V závere minulého týždňa (piatok 7. novembra) sa
nad centrálnym Stredomorím, južne od pobrežia Sicílie, odohrala celkom
zaujímavá cyklogenéza, ktorej výsledkom bol vznik vcelku zaujímavého a pre oblasť Stredozemného
mora aj dosť zriedkavého atmosférického javu. Z celkom štandardnej tlakovej
níže miernych šírok postupujúcej zo západnej Európy smerom na juh vznikol
neďaleko ostrova Malta hurikánu podobný atmosférický vír, tiež označovaný ako „stredomorský
hurikán“ či „stredomorská (sub)tropická cyklóna“, alebo skrátene „Medikán“.
Medikány síce nedosahujú podobné rozmery a ani zďaleka nie sú tak
pustošivé ako hurikány či tajfúny, no ich vizuálna podobnosť s tropickými
cyklónami je viac ako nápadná (Obr. 1).
Obr. 1: Satelitný záber družice NASA na "medikán" v blízkosti ostrova Malta dňa 7. novembra 2014 (Zdroj)
Zvlášť obyvateľom ostrova Malta sa v priebehu piatku
naskytla možnosť overiť si aj v realite, že stredomorský medikán nemá svojimi účinkami až tak ďaleko od skutočného hurikánu. Pritom ani zďaleka nešlo len o prudké nárazy
vetra, ktoré dosahovali až 150 km/h, či veľmi intenzívny dážď a lokálne povodne,
ale predovšetkým o nápadné „upokojenie“ víchrice v čase prechodu tzv. oka –
teda málooblačnej a takmer bezveternej oblasti v centre cyklóny.
Priemerne
vznikne nad Stredozemným morom jedna podobne ničivá cyklóna ročne (vo výnimočných
prípadoch až dve). Ale aj napriek tomuto zatiaľ zriedkavému výskytu, medikány z pohľadu
vzniknutých škôd predstavujú veľmi vážnu hrozbu a riziko pre všetky pobrežné
regióny a ostrovy Stredomoria, a to zvlášť za predpokladu, že v budúcnosti
možno očakávať ďalší rast teploty Stredozemného mora (až nad kritickú hodnotu 26 °C). Keďže podobne ako pri
hurikánoch či tajfúnoch, aj medikány čerpajú podstatnú časť svojej energie z teplého
povrchu oceánu, existuje predpoklad, že rast teploty Stredozemného mora,
zvlášť na jeseň a v zime, môže viesť síce k menej častým, zato však silnejším a deštruktívnejším
stredomorským cyklónam.
Obr. 2: Povrchová teplota Stredozemného mora dňa 7. novembra 2014 bola dostatočne vysoká na to, aby podporila vznik (sub)tropickej cyklóny (okolo 23 °C) - len na okraj možno pripomenúť, že z nedávnej histórie je známy aj prípad hurikánu (Epsilon z roku 2005), ktorý vznikol nad dokonca ešte chladnejšími vodami Atlantického oceánu (Zdroj)
Dokonca sa objavujú aj expertné názory, že
ku koncu tohto storočia by teplotné podmienky Stredozemného mora mohli umožňovať genézu skutočných,
tropických hurikánov (Gaertner et al. 2007 alebo Romero & Emanuel 2013). Výskum v tejto oblasti prináša celkom zaujímavé
závery, založené na modelovaní konkrétnych prípadov medikánov v druhej polovici
21. storočia. Modely síce naznačujú, že celkový počet medikánov môže byť v budúcnosti
dokonca nižší ako dnes (o 10 až 40 %), no ich intenzita a deštruktívna sila
bude v podmienkach teplejšej klímy narastať, čo by eventuálne znamenalo,
že by niektoré medikány mohli prerásť až do hurikánov. A to najmä v prípade,
ak by teplota na rozsiahlych plochách Stredozemného mora dosahovala pravidelne
na konci leta 30 °C a viac.
Treba však na záver pripomenúť, že povrchová teplota
mora je len jedným z limitujúcich faktorov – tými ďalšími sú napríklad "geografické" rozmery samotného Stredozemného mora, prítomnosť veľkého množstva ostrovov či veľmi členitého pobrežia, malá
tepelná kapacita a malá hĺbka, do ktorej siaha vrstva veľmi teplej vody,
či veľmi častý výskyt výrazného vertikálneho strihu vetra, v dôsledku prítomnosti
polárneho jet streamu (vysokorýchlostného prúdenia na hornej hranici
troposféry) nad Stredomorím v jesennom a zimnom období (pozri text nižšie).
Obr. 3: Príklad stredomorského medikánu z 8. novembra 2011 v oblasti západne od ostrova Korzika (Zdroj. Romero & Emanuel, 2013)
Čo teda môžeme očakávať v budúcnosti? Ešte na začiatku minulého desaťročia
klimatické modely veľkú šancu stredomorským „hurikánom“ nedávali. No
udalosti z roku 2004 a 2005 vedcom ukázali, že sa ich modely v niečom
asi mýlili. Tropické cyklóny Catarina z marca 2004 a Vince z októbra
2005 sa stali krásnymi príkladmi toho, že tropická búrka môže dosiahnuť
intenzity hurikánu aj v oblastiach, kde nepanujú vyslovene priaznivé
podmienky. Oba hurikány navyše vznikli z mimotropických tlakových níži,
teda prienikom chladného vzduchu miernych šírok nad teplý oceán.
