Zrejme všetci ste už počuli o teórii
chaosu a teda možno viete aj to, že notoricky známy „efekt motýlieho
krídla“ nachádza svoje uplatnenie v predpovedaní počasia. Kedysi sme si
mysleli, že pomocou fyzikálnych zákonov tvoriacich základ modelov chovania
atmosféry dokážeme predpovedať počasie na týždeň, mesiac či rok dopredu.
Teória
chaosu, navrhnutá Edwardom Lorenzom v roku 1963, nám však ukázala, že to nikdy
možné nebude. Problém je v tom, že fyzika modelov bude vždy len približná,
a to isté platí aj o údajoch používaných pri modelových simuláciách.
Tieto nepresnosti jednoducho stačia k tomu, aby trajektória
predpokladaného vývoja zmenila svoj vývoj až natoľko, že so skutočným priebehom
počasia už nemá takmer nič spoločné.
Obr. 1: Numerickým riešením Lorenzových rovníc teórie chaosu je tzv. podivný atraktor (Zdroj)
Ako ale môžeme dôverovať klimatickým
predpovediach na desaťročia dopredu, keď ani pri odhade stavu atmosféry na pár
nasledujúcich dní nie sme si celkom istí, čo nás čaká? Keďže pri modelovaní
budúcej klímy si nevšímame detailný vývoj počasia, efekt motýlieho krídla sa
v tomto prípade uplatňuje minimálne. Riešenie rovníc teórie chaosu síce
v krátkodobom horizonte dáva nepredvídateľné výsledky, no pri dlhodobom
vývoji je trend výsledkov zreteľnejší (stačí sa pozrieť na chovanie tzv.
podivného atraktoru, Obr. 1). V prípade klimatických predpovedí to jednoducho
znamená to, že aj keď sú krátkodobé predpovede chaotické, dlhodobá predpoveď
ponúka v hlavných rysoch celkom spoľahlivý obraz očakávaného smerovania
klímy. Teória chaosu nám tak trochu prekvapivo umožňuje dôverovať tomu, že
scenáre budúcej klímy sú viac-menej správne.
Viac o tejto problematike sa možno dočítať napríklad aj tu: Chaos theory and global warming: can climate be predicted?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára