Všetko, čo ste kedy chceli vedieť o búrkach, ale báli ste sa opýtať

Čo by mali ľudia o búrkach vedieť? Ako vzniká búrka? Čo robiť, keď nás búrka zastihne v prírode?

Hoci búrka nepochybne patrí medzi najatraktívnejšie prírodné fenomény, zažiť ju na vlastnej koži v prírode či na hrebeni hôr celkom určite nepatrí medzi skúsenosti, po ktorej všetci túžime. Podvedomý strach z tohto prírodného úkazu je však celkom na mieste, keďže samotná búrka disponuje celým arzenálom nebezpečných sprievodných javov, ktoré nás môžu zabiť.  

Niečo na úvod

Búrky sú extrémnym prejavom atmosférickej konvekcie, pri ktorej dochádza k uvoľňovaniu latentného tepla v dôsledku kondenzácie vodnej pary. Ide o veľmi komplexný atmosférický jav sprevádzaný extrémnymi a nebezpečnými javmi, akými sú bleskové výboje, nárazy vetra (neraz aj víchrica), krupobitie, prívalové zrážky a v niektorých prípadoch aj tornáda. Najmä v súvislosti s rastom priemernej teploty vzduchu v prevažnej časti strednej Európy existuje predpoklad, že meniace sa klimatické podmienky môžu už v najbližších desaťročiach významne zmeniť intenzitu (silu) ako aj priestorový a časový výskyt búrok v našom regióne.

Čo je to búrka?

Búrka je z meteorologického hľadiska chápaná ako súbor elektrických, optických i akustických javov vznikajúcich medzi oblakmi typu cumulonimbus (skratka „Cb“ alebo inak „búrkový oblak“ – viac v rámčeku nižšie, Obr. 1) navzájom alebo medzi týmito oblakmi a zemským povrchom, často sprevádzaný ďalšími meteorologickými javmi (nárazový vietor, prívalové zrážky, tornáda, krupobitie, atď).

Búrky vnikajú za veľmi špecifických okolností. K ich vzniku je potrebné obrovské množstvo energie a vlhkosti. Oba uvedené zdroje získava atmosféra zo zemského povrchu (a prízemnej vrstvy atmosféry), ktorý sa počas slnečného letného dňa zohrieva. Čím vyššia je počiatočná teplota a vlhkosť vzduchu nad zemským povrchom a čím rýchlejšie klesá teplota s výškou (výraznejšia labilita ovzdušia), tým rýchlejšie stúpa zahriaty vzduch do vyšších vrstiev atmosféry. Dôsledkom týchto mohutných výstupných pohybov teplého a vlhkého vzduchu je rýchly vývoj mohutnej kopovitej oblačnosti, z ktorej samotné búrky vznikajú. Nevyspytateľnosť a nebezpečenstvo búrok spočíva najmä v tom, že ich konkrétny vývoj na danom mieste prebieha veľmi rýchlo a búrka prejde všetkými vývojovými štádiami za jednu, maximálne dve hodiny. Predpovedať búrky preto nevedia na sto percent ani meteorológovia. Viac sa o meteorologických podmienkach vzniku búrok môžete dočítať v článku Búrky prichádzajú na jar skôr alebo Globálne otepľovanie môže viesť k silnejším tornádam.

Obr. 1: Typický príklad konvektívnej búrky a jej najdôležitejšieho rozpoznávacieho znaku - oblaku typu cumulonimbus s nápadne širokým vrcholom v tvare nákovy (incus; Zdroj)

Ako vypozorovať, že sa búrka blíži?

V priebehu dňa je možné približujúcu sa búrku, okrem nápadne vysokej „vežovitej“ oblačnosti typu Cb (Obr. 1), identifikovať najmä vďaka akustických javov – hrmenia, v priebehu noci je to naopak skôr blesková činnosť, ktorá upúta pozornosť pozorovateľa. Po dostatočnom priblížení sa búrka začína prejavovať zmenou prízemného prúdenia a náhlymi zmenami rýchlosti vetra (tzv. nárazový vietor, alebo inak húľava). Extrémnosť týchto javov dosahuje svoje maximum v samotnom jadre búrky, v ktorom sa neskôr pridáva intenzívny prívalový dážď, prípadne krupobitie (v najextrémnejších prípadoch je možné v silných búrkach registrovať aj tornádo – v našich podmienkach je však stále veľmi výnimočný jav). V prípade, že pozorovateľ má k dispozícii prístroj na meranie tlaku vzduchu, je možné blížiacu sa búrku rozpoznať napríklad aj prostredníctvom poklesu tlaku vzduchu.

* Cumulonimbus (Cb) - Ide o hustý kopovitý oblak s veľmi tmavou základňou, ktorá sa nachádza vo výške okolo dvoch kilometrov nad zemou. Oblak má vo svojej hornej časti tvar nákovy – pri svojom vrchole býva tak oveľa širší ako pri zemi. Búrková oblačnosť je neraz vysoká až 15 kilometrov (Obr. 2), preto ju je dobre vidieť aj z väčšej diaľky.      

Aké prípady sú najnebezpečnejšie?

Rozoznávame viacero typov búrok. Poznáme frontálne búrky a búrky z tepla. Frontálne búrky sú viazané na prechody výrazných, najmä studených poveternostných frontov, ktoré pomerne často zasahujú v letnom období aj naše územie. Na rozdiel od búrok z tepla nie sú až tak výrazne závislé od dennej doby, teda môžu sa vyskytnú aj v priebehu noci, prípadne v skorých ranných hodinách. Ich príchod je relatívne ľahšie predpovedateľný (na základe postupu frontálnej línie). O niečo horšie je to však s predpoveďou búrok z tepla.

Búrky z tepla sú výraznejšie závislé od denného vývoja konvekcia, teda aj denného režimu teploty vzduchu. Obyčajne sa začínajú vytvárať okolo poludnia a vrchol dosahujú v popoludňajších hodinách, v období maxima teploty vzduchu. Ich postup je často krát veľmi pomalý a presný čas a miesto výskytu sú, vzhľadom na to, že sa neviažu na žiadny poveternostný front, ťažko predvídateľné. 

Obr. 2: Pohľad na konvektívnu búrku z výšky takmer 20 kilometrov (Južná Karolína, USA; Zdroj)

Avšak aj v takomto prípade je možné si pomôcť a nepotrebujete na to ani dlhoročné skúsenosti meteorológa. V prípade, že si plánujete výlet do prírody, je potrebné na základe skúseností z predošlých dní (pokiaľ sa vyskytli búrky), priebežne sledovať situáciu na oblohe (a samozrejme sledovať výstrahy vydávané meteorologickou službou). V prípade, že dochádza k vzniku prvých kopovitých oblakov, ktoré narastajú do väčších rozmerov, je najlepšie odložiť výlet na neskorší termín. Búrka by vás mohla vo voľnej prírode nepríjemne prekvapiť. Z hľadiska intenzity a možných následkov sú veľmi nebezpečné tzv. supercelárne búrky, ktoré sa vyznačujú dlhou životnosťou (aj niekoľko hodín) a často krát sú sprevádzané tými najnebezpečnejšími sprievodnými javmi – tornádami a mimoriadne veľkými krúpami.   

Blesky každoročne zabijú desiatky ľudí

Bleskové výboje sú nielen najvýraznejším prejavom búrok, súčasne sú aj najnebezpečnejšie. Ročne, najmä na horách, zabijú desiatky ľudí. A výnimkou nie sú ani slovenské hory. Ak vás búrka zastihne v otvorenej krajine, či nedajbože na horách, môže ísť v tomto prípade skutočne o život. Každý blesk, ktorý zasiahne zemský povrch je pre človeka potenciálne nebezpečný, a to aj v takom prípade, že sa vo vašom okolí nachádzajú objekty presahujúce vašu výšku. Smrť totiž nemusí spôsobiť iba priamy zásah blesku. Stačí, ak blesk udrie blízko vás a elektrický výboj sa šíri do okolia po mokrej zemi. Vtedy človeka môže zabiť tzv. krokové napätie. Čím väčšia je vzdialenosť nôh pri chôdzi, tým väčšie je napätie prúdu, ktorý vami môže potenciálne prejsť. Preto, keď si pred búrkou vo voľnej prírode hľadáte úkryt, dajte si pod seba nepremokavú podložku, skrčte sa a čupnite si, aby bolo vaše krokové napätie minimálne.  

Obr. 3: Príklad lineárneho (čiarového) blesku medzi spodnou základňou búrkového oblaku a zemským povrchom - bleskový výboj typu CG (Zdroj)

Čo je to blesk? Zatiaľ čo búrka sama o sebe vo väčšine prípadoch nepredstavuje pre človeka a jeho ekonomické záujmy veľké nebezpečenstvo,  sprievodné javy, ktoré sú bezprostrednými produktmi jej činnosti, si z tohto hľadiska zaslúžia oveľa väčšiu pozornosť. Elektrický výboj (blesk) je spolu s hrmením azda najznámejším prejavom činnosti búrky alebo ináč povedané, bez blesku a hrmenia by nebola búrka búrkou. A to doslova, pretože v odbornej praxi sa búrka identifikuje predovšetkým na základe existencie blesku. Blesk je veľmi silný prírodný, elektrostatický výboj (jav, pri ktorom sa dva rovnako veľké nesúhlasne náboje rušia; Obr. 3) vznikajúci najčastejšie práve pri búrke. Bleskový výboj je pritom sprevádzaný emisiou svetla a sprevádzaný vznikom rázovej vlny (spôsobená expanziou vzduchu zohriateho na veľmi vysokú teplotu vzduchu – až 30 000 °C), ktorú človek vníma ako hrmenie. Blesk je jav, ktorý ma ohromujúcu energiu. Elektrický prúd, ktorý preteká bleskovým kanálom ma veľkosť najčastejšie niekoľko 100 000 ampérov pri napätí niekoľko mega Voltov. Blesk môže nadobúdať rôzne tvary, dokonca rôzne farby, závisí to predovšetkým od konkrétnych fyzikálnych a poveternostných podmienok. Poznáme niekoľko základných typov bleskov – čiarový (stuhový), plošný, perlový a snáď najzaujímavejších guľový blesk. Asi len 10 % bleskov udrie do zemského povrchu alebo do predmetom na zemskom povrchu. Viac informácií o bleskoch možno nájsť aj tu.

Ako „prežiť“ búrku v prírode?

V tomto prípade je najlepšou ochranou prevencia. Okrem priebežného kontrolovania oblohy je potrebné sledovať meteorologické výstrahy, ktoré sa v letnom období týkajú prevažne výskytu búrok. Ak Vás predsa len zastihne búrka vo voľnej prírode, je potrebné si starostlivo vyhľadať najbližších úkryt. Prečo starostlivo? Búrka, ako sme už spomínali, má hneď niekoľko sprievodných javov, ktorá sú pre nás veľmi nebezpečné. Okrem bleskov nás môžu zraniť, prípadne aj zabiť, letiace trosky, uvoľnené pri náporoch silného nárazového vetra. Veľmi nebezpečné sú aj veľké krúpy a prívalový dážď, ktorý môže v mieste nášho výskytu vyvolať lokálnu povodeň. 

Pred bleskom sa najlepšie uchránime tým, že vyhľadáme najbližšiu budovu, najlepšie s hromozvodom (bleskozvod). V prípade, že nič také nie je k dispozícii, je možné sa schovať do lesného porastu, kde si však treba dávať pozor na padajúce konáre, prípadne stromy (hlavne počas víchrice). Rozhodne sa neschovávajte pod osamelé stromy a neostávajte na okraji lesa. Ak ste na hrebeni hôr, čo najskôr zostúpte o niekoľko metrov nižšie z hrebeňa a čupnite si k zemi (Obr. 4), prípadne si sadnite na niečo suché, nevodivé – nedotýkajte sa skál. Ak nájdete v prírode skalný previs, po ktorý sa chystáte ukryť, dbajte na to, aby ste si sadli približne do jeho prostriedku a nedotýkajte sa jeho stien. Na rovnej ploche, napr. na poli, si čupnite alebo nájdite najnižšie možné miesto v teréne, vhodná je akákoľvek terénna depresia. V prípade, že máte po ruke auto, nebojte sa ostať v ňom. Jeho kovová karoséria funguje na princípe Faradayovej klietky, ktorá bezpečným spôsobom uzemní prípadný blesk.   

Obr. 4: Ak vás búrka zastihne v otvorenom teréne, napríklad na poli, čupnite si do polohy uvedenej na obrázku hore (Zdroj)

Ako sa správať pri búrke?

- Úkryt si vyberajte starostlivo, aby vás v ňom nezastihla prípadná povodeň alebo padajúce konáre či skaly.

- Najlepším úkrytom je, samozrejme, najbližšia budova s bleskozvodom.

- Neschovávajte sa pod osamelé stromy.

- Nezostávajte na kraji lesa, ale choďte hlbšie do lesného porastu.

- Ak ste na hrebeni hôr, rýchlo zostúpte o niekoľko metrov nižšie a čupnite si na zem, prípadne si sadnite na niečo suché a nevodivé.

- Ak sa schováte pod skalný previs, sadnite si do prostriedku a nechytajte sa jeho stien.

- Ak vás búrka zastihne na rovine, napríklad na poli, čupnite si, alebo si nájdite čo najnižšie položené miesto - napríklad priehlbinu. Na zem si nelíhajte!

- Nemajte pri sebe žiadne kovové veci, ani mobil [ak ho predsa len máte, vypnite ho!].

- Auto je bezpečný úkryt - jeho kovová karoséria funguje ako Faradyova klietka, ktorá bezpečne uzemní elektrický výboj.

- Najskôr 30 minút od posledného blesku alebo hromu môžete opustiť bezpečný úkryt.

Extrémne zrážky môžu spôsobiť nedostatok vody

Paradox výmeny vody medzi oceánom a pevninou dokáže vytvoriť problémy aj na Slovensku

Vplývajú klimatické zmeny na vodu na Zemi aj inak ako otepľovaním oceánov? 