Najnovšie modelové výstupy založené na podrobnejšom priestorovom
rozlíšení už prisudzujú možnosti vzniku hurikánu nad Stredozemným morom
vyššiu pravdepodobnosť a to aj pre scenáre, ktoré počítajú do konca
tohto storočia s menším ako 3 °C oteplením povrchových vôd Stredozemného
mora v letných mesiacoch.
Aj napriek týmto znepokojujúcim predpovediam
sa predsa len zdá, že realita je trochu zložitejšia a v prípade
Stredozemného mora to znamená, že si budeme musieť na prvý „legitímny“
hurikán ešte nejaký ten čas počkať.
Čo je to medikán?
Ide o nápadný,
špirálovo zatočený oblačný vír, uprostred ktorého sa nachádza „oko“, oblasť s
relatívne pokojným a menej veterným počasím (Obr. 3). Podobnosť hurikánov a medikánov
nie je v tomto smere vôbec náhodná, keďže atmosférické procesy, ktoré ich
formujú sú veľmi podobné, aj keď v prípade medikánov nie až tak extrémne. Vetry
v stredomorských cyklónach len zriedkakedy presiahnu hranicu 25 m/s, čím sa
zatiaľ nevyrovnajú ani sile hurikánov najnižšej, prvej kategórie. Tento
„výkonnostný“ rozdiel však nie je len výsledok toho, že Stredozemné more nie je
zatiaľ schopné poskytnúť medikánom podobne vyhovujúce podmienky ako napríklad
Karibské more hurikánom. Podmieňuje to aj skutočnosť, že impulzom pre vznik
stredomorských medikánov nie je, tak ako v prípade hurikánu, intenzívna
tropická cirkulácia vzduchu rodiaca sa nad pevninou západnej Afriky. Na ich
počiatku stoja procesy, ktoré majú svoj pôvod vo vyšších vrstvách troposféry
miernych šírok. Na jeseň takmer pravidelne do Stredomoria „zablúdi“ z
Atlantického oceánu tlaková níž, ktorej motorom je prítomnosť veľmi studeného
vzduchu v stredných a vysokých vrstvách troposféry. Prienik studeného vzduchu
nad rozohriate Stredozemné more zväčší v celom profile troposféry teplotný
rozdiel, ktorý sa dokáže vyrovnať len stúpaním teplého a vlhkého vzduchu do
výšky. Tým sa naštartujú dynamické procesy vedúce k tvorbe mohutnej kopovitej
oblačnosti, ktorá sa postupne zoskupuje do tvaru už spomínanej špirály.
Dôsledky v podobe intenzívnych lejakov a silného vetra sú síce pôsobivé, avšak
na to, aby sa z medikánu stal plnohodnotný hurikán je potrebné, aby voda v
Stredozemnom mori mala na pomerne veľkej ploche aspoň 26 °C. A v tom je
problém. Takto teplá voda sa vo väčších množstvách, ak nepočítame samozrejme
pobrežné oblasti, koncentruje len vo východnom Stredomorí, aj to len na konci
leta, prípadne na začiatku jesene. [Očakávané otepľovanie v priebehu 21. storočia však veľmi pravdepodobne túto situáciu zmení]
Stredozemné more je im zatiaľ pritesné
Okrem toho,
netreba zabúdať ani na fakt, že Stredozemné more je zo všetkých strán obklopené
pevninou a navyše je aj pomerne malé, čo pre potenciálny rozvoj tropických
búrok predstavuje veľké obmedzenie. Dokazujú to aj analýzy meteorológov, ktorí
študovali každý jeden medikán v Stredomorí za posledných 20 rokov. Ešte skôr,
ako sa búrkový systém rozvinul do svojho vrcholného a teda aj ničivejšieho
štádia, narazil na svojej ceste buď na nejaký ostrov alebo, ešte častejšie, na
pobrežie kontinentu, ktoré jeho vývoj nekompromisne zastavilo. Dokonca ani v
tom v najlepšom prípade, kedy by medikán prešiel naprieč celým Stredomorím od
západu na východ (v lepšom prípade opačným smerom), nehrozí, že by dosiahol
silu hurikánu. Pri svojom postupe do východného Stredomoria by sa síce postupne
dostal do oblasti s vhodným teplotnými podmienkam, no pre svoj ďalší rozvoj by
už nemal dostatok času. Hneď ako by začal naberať na sile, jeho púť by skončila
nad západným pobrežím Libanonu, Izraela alebo Turecka.
Zdroje
Rare Medicane Hits Malta and Sicily With Tropical Storm-Like Conditions
Tropical cyclones over the Mediterranean Sea in climate change simulations
Medicane risk in the changing climate
The simulation of medicanes in a high-resolution regional climate model
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára