Dokážu sa biosféra a ľudia prispôsobiť klimatickej zmene?

Letá, keď bude na Slovensku bežná štyridsiatka, budú čoraz častejšie. Ovplyvní to život v mestách, poľnohospodárstvo aj ekonomiku. 

V minulosti takto rýchle zmeny klímy civilizácie nezvládli. Život v mestách sa v dôsledku klímy zmení, ľudstvo sa musí začať pripravovať už dnes.

~ Vonkajší teplomer opäť ukazoval 40 stupňov Celzia. Posledné roky to na júnové teploty nebolo nič nezvyčajné. Keď Juraj zdvíhal vonkajšie okenné tienenie, zaspomínal si na časy, keď sa o štyridsiatke na Slovensku hovorilo ešte ako o rekorde.

V meste pribudlo za posledné roky veľa zelene, nielen na voľných plochách, ale aj na strechách domov. Pri nasadaní na bicykel okolo neho prešlo auto, jedno z mála, ktoré v tomto čase po meste ešte jazdili. Pre výrazné klimatické zmeny sa kladie oveľa väčší dôraz na hromadnú dopravu a bicykle. Juraj vedel, že po dnešnom horúcom dni prídu mnohé ďalšie, mesto však žilo ďalej svojím životom a na klimatické zmeny bolo pripravené. ~

Tak by mohol vyzerať život už o pár desiatok rokov, keď sucho, horúčavy, ale aj extrémy počasia budú bežné. Budeme pripravení?

Už dnes niet pochýb o tom, že sa naša planéta otepľuje. S čoraz väčšou istotou môžeme tvrdiť, že ak ľudia zásadne neobmedzia využívanie fosílnych palív a neznížia tak množstvo skleníkových plynov vypúšťaných do atmosféry, bude otepľovanie pokračovať. Jeho rýchlosť však môže významne obmedziť našu schopnosť prispôsobiť sa prichádzajúcim zmenám.

Na to, aby sme o niekoľko desiatok rokov mohli žiť vo svete ako Juraj, máme predpoklady. Na rozdiel od prírodných spoločenstiev máme výhodu v tom, že adaptáciu na meniace sa klimatické podmienky môžeme včas naplánovať a skoordinovať na medzinárodnej úrovni. Navyše si môžeme pomôcť aj tým, že priebeh a rýchlosť budúceho otepľovania zmiernime (mitigujeme) na úroveň pre nás únosnú a bezpečnú.

Obr. 1: Človek ročne vypustí do atmosféry takmer 40 mld. metrických ton oxidu uhličitého - väčšina z tohto množstva pochádza zo spaľovania uhlia, ropy a zemného plynu (Foto: SITA/AP) 


Čas sa kráti
Času pritom nie je nazvyš. Čím viac budeme odďaľovať medzinárodnú dohodu o obmedzovaní vypúšťania skleníkových plynov do atmosféry, tým bude prispôsobenie sa nielen drahšie, ale pre mnohé skupiny ľudí na planéte prakticky nemožné.

Neúspešnú adaptáciu na dosahy klimatickej zmeny máme pred očami už dnes. Od roku 2008 vyhnala zmena klímy z domovov približne 160 miliónov ľudí vo viac ako 160 krajinách sveta, a len v samotnom roku 2013 sa muselo nedobrovoľne presťahovať vinou následkov extrémneho počasia takmer 22 miliónov ľudí. To je trikrát viac ako v dôsledku vojnových konfliktov.

Zdá sa, že budúcnosť pre nás nemá pripravené v tomto ohľade žiadne dobré správy. Preto aj súčasnú vlnu migrácie do Európy nemožno vnímať len ako dočasný problém spôsobený napätou geopolitickou situáciou na Blízkom východe či v Afrike, ale skôr ako začiatok oveľa masívnejších presunov obyvateľstva do bohatších častí sveta v dôsledku rapídne sa zhoršujúcich klimatických a životných podmienok v teplejších oblastiach sveta. Klimatológovia varujú pred týmto scenárom už dlho a história ľudskej adaptácie na klimatickú zmenu im dáva za pravdu.

Obr. 2:  V súčasnosti migruje v dôsledku klimatickej zmeny viac ľudí než kvôli vojnovým konfliktom (Zdroj)

Minojci to nezvládli, my máme ešte šancu

Ak sa nám na zmeny nepodarí pripraviť, budúcnosť, v ktorej žije Juraj, nemusí vyzerať tak optimisticky. História nám ponúka veľké množstvo príkladov vyspelých civilizácií, ktorých vzostupy a pády boli následkom schopnosti, respektíve neschopnosti vyrovnať sa s novými ekonomicko- a kultúrno-spoločenskými podmienkami.

Pôvod mali v zmenách prírodného prostredia, pričom klimatické zmeny zohrávali z tohto pohľadu kľúčovú, či dokonca primárnu úlohu. Dobrými príkladmi sú „kaskádové“ kolapsy starovekého Egypta, mayskej civilizácie, ranej juhoamerickej kultúry na tichomorskom pobreží či tajomstvom opradený kolaps minojskej kultúry na ostrove Kréta.

Jej náhle zmiznutie z dejín je často spájané s kataklizmatickým výbuchom neďalekej sopky Théra na ostrove Santorini. Aj keď išlo celkom určite o jednu z najsilnejších vulkanických erupcií za posledných desaťtisíc rokov, odborníci sa dnes domnievajú, že kolaps bol skôr výsledkom viacerých nepriaznivých okolností. Jednou z nich bolo aj katastrofálne sucho sprevádzané rýchlou zmenou klímy, ktoré ostrov postihlo v polovici druhého tisícročia pred naším letopočtom a doslova zdevastovalo základný pilier celej ekonomiky starých Minojcov – poľnohospodárstvo.

Obr. 3: (vľavo) Zachovaný zvyšok severnej brány paláca Knossos s dochovanou časťou fresky; (vpravo) zrekonštruovaná časť fresky v paláci Knossos (Foto: Xavier Patiño i Vidal)

Na jednej strane boli Minojci v porovnaní s dnešnou technologicky vyspelou civilizáciou v mnohých veciach predsa len pozadu a ich možnosti účinnej adaptácie boli obmedzené. Avšak naša civilizácia čelí oveľa rýchlejšej a globálnejšej zmene klímy než starovekí Minojci pred viac ako 3500 rokmi. Súčasné otepľovanie je totiž jedno z najrýchlejších za posledných 65 miliónov rokov a celý svet sa v jeho dôsledku dostáva do ešte rýchlejšieho pohybu.

Viac informácií v článku: Klimatické zmeny dávnoveku určovali osudy veľkých civilizácií

Pochopenie príčiny je kľúčom

Keď Juraj premýšľal, kedy prvýkrát zaregistroval informácie o zmenách, ktoré sa stali jeho každodennou súčasťou, nevedel si spomenúť. Správ bolo veľa, ale nikdy sa mu nezdali príliš dôležité.

Dôkaz otepľovania planéty však už máme desiatky rokov a pozorované trendy teploty prízemnej atmosféry, ale aj satelitné merania v súčasnosti ich čoraz viac potvrdzujú. Aby bol planetárny systém Zeme v tepelnej rovnováhe, rovnaké množstvo tepla, ktoré prijme zo slnka, musí odovzdať späť do kozmického priestoru.

V posledných troch dekádach však k tomuto nedochádza. Zemská atmosféra uvoľňuje čoraz menej tepla. Objektívne svedectvá o tom, že človek je hlavnou príčinou otepľovania, minimálne od polovice 20. storočia, prichádzajú však aj priamo zo Zeme. Noci sa otepľujú rýchlejšie ako dni, a to isté platí aj pri porovnaní trendov zimných a letných teplôt (zimy sa otepĺujú rýchlejšie). Zatiaľ čo prízemné vrstvy atmosféry svoju teplotu zvyšujú, stratosféra sa naopak ochladzuje. Aj toto je jeden z dôsledkov čoraz silnejšieho skleníkového efektu Zeme.

Obr. 4: (hore) Dlhodobý vývoj vplyvu prírodných (modrá) a antropogénnych (červená) činiteľov na globánu simulovanú troposférickú teplotu - reálne namerané údaje sú vyznačené čiernou krivkou; (dole) príspevok jednotlivých faktorov (forcingov) na zmenu globálnej teploty (v °C) pre vybrané tri časové obdobia (Zdroj: Huber a Knutti 2011)

Dnes medzi klimatológmi panuje všeobecný konsenzus v tom, že za posledných 150 rokov je vplyv rastúcich koncentrácií skleníkových plynov na globálnu klímu nepopierateľný. Za toto obdobie sa globálny priemer teploty zvýšil takmer o jeden stupeň Celzia, pričom k výraznému zrýchleniu otepľovania došlo najmä v posledných 30 rokoch. Hladina svetových oceánov vzrástla asi o 20 centimetrov, morské zaľadnenie v Arktíde ustúpilo od roku 1980 takmer o 40 percent, horské ľadovce sa v niektorých oblastiach zmenšili o viac ako polovicu, zmenila sa frekvencia a amplitúda extrémov počasia, a došlo aj k posunu teplejších klimatických zón bližšie k zemským pólom.

Viac informácií v článku: Klimatická zmena – trochu viac ako len vedecký problém 

Dôsledky pociťujeme už dnes

Ako uvádza aj posledná správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC), dôsledky tejto zmeny sa už stihli prejaviť na celej zemi a s pokračujúcim otepľovaním sa budú len zhoršovať. Najviac by nás malo trápiť, že klimatická zmena má a bude mať zásadné dôsledky na ľudské zdravie a celkovú "kondíciu" spoločenského a ekonomického systému.

Každý rok vynakladáme čoraz väčšie finančné prostriedky na sanáciu škôd spôsobených extrémami počasia. Súčasná adaptácia neprináša len ekonomické straty, ale čo je horšie, aj ľudské obete. Počas takých extrémov, akým boli napríklad vlny neobvykle horúceho počasia v západnej Európe v roku 2003 a v Rusku v roku 2010, zomiera a bude zomierať čoraz viac ľudí.

Rýchlo sa menia aj environmentálne podmienky pre takmer všetky spoločenstvá rastlín a živočíchov. Navyše v kombinácii s pokračujúcim rozvojom miest, znečisťovaním prostredia vrátane oceánov a zvýšenými nárokmi civilizácie na zabezpečenie potravy dochádza k najrozsiahlejšiemu poškodeniu prírody za posledných niekoľko miliónov rokov. Miera vymierania stavovcov je dnes asi desaťtisíckrát rýchlejšia ako kedykoľvek v známej minulosti.

Obr. 5: Rozsah devastácie po vyčíňaní super-tajfúnu Haiyan v meste Tacloban vo filipínskej provincii Leyte bol nesmierny (silové účinky vetra boli ekvivalentné tornádu sily minimálne EF 3; foto: Getty/Malacanang Photo Bureau)

Viac informácií v článku: Zvyšujúca sa extrémnosť počasia preverí naše limity adaptácie

Bezpečná hranica oteplenia

Pri súčasnom rozsahu našich vedomostí o povahe dôsledkov klimatickej zmeny na komplexnú spoločnosť je dnes zatiaľ pomerne ťažké určiť, aká úroveň oteplenia, prípadne koncentrácie oxidu uhličitého, je pre nás ešte bezpečná. V prípade globálnej teploty sa častokrát uvádza hodnota 2 stupne Celzia (v prípade koncentrácie oxidu uhličitého 350-450 ppm) v porovnaní s predindustriálnym priemerom. 

 

Buďme ale úprimní. Aj keby sa nám oteplenie podarilo obmedziť na 2 stupne Celzia, malo by nám byť jasné, že tento úspech by nepriniesol úľavu všetkým ľudom na svete. Napríklad určite nie tým, ktorí obývajú nízko položené ostrovy v Pacifiku či Indickom oceáne. Dokonca aj v prípade vyspelejších a bohatších krajín sveta treba počítať s rozsiahlymi škodami, ktoré so sebou do mnohých regiónov prinesú extrémne počasie či zhoršujúce sa podmienky pre produkciu potravín. Ak by sme aj chceli hovoriť o pozitívach – určite sa dostavia. Otázkou ale ostáva, ako dlho ich budeme môcť využívať.

Vo svetle súčasných trendov rastu koncentrácií skleníkových plynov a neúspechov medzinárodných rokovaní o obmedzovaní ich produkcie budú už onedlho akékoľvek snahy o neprekročenie bezpečnej úrovne oteplenia skôr utópiou ako reálne dosiahnuteľným cieľom. Stále viac totiž rastie pravdepodobnosť toho, že globálna teplota hranicu 2 stupňoch dosiahne už do roku 2050 a podľa Sternovej správy z roku 2006 by nás „len“ adaptácia na dôsledky tohto oteplenia mohli stáť ročne 5 až 20 percent globálneho HDP, teda viac ako 2 bilióny amerických dolárov.

Viac v článku: Nebezpečná rýchlosť klimatickej zmeny

Dôsledky zmeny klímy už aj na Slovensku

Dôsledky zmeny klímy sa stihli prejaviť už aj v strednej Európe a na Slovensku. Pomerne rýchly vzostup regionálne teploty vzduchu nie je sprevádzaný len skrátením obdobia s výskytom mrazov či predlžení vegetačného obdobia, ale aj zmenou premenlivosti počasia, a predovšetkým nárastom extrémnosti teploty a zrážok. Najmä v letnom období pozorujeme početnejšie a intenzívnejšie vlny horúčav, ktoré si vedú k čoraz častejším hospitalizáciám v dôsledku akútneho prehriatia organizmu. Búrky sú silnejšie a lejaky stále intenzívnejšie. V kombinácii s výskytom dlhších suchých období spôsobujú tieto poveternostné anomálie čoraz vážnejšie materiálne škody nielen v poľnohospodárstve, priemysle či v sídlach, ale majú aj vážnejšie dôsledky na ľudskú spoločnosť z hľadiska zdravia populácie. To je ale iba začiatok.

Dnes je už takmer isté, že aj Slovensko čakajú v najbližšom storočí rýchle a zásadne zmeny klimatických podmienok. Už do konca tohto storočia by sa mohlo otepliť až o 4 stupne Celzia. Inak povedané, podnebie, z ktorého sa doposiaľ tešili obyvatelia Komárna či Štúrova, budeme mať o necelých 80 rokov doslova pod Tatrami. Rastom teploty sa však klimatická zmena ani zďaleka nekončí. Okrem toho, že dôjde k pomerne rýchlej migrácii teplomilných rastlinných a živočíšnych druhov smerom na sever, žiaľ, nezaobíde sa to bez stále dlhších a extrémnejších vĺn horúceho počasia, dlhších období sucha a nedostatku vody, stále extrémnejších prívalových dažďov či početnejších lesných požiarov v teplej časti roka. 

Sneh a tuhé zimy sa stanú skutočnou raritou, a naopak letá budú čoraz viac pripomínať tie, ktoré bežne zažívame počas dovoleniek v Stredomorí. Skutočnou ochutnávkou toho, ako by to mohlo vyzerať v budúcnosti, bolo aj tohtoročné leto, ktoré sa do histórie už stihlo zapísať rekordne vysokým počtom tropických dní a nocí a neobvykle dlhým a závažným suchom.  

Obr. 6: Vážne sucho v strednej Európe sa tento rok podpísalo aj na vodnom stave druhej najväčšej rieky Európy, Dunaja - záber je z Rumunska (Zdroj)

Viac v článku: Leto ako zo Stredomoria – horúce a veľmi suché

Adaptácia Slovenska na teplo a sucho

A tak sa Slovensko má možnosť ocitnúť v budúcnosti, v ktorej žije Juraj. Nebude to však jednoduchou ani lacnou záležitosťou. Vyššie teploty síce zlepšia podmienky pestovania teplomilnejších a náročnejších plodín a znížia sa nám aj náklady na zimné vykurovanie, no zvyšujúce sa náklady na klimatizáciu v lete nám celkom určite pohltia všetky úspory energie zo zimy.

Najhoršie na tom budú mestá. Aby sme dokázali žiť v príjemnom prostredí aj počas extrémne horúcich a suchých dní musíme podporovať a rozširovať mestskú zeleň, ktorá výrazne tlmí vysoké denné teploty. Nedostatok vody vyrieši budovanie vodnej infraštruktúry v mestách a malých vodných rezervoárov v blízkosti ich okrajových častí.

Veľkou výzvou je aj technické riešenie chladenia budov v letnom období. Okrem samotnej klimatizácie, ktorá nie je veľmi ekologickým riešením, pomôže efektívne vetranie interiérov počas noci, budovanie vonkajšieho okenného tienenia alebo zahrnutie zelene do stavebnej architektúry budov.

Obr. 7: Mestská zeleň dokáže znížiť vysoké letné teploty aj o viac ako 10 stupňov Celzia (Zdroj)

Už teraz je jasné, že sa zásadným spôsobom bude musieť zmeniť aj doprava. Budovanie cyklotrás a rozvoj ekologickej hromadnej dopravy je nevyhnutným riešením. Ušetria nielen peniaze, ale prispejú aj k zníženiu znečistenia ovzdušia.

Netreba zabúdať ani na vodu, a preto sú životne dôležité najmä adaptačné opatrenia, ktoré sa týkajú vodného hospodárstva. Škodám zo sucha už zrejme nezabránime, zmierniť ich však môže snaha zachytiť čo najväčší objem vody na našom území. Na to by mali slúžiť najmä zberne, ako sú vodné nádrže, jazerá a poldre, ktoré by sa v čase výdatnejších zrážok naplnili vodou.

Príkladom sa pre nás môžu stať krajiny, kde majú s racionálnym využívaním zdrojov, a najmä vody, veľmi dobré skúsenosti (Izrael). Dôležitú funkciu však zohrávajú aj les, močiare a mokrade, poľnohospodársky využívaná pôda by sa mala striedať s lesnými porastami. S vodou by sa však malo rozumne hospodáriť na všetkých úrovniach.

Viac napríklad v materiáloch Karpatského rozvojového inštitútu: Adaptácia na zmenu klímy - naliehavá úloha miest


Zmiernenie klimatickej zmeny je pre adaptáciu nevyyhnutné

Keď sa dostaneme do budúcnosti, v ktorej žije Juraj, nemusí to byť v skutočnosti také zlé. Ľudia na celom svete už dnes pripravujú opatrenia, ktoré by mali negatívne dôsledky klimatickej zmeny dostatočne zmierniť. Aby však mohli byť účinné, nesmie rýchlosť klimatickej zmeny presiahnuť únosnú hranicu. Priebeh súčasnej zmeny klímy možno zmierniť alebo spomaliť najmä tým, že zastavíme rast skleníkových plynov, ktoré vznikajú predovšetkým pri spaľovaní fosílnych palív.

Ak ľudstvo v najbližších desaťročiach neprehodnotí svoj prístup k získavaniu a využívaniu energie a nedokáže tak výrazne zredukovať emisie, zmeny, ktoré pozorujeme už v súčasnosti, budú pokračovať v ešte rýchlejšom tempe aj v ďalších storočiach.

Obr. 8: Pozorované a očakávané dôsledky klimatickej zmeny v Európe a prehľad najdôlezitejších rizík s návrhmi adaptačných opatrení (Zdroj)

Viac v článkoch: Európa a svet na prahu rýchlej zmeny klímy a Klíma v Európe smeruje k zásadným zmenám

Príroda vymiera najrýchlejšie v histórii, bez človeka by sa prispôsobila lepšie

Globálne oteplenie o dva stupne Celzia ohrozí 15 percent živočíšnych a rastlinných druhov. O jeden stupeň už teplota narástla. Zvyšujúce sa teploty nútia zvieratá presúvať sa čoraz viac na sever. Tie, ktoré to nestihnú dostatočne rýchlo, jednoducho vymrú. V prípade extrémnych scenárov je ohrozených až 40 percent druhov [a možno aj viac].

Od začiatku priemyselnej revolúcie sme my, ľudia, dokázali zvýšiť koncentráciu skleníkových plynov na úroveň, aká panovala na zemi naposledy pred 15 až 20 miliónmi rokov. Dokázali sme to tak rýchlo, že v nasledujúcich desaťročiach a storočiach hrozia rýchle a nezvratné zmeny klímy na celej planéte.

Prírodu pritom nezaujíma to, či sa ľudia na zvrátení tohto vývoja dohodnú, alebo nie. Rastlinné a živočíšne druhy majú v podstate len jedinú možnosť – adaptovať sa. A druhy, ktoré sa prispôsobiť nestihnú, neprežijú a vymrú. 


Medveď biely - ikona globálneho otepľovania

Už dnes je zrejmé, že už mierny nárast teploty núti mnohé druhy presúvať sa do chladnejších vyšších alebo severnejších polôh. Keďže sledovanie migrácie konkrétnych druhov nie je také jednoduché, ako pozorovať postupne miznúci ľadovec, dokonca len odhadnúť, ktoré živočíchy a rastliny to zvládnu dostatočne rýchlo, je zatiaľ mimoriadne ťažké.

Ani dosiaľ existujúce výskumy neponúkajú jasnú odpoveď na otázku, ako sa budú prírodné spoločenstvá vedieť prispôsobiť rastúcim teplotám. Isté je len to, že niektoré druhy sú schopné migrovať a posúvať svoje teritóriá výrazne rýchlejšie a lepšie než iné.

Predpokladá sa, že lepšie sa budú adaptovať na nové podmienky druhy, ktoré sa rýchlejšie rozmnožujú alebo nie sú viazané na špecifickú potravu či špeciálny typ prostredia. Na to, ako nakoniec adaptácia dopadne, budú mať však vplyv aj ďalšie faktory. Napríklad tie druhy, ktoré už teraz žijú vo vysokých pohoriach či v oblastiach v blízkosti pólov, skrátka „nebudú mať kam ísť“ a vymrú.