Áno, určite. Otepľovaním oceánov sa zintenzívňujú všetky procesy, ktoré súvisia s kolobehom vody na Zemi. Čím je povrch teplejší, tým rýchlejšie dochádza k odparovaniu vody a vzniku zrážok. Voda síce putuje nad kontinenty, ale tým, ako sú teplejšie tak, zrážky majú tendenciu vypadávať len vo veľmi úzkom páse pevniny v okolí pobrežia. Do vnútrozemia sa tak vlhkosť nedostávajú v takej miere ako kedysi a voda tam začína byť veľký problém. Ďalším problémom je to, že výpar rastie aj na pevninách, čím prichádzajú o vodu, ktorá sa nestíha dopĺňať z oceánov. Globálne otepľovanie cyklus vody skracuje a kolobeh je tiež extrémnejší.

Existuje rozdiel tohto vplyvu medzi krajinami v našich klimatických podmienkach a tropickými oblasťami, ktoré sú závislé na striedaní období sucha a dažďa?

Práve tropické a subtropické oblasti sú veľmi citlivé nato, ako často a ako pravidelne v týchto častiach sveta prší. Vyparovanie vody zo zemského povrchu v dôsledku vyšších teplôt týchto oblastí je viac závislé od dostatočného prísunu vlahy. Akonáhle sa zníži prísun vody zo zrážok, takmer okamžite sa objavuje problém so suchom.

Obr. 1: Globálne otepľovanie, spôsobujúce prehlbovanie sucha na pevninách, ohrozuje dostupnosť pitnej vody v takmer všetkých obývaných oblastiach sveta. Ďalším problémom je aj málo efektívne využívanie súčasných vodných zdrojov a plytvanie vodou (Zdroj)

Hrozí aj na Slovensku závažný problém s nedostatkom pitnej vody?

Donedávna sme ho nemali, pretože zrážky boli počas roka rozložené relatívne rovnomerne. Klimatická zmena začína tento problém exponovať, pretože aj u nás dochádza k zmenám teploty a charakteru zrážok. Teploty síce rastú, no zásadnejším problémom novej klímy je to, zrážky začínajú meniť svoje rozloženie v priestore a v čase. V priebehu roka sa čoraz častejšie objavujú prívalové zrážky. Počet dní kedy prší klesá a to čo zvyklo spadnúť za mesiac, alebo dva, spadne teraz v priebehu dvoch dní a potom už neprší. Čím sú zrážky intenzívnejšie a prudšie, tým menej je pôda schopná ich zadržať. Namiesto toho, aby voda vsakovala do pôdy, rýchlo odteká po jej povrchu do potokov, čo často spôsobuje prívalové povodne. Voda tak rýchlo odteká z nášho územia, čo paradoxne vedie k prehlbovaniu sucha.“

Existuje nejaké riešenie ako sa na tento scenár pripraviť?

Je to otázka komplexného riešenia manažmentu vody v krajine, s čím súvisí aj otázka protipovodňovej ochrany a účinného zadržiavania vody v krajine. Technologickým riešením by mohla byť napríklad stavba malých vodných nádrží, alebo rybníkov. Ďalšie riešenie má trochu „zelenší nádych“: podporovať prirodzené vodné nádrže, a tiež mokrade a močiare v oblastiach s vhodnými podmienkami. Na druhej strane môžeme k problému nedostatku vody pristupovať aj ako jednotlivci. Stále častejšie sa totiž ukazuje, že nevieme vodu efektívne využívať a plytváme ňou. V osobnej spotrebe vody sú teda tiež veľké rezervy.

Holandsko je známe svojimi úpravami pobrežia. Dá sa nimi inšpirovať aj v našich zemepisných šírkach?

Krajina si túto infraštruktúru vybudovala kvôli silnému morskému príboju, ktorý najmä počas povodní a silných zimných búrok spôsobuje problémy. Vysušili časť pobrežia a vybudovali suché poldre, ktoré sa môžu v prípade povodní zalievať a počas suchších období využívať pre pestovanie plodín. Suché poldre v Podunajskej a Východoslovenskej nížine sú dobrý nápad, ako sa vysporiadať nielen s povodňami ale aj suchom. Poldre môžu byť počas celého roka suché a využívať sa na poľnohospodárske účely. Počas povodní sa ale môžu napĺňať prebytočnou vodou z riek. Ak by povodeň vystriedalo suchšie obdobie, mohli by z nich byť zásobárne úžitkovej vody pre poľnohospodárov.

Na svete už sú nejaké lokálne konflikty o vodu. Kde je hranica, pri ktorej sa z nedostatku vody stane celosvetový problém?

