také jednoduché, pri odhadovaní budúceho vývoja stavu globálnej a regionálnej klímy je nevyhnutné, aby klimatológovia mali predstavu aj o tom, ako sa klimatický systém vyvíjal v dávnych dobách pred miliónmi rokmi (Obr. 2). Dobrý klimatológ tak musí byť nielen zdatný meteorológ - fyzik a geograf, ale mal by mať veľké znalosti aj o vlastnostiach a dynamike oceánoch a ľadovcoch, o uhlíkovom cykle, chémii a biológii, prípadne demografii a ekonómii, a to v oveľa dlhších časových horizontoch než s akými pracuje meteorológia. Vyznať sa vo všetkých uvedených vedách a navyše vidieť v obrovskom množstve informácii to dôležité z pohľadu vlastností a vývoja klimatického systému je skutočne náročné.

Obr. 2: Vlastnosti a dynamika zmien globálneho klimatického systému v pleistocéne (Zdroj) - obrázok vo väčšom rozlíšení možno nájsť na stránkach Alpine Analytics

Klimatológia už dávno nie je len kratochvíľou pre meteorológov, ktorí sa „vyžívajú“ v spracovávaní nepreberného množstva čísel v snahe stroho popísať to, čo mnohí z vás pravdepodobne beriete ako samozrejmú informáciu. To, či niekde budete schopní dopestovať vinnú revu alebo vedieť postaviť dom tak, aby vám ho neodplavila najbližšia povodeň, či aby vám strecha nespadla na hlavu počas nasledujúcej zimy, závisí najmä od výsledkov klimatologického výskumu a jeho „pretlmočenia“ do prakticky orientovaných technických noriem. V tomto smere si klimatológia vystačí aj s obyčajnou, nie však jednoduchou štatistikou. No klimatológia už dávno nie je len popisná štatistická veda.

Odkedy sme zistili, že klíma na Zemi sa v rôznych časových škálach mení, rozsah toho, čo klimatológia študuje sa zásadne zmenil a veľmi podstatne rozšíril. A okrem toho, pribudli aj sofistikovanejšie metódy, ako tieto zmeny identifikovať, hodnotiť ich smer či im prisúdiť konkrétnu príčinu. Už to nie je len štatistika, ale aj veľmi komplexné a fyzikálne konzistentné modely, ktoré nám dokážu s istou, pritom však známou neistotou povedať nie len to, ako sa klíma vyvíjala v dávnejšej histórii, ale na základe rôznych predpokladov o budúcom vývoji našej spoločnosti aj načrtnúť možný vývoj do viac či menej vzdialenej budúcnosti. Áno samozrejme, predpovedať budúcnosť je vždy neistá „veda“, no dnes už vieme o klíme na Zemi dosť na to, aby sme sa o to aspoň pokúsili! 

Obr. 3: Vývoj globálnej teploty (hore) a koncentrácie oxidu uhličitého (dole) v období posledných 65 miliónov rokov na základe výskumu morských a jazerných sedimentov, ľadovcových jadier, atď.   (Zdroj)

Zodpovednosť, ktorú na seba klimatológia takto preberá je nesmierna, veď nejde o málo. Byť aspoň v hrubých rysoch informovaný a pripravený na to, čo možno očakávať od klímy o 10, 20 či 50 rokov je mnohých prípadoch otázkou života a smrti, v lepšom prípade návratu či straty nemalých investícií. Správne sa rozhodnúť na základe dobrých a dostupných informácií nikdy nebolo tak dôležité ako dnes, a klimatológia, spolu so svojou dvornou dámou, meteorológiou, sú rozhodne vedy, ktoré nám môžu k správnym rozhodnutiam pomôcť.