Obr. 9: Medveď biely sa stal symbolom ohrozenia, ktorému globálna biosféra zo strany klimatickej zmeny v súčasnosti čelí (Zdroj) 

Asi najlepším príkladom je medveď biely, ktorý sa úzko špecializuje na lov tuleňov, čo znamená, že jeho prežitie závisí aj od dostatočného množstva plávajúceho morského ľadu, na ktorom sa tulene zdržujú. Morský ľad v Arktíde však rýchlo mizne, pričom už v polovici tohto storočia môže byť celkom bežným javom, že Arktída bude v lete úplne bez ľadu. Medveď biely preto patrí medzi najohrozenejšie druhy na svete a nedobrovoľne sa tak stal ikonou globálneho otepľovania.

Zvieratá a rastliny migrujú na sever

Odborníci považujú za jeden z najdôležitejších ukazovateľov otepľujúcej sa planéty zmenu miesta, kde sa jednotlivé druhy zvierat alebo rastlín vyskytujú. Napríklad výskumy zo Spojených štátov alebo Británie poukazujú na výrazne zrýchlenie šírenia teplomilnejších druhov smerom na sever v posledných troch desaťročiach. Zatiaľ čo v priebehu prevažnej časti 20. storočia sa severná hranica lesa na severoamerickom kontinente posúvala v priemere o necelý jeden kilometer smerom k pólu, po roku 1990 sa tento posun zrýchlil až na 20 kilometrov za rok. Podobné zmeny pritom možno pozorovať aj v Európe a Ázii.

K rýchlym posunom, samozrejme, dochádza aj k živočíšnej ríši. Napríklad viac ako 60 percent severoamerických druhov vtákov rozšírilo v období posledných 40 rokov svoje teritórium v priemere o viac ako 50 kilometrov na sever.

Medzi najprispôsobivejších zástupcov zvieracej ríše patrí jednoznačne hmyz, ktorého teplomilnejšie druhy nepatria medzi veľmi „vítaných“ návštevníkov stredoeurópskej klímy. Jednou z najväčších hrozieb, s ktorou je spojené vážne riziko šírenia nákazlivých ochorení aj do našej oblasti (napríklad malária), je komár rodu Anopheles. Niektoré jeho druhy boli po roku 2003 pozorované už aj na Slovensku a v susednej Českej republike. Našťastie pre nás, zatiaľ nebolo potvrdené, že by boli šíriteľmi malárie alebo iných nebezpečných chorôb.

Hrozí šieste veľké vymieranie

Vedci si však pri štúdiu prírodných spoločenstiev všimli aj ďalšiu, oveľa znepokojujúcejšiu súvislosť s klimatickou zmenou. Čím rýchlejšia je zmena klimatických podmienok, tým väčší počet druhov je vystavených nekompromisnej realite možného vyhynutia.

Pokles počtu druhov, a teda druhovej rozmanitosti je dnes považovaný za jeden z najvážnejších dôsledkov ľudských aktivít a globálneho otepľovania. Už pri oteplení o necelé 2 stupne Celzia sa predpokladá, že riziku vyhynutia bude vystavených až pätnásť percent známych druhov rastlín a živočíchov.

Pri oteplení o viac ako štyri stupne Celzia už hrozí masové vymieranie, ktoré by mohlo postihnúť viac ako 40 percent prírodných ekosystémov a zaradiť sa tak medzi veľké globálne vymierania, počas ktorých vymrelo 50 až 60 percent všetkých druhov.

Obr. 10: K rýchlemu vymieraniu druhov výraznou mierou prispieva aj odlesňovanie tropických pralesov, rastúce znečistenie oceánov a degradácia životného prostredia (Zdroj)

Pozri článok: Masové vymieranie (komentár Dr. Alexandra Ača)  

 

Extrémy počasia a adaptácia ekosystémov

V roku 2003 zasiahla Európu dovtedy jedna z najextrémnejších vĺn horúčav za posledné storočia, ktorá bola navyše sprevádzaná mimoriadnym suchom. Rok 2003 poslúžil vedcom ako dobrý príklad toho, ako dlhotrvajúci teplotný stred a nedostatok vody v pôde môže zásadne znížiť absorpciu atmosférického uhlíka rastlinami. 

 

Extrémne vysoké teploty v kombinácii s nedostatkom vody (sucho) pôsobia ako stresový faktor, ktorý nielenže znižuje intenzitu a efektívnosť fotosyntézy, ale v extrémnych prípadoch dokonca vedie až k odumieraniu celých rastlinných spoločenstiev, čoho dôsledkom je