Dobrým príkladom narastania napätia medzi ľuďmi v dôsledku tenčiacich sa zásob vody je dnes Kalifornia. Sucho tu trvá už viac ako 4 roky a vláda bola v tomto roku nútená pristúpiť k obmedzeniam dodávok vody pre domácnosti a farmárov. V krajine, kde nie je zvykom vodou šetriť to začal byť veľký problém. Farmári nemajú technológie na to, aby vodu využívali dostatočne efektívne. Tento stav nakoniec viedol až k tomu, že mnohí farmári začali čerpať vodu z podzemných rezervoárov ilegálne, dokonca si začali kradnúť vodu navzájom, čo pochopiteľne sa občas nezaobišlo bez násilných stretov medzi farmármi. Či by sa mohli tieto regionálne konflikty rozšíriť na globálnu krízu ukáže až budúcnosť, ale vo svete sú už ohniská, kde začína byť voda veľkým problémom. Ďalším príkladom sú niektoré veľké mestá v Brazílii. V São Paule napríklad kvôli extrémnemu suchu miestne úrady nedokázali zabezpečiť pre ľudí ani minimum dennej potreby vody, pričom ohrozených bolo viac ako desať miliónov ľudí. Nespokojní občania tak vychádzali do ulíc, búrili sa a od vlády požadovali riešenie, ktoré však neprišlo. Celá situácia tak viedla k občianskej neposlušnosti. Ak by problém zasiahol ešte väčšie oblasti, alebo významnejšie svetové regióny, problém by mohol byť až natoľko vážny, že by dokázal zhoršiť ekonomickú, sociálnu, ale aj politickú situáciu celý štátov a viesť až ku globálnej kríze. Takýto scenár nie je vôbec vylúčený. Riešením v poľnohospodárstva by mohli byť aj skúsenosti povedzme z Izraela. Táto krajina je síce suchá a má veľmi obmedzenú dostupnosť vody, no vďaka špičkovej technológií ju vie efektívne využiť.

Mohli by takéto lokálne krízy motivovať zvyšok sveta, zamyslieť sa nad riešením tejto situácie, alebo toto uvedomenie príde až keď bude neskoro?

Prial by som si, aby ľudia, ale aj štáty, riešili podobné problémy systémovo a s dostatočným predstihom, inšpirovali sa riešeniami z už postihnutých oblastí, prípadne aby boli tieto krízové situácia pre nich aj varovaním. Bohužiaľ nežijeme v ideálnom svete. Musíme sa skôr pripraviť nato, že ľudia zvyknú takéto veci riešiť na poslednú chvíľu. Žiaľbohu aj slovenská vláda má tendenciu riziká spojené s klimatickou zmenou a nedostatkom vody dlhodobo ignorovať. Svetlým bodom sú však samosprávy, ktoré začínajú tušiť, že klimatická zmena predstavuje problém aj z hľadiska dostupnosti vody. Do akej miery s týmto problémom naložia je otázkou možno už blízkej budúcnosti, ale dúfam že sa v tomto smere budú viac angažovať a zháňať zdroje, aby sa na nedostatok vody pripravili. Mnohé však zatiaľ len čakajú nato, kedy dostanú do rúk použiteľný manuál, ako postupovať v týchto krízových situáciách. Preto si myslím, že aj pozícia vlády bude v tomto kľúčová.

Rozhovor bol zverejnený na SME v piatok 7. augusta 2015 (autor: Dominik Holič)

http://1url.cz/yPqZ

Klimatológ otvorene o osude našej krajiny

Veľmi teplé a extrémne suché leto 2015 je ochutnávkou toho, čo už v polovici tohto storočia bude na Slovensku celkom bežné

Život v centrách miest sa počas najteplejších letných dní stane pre ľudí postupne neznesiteľný. Klimatické zmeny nabrali už pred 30 rokmi rýchly spád a dotýkajú sa všetkého, čo sa hýbe a dýcha. O tom, ako bude vyzerať podnebie Slovenska o niekoľko desaťročí, sme sa zhovárali so známym slovenským klimatológom Pavlom Matejovičom.

Ako sa z pohľadu klimatológa za uplynulých sto rokov zmenila klíma Slovenska?

Klíma sa na Slovensku začala výraznejšie meniť až približne v posledných tridsiatich rokoch, teda približne od roku 1990. Až do sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia sme mali na Slovensku klímu, ktorá sa až tak veľmi nelíšila od tej, ktorá tu panovala v 18. a 19. storočí. Napríklad v šesťdesiatych rokoch sme mali veľa tuhých zím a posledná veľmi studená zima sa u nás vyskytla v roku 1985. Až do deväťdesiatych rokov 20. storočia sa prirodzene striedali studené, normálne a teplé roky. V posledných tridsiatich rokoch sa však výrazne oteplilo, tuhé zimy sa úplne vytratili a po roku 1990 boli všetka letá nad dlhodobým priemerom.

Keby ste mali načrtnúť klimatický scenár pre našu krajinu na najbližších sto rokov, čo nás čaká?

Doterajší trend otepľovania bude pokračovať a ešte sa zvýrazní. Zároveň sa budú zvýrazňovať aj extrémne prejavy počasia, letá budú ešte teplejšie ako tie dnešné. S horúcimi letami prídu aj silné búrky s prívalovými dažďami. Na strane jednej budú obdobia, keď v krátkom čase spadne veľké množstvo zrážok, na strane druhej sa budú vyskytovať extrémne suchá. To povedie k celkovému vysušovaniu krajiny. Krajina hlavne v južných oblastiach Slovenska nadobudne stepný charakter. Zmení sa aj ekosystém, rozšíria sa rôzne invázne druhy a parazity. Napríklad už dnes sa vyskytujú kliešte v nadmorských výškach, v ktorých sa predtým nevyskytovali. 

 

Obr. 1: Klimatická zmena či globálne otepľovanie nie sú už ani zďaleka len abstraktné pojmy - od začiatku 90. rokov 20. storočia pozorujeme aj na Slovensku výrazné zmeny klimatického režimu teploty a zrážok. Dlhodtrvajúce sucho, nedostatok vody či rastúca extrémnosť počasia - to sú problémy, ktorým budú musieť v budúcnosti čeliť aj obyvatelia Slovenska (Zdroj)

Voda bude vraj do roku 2030 vzácnejšia ako ropa. Kedy pocítime aj my, Slováci, že Modrá planéta vysychá a naše vodné zásoby sa míňajú?

Nedostatok vody bude jeden z najväčších problémov, ktorý ľudstvo v budúcnosti čaká. Pôjde hlavne o zásoby sladkej vody, ktoré budú čoraz vzácnejšie. Už dnes sú oblasti, kde je voda vzácnejšia než ropa. V prípade Slovenska bude dôležité, ako budeme s vodou hospodáriť, resp. zvyšovať tzv. retenčnú schopnosť krajiny. Veľmi dôležité je preto vybudovanie systému, ktorý toto umožní. Mali by sme sa snažiť zachytiť čo najviac vody na našom území. Na to by mali slúžiť najmä vodné nádrže, jazerá a poldre, ktoré by sa v čase výdatnejších zrážok naplnili vodou. Tá by sa potom mohla využívať na rôzne účely. Dôležitú funkciu zohrávajú aj les, močiare a mokrade. Takýto systém by mal zároveň plniť aj funkciu protipovodňovej ochrany. S vodou by sa malo aj rozumne hospodáriť, nemali by sme ju napríklad vyvážať vodovodmi do zahraničia, pretože tak by sme sa mohli pripraviť o zásoby podzemných vôd. Voda by sa teda nemala stať zdrojom biznisu, pretože by sme na to mohli všetci doplatiť. Voda je strategickou surovinou a v budúcnosti jej hodnota ešte vzrastie.

Zmeny klímy vplývajú na poľnohospodárstvo, faunu i flóru. Ako sa to prejaví na slovenských lesoch či v rodinných záhradách a pestovateľských sadoch?

Už dnes poľnohospodári pestujú teplomilné plodiny v oblastiach, kde sa im v minulosti nedarilo, pretože tam bola chladnejšia klíma. Počul som, že poľnohospodári chcú postupne vysádzať na našom území aj plodiny, ktoré sa predtým pestovali hlavne v subtrópoch. Problémom sa však môže stať vybudovanie efektívneho závlahového systému, bez vody nevyrastie nič. Zmeny by mali nastať aj v lesnom hospodárstve, vysádzať by sa mali najmä stromy, ktoré sú odolnejšie proti suchu. Veľkou hrozbou v čase sucha budú aj požiare. V každom prípade, čím viac zelene, tým lepšie, platí to aj pre mestá. Stromy v centrách miest môžu aspoň čiastočne zmierňovať horúčavy. Rozhorúčený betón môže totiž spôsobiť, že život počas najväčších horúčav sa v centrách miest stane pre človeka neznesiteľný. Developeri napáchali v centrách miest obrovské škody, zničili zeleň, parky a na ich mieste postavili betónové parkoviská a sklenené monštrá. Všetko prevalcoval biznis a nekompetentné rozhodnutia politikov.

Meteorológovia a klimatológovia upozorňujú, že rok 2015 by mohol byť najteplejším v histórii. Ako sa pozeráte na túto prognózu?

Je to dosť pravdepodobné, ale ešte treba počkať, aká bude druhá polovica roka. Oceány sú však rekordne teplé a skleníkový efekt atmosféry sa čoraz viac zosilňuje. Rekordne teplý bol globálne, vrátane Slovenska, vlaňajší rok a nemožno vylúčiť, že tento rok ho prekoná. 

Obr. 2: Čakájú nás v auguste podobné extrémne horúčavy, aké zasiahli západnú Európu v roku 2003 a Rusko v roku 2010, a vyžiadali si tisíce obetí? Podľa predpovedných modelov sa zdá, že Slovensko v najbližších dňoch zasiahne jedna z najdlhších a najextrémnejších vĺn horúčav aspoň za posledných 135 rokov (na obrázku hore GFS model pre maximálnu teplotu vzduchu v čase o 12:00 UTC v období od 7.8. do 12.8.2015; Zdroj)

Sú všetky ničivé prírodné katastrofy prirodzeným dôsledkom klimatických zmien? Na čo by v tejto súvislosti malo byť pripravené Slovensko?

Viaceré vedecké štúdie dokazujú, že medzi zmenou klímy a výskytom extrémov v počasí existuje úzka súvislosť. No aj v minulosti sa vyskytovali extrémne prejavy počasia, teda nemožno povedať, že všetky extrémy sú dôsledkom klimatickej zmeny. Výrazne oproti minulosti sa však zvýšila napríklad frekvencia horúčav, alebo výskyt suchých období. Pokiaľ ide o búrky a tornáda, je predpoklad, že ich intenzita sa v budúcnosti bude zvyšovať. Tornáda sa však vyskytovali aj v minulosti, len nepriťahovali takú pozornosť médií ako dnes. Zrejme aj v budúcnosti to budú v našich zemepisných šírkach skôr exotické javy. Oveľa väčšie škody u nás spôsobujú húľavy, čo sú vlastne víry, ktoré majú horizontálnu os otáčania, čiže majú tvar valca na rozdiel od tornád, ktoré pripomínajú chobot. Húľavy, ako aj tornáda sú vždy spojené s búrkami.

Vedci nedávno pustili do pléna informáciu, že do roku 2030 má nastať malá doba ľadová (naposledy tzv. Maunderovo minimum) v rámci striedania slnečných cyklov a poklesu solárnej aktivity. Ako to pocítime a dá sa tejto informácii veriť?

Najskôr by som uviedol na pravú mieru označenie malá doba ľadová. Toto obdobie u nás vlastne skončilo až v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. V roku 1963 sa u nás a v celej Európe naposledy vyskytla mimoriadne tuhá zima, ktorá bola porovnateľná s najtuhšími zimami v tzv. malej dobe ľadovej. Počas spomenutej zimy zamrzla napríklad aj londýnska Temža. Tzv. malá doba ľadová (17. až 19. storočie) bola v podstate normálna klíma, len z dnešného pohľadu sa nám javí v porovnaní so súčasnou klímou ako chladnejšia, preto ju tak niektorí klimatológovia obrazne pomenovali. Skutočná ľadová doba sa skončila pred 11 000 rokmi. Prirodzené faktory, ako napríklad kolísanie slnečnej aktivity, mali v minulosti na prirodzené kolísanie klímy väčší vplyv. Majú vplyv aj dnes, no antropogénny faktor je v súčasnosti asi 8-krát silnejší, a preto prekrýva tie prirodzené. Okrem toho, každý rok sa niekde v médiách objaví informácia, že prichádza nejaká ľadová doba. Autormi takýchto informácií však nie sú vedci, často sa tiež stáva, že ich vyjadrenie niekto pozmení a domyslí si rôzne fakty. Prečo to niekto robí, môžeme si ľahko domyslieť. Zmena klímy bude pokračovať a nič nenaznačuje, že by sa to malo zmeniť.

Koľko rokov „klimatického zdravia“ dávate ešte Slovensku?

Klíma sa už žiaľ zmenila a procesy sú už nezvratné, nakoniec to zažívame aj toto leto. V zdravšej klíme však môžu žiť o niekoľko storočí budúce generácie. Závisí to aj od nás, dnes im vlastne pripravujeme budúcu klímu. Toto je skôr morálny problém, dnes sa však, žiaľ, pred ekologickým povedomím viac oceňuje dravosť a túžba po zisku a bohatstve. Čím viac rastie spotreba, tým sa aj do ovzdušia vypustí viac oxidu uhličitého. Veľmi výstižne to nakoniec pomenoval pápež František vo svojej najnovšej encyklike, keď upozornil, že súčasná civilizácia sa stala obeťou konzumizmu. „Klimatické zdravie“ je tade v tomto prípade závislé od zdravia spoločnosti.

 

Rozhovor bol na Concerned Climatologist zverejnený s láskavým dovolením Dr. Pavla Matejoviča.

Na polceste ku kritickej hranici oteplenia?

Ako ďaleko sa nachádzame od 2-stupňovej hranice oteplenia?

Myslím, že je skutočne načase zbystriť pozornosť a upriamiť ju na to, čo sa v najbližších týždňoch a mesiacoch bude diať s oceánom a počasím v Pacifiku a nakoniec aj na celej severnej pologuli. A prečo by nás to malo zaujímať?

Nuž, stačí sa dobre pozrieť na priložený obrázok (Obr. 1), na ktorom možno vidieť priestorové rozloženie teploty morskej vody, resp. jej odchýlky od dlhodobého priemeru [napr. červené odtiene signalizujú prítomnosť vody s teplotou vyššou, než je pre danú oblasť typické]. Okrem dlhodobo rekordne teplého severovýchodného Pacifiku [južne od pobrežia Aljašky] sa v centrálnom a východnom Tichom oceáne začína veľmi nápadne presadzovať pomerne dlhý a stále sa rozširujúci pás abnormálne teplej morskej vody, ktorý siaha od západného pobrežia Južnej Ameriky až po 15 tisíc kilometrov vzdialené Šalamúnove ostrovy. Určite tipujete správne, ak si myslíte, že ide o prejav známeho klimatického fenoménu El Niño.

Obr. 1: Priestorové rozloženie odchýlok teploty povrchu oceánov dňa 17. júla 2015 [od priemeru 1971-2000] podľa údajov NOAA (Data/Image obtained using Climate Reanalyzer (http://cci-reanalyzer.org), Climate Change Institute, University of Maine, USA)

Pokračujúce a silnejúce sucho v Indonézii, Austrálii, ale napríklad aj v Thajsku či Portoriku, nedávne povodne v Peru, Bolívii či Texase, ale nakoniec aj abnormálne aktívna sezóne tajfúnov v Tichom oceáne, to všetko spadá medzi doposiaľ známe symptómy El Niña. A to sme ešte len na jeho začiatku. Extrémnych prípadov počasia na celej Zemi bude teda aj naďalej pribúdať. Všimnime si ale trochu inú vec.

Aj keď štart súčasného El Niña v mnohom pripomína situáciu z roku 1997 [kedy sme boli svedkami najsilnejšieho El Niña v 20. storočí] a odborníci začínajú mať podozrenie, že by to celé mohlo skutočne dopadnúť podobne ako počas super-El Niña 1997/98, jedna vec je predsa len "trochu" iná ako v roku 1997. Je ňou povrchová teplota oceánov, ktorá je pozoruhodne vyššia. Aby sme boli konkrétnejší, v porovnaní s rokom 1997 sú súčasné oceány [a platí to najmä pre Pacifik] teplejšie o 0,2 až 0,3 °C. Ak sa to niekomu zdá málo, stačí si uvedomiť, že o približne rovnakú hodnotu dokáže veľmi silne El Niño zdvihnúť teploty na celej Zemi. Ak teda zoberieme do úvahy fakt, že už minulý, rekordne teplý rok 2014 bol o viac ako 0,05 °C teplejší ako rok 1998, celkom určite stojí za úvahu aj otázka, kde by sa globálna teplota v tomto roku nakoniec mohla až prepracovať [pozri obrázok nižšie]. Nie je ani zďaleka vylúčené, že skonči až kdesi pri hodnote +1,0 °C [v porovnaní s priemerom 1901-2000 - Obr. 2; doterajší vývoj tomu nasvedčuje], teda asi na polceste ku „kritickej“ 2-stupňovej hranici. A to sa píše ešte len rok 2015!

Obr. 2: Vývoj odchýlok globálnej teploty (čierna krivka) v období 1880-2014 od dlhodobého priemeru 1901-2000 podľa NOAA (Zdroj) - rok 2014 nakoniec skončil aj podľa NOAA a NASA ako najteplejší aspoň od roku 1880 s odchýlkou +0,69 °C (od priemeru 1901-2000; Zdroj); červenou hviezdičkou je naznačený predpokladaný priemer globálnej teploty v roku 2015

A nakoniec to najlepšie. Keďže výskum ENSO naznačuje, že silných až extrémne silných prípadov El Niña bude veľmi pravdepodobne v budúcnosti pribúdať, existuje určitá možnosť, že kvadrilióny Joulov tepla, ktoré sa postupne akumulovali v oceánoch v posledných 30 rokoch, by sa mohli sériou silných El Niño vo veľmi krátkom čase uvoľniť do atmosféry. Oteplenie o 2 °C by sme tak mohli dosiahnuť oveľa skôr ako predpokladajú nám známe klimatické modely! Otázkou je, do akej miery je takýto scenár reálny? Ak aj nie je úplne reálny, mali by sme s ním aspoň počítať.

Obr. 3: Následky El Niña v rokoch 1997 a 1998 pocítil takmer celý svet. Na obrázku je kalifornské pobrežie postihnuté zosuvmi pôdy a extrémne výdatnými zrážkami počas zimy 1997/98. Bude mať El Niño 2015/16 podobné alebo dokonca ešte horšie následky? (Zdroj foto)


Zdroje
With El Niño likely, what climate impacts are favored for this summer?
http://1url.cz/z54q
Klimatická enigma zvaná El Niño 
http://climatemap.blogspot.cz/2015/03/klimaticka-enigma-zvana-el-nino.html
Halfway to 2 C — According to NASA, We Just Blew Past an Ominous Milestone
http://1url.cz/A9JJ
Climate Reanalyzer
http://cci-reanalyzer.org/DailySummary/
Current Operational SST Anomaly Charts For the Year 2015
http://www.ospo.noaa.gov/Products/ocean/sst/anomaly/
Rekviem za oceány 
http://climatemap.blogspot.cz/2015/01/rekviem-za-oceany.html
Hot Ocean Hurls Nangka’s 1 Meter Rains At Japan; Storm Chases Arctic Heat Delivery Later This Week
http://1url.cz/b9JQ
Surge of Typhoons Will Give Record-Setting El Niño a Big Boost
http://1url.cz/H9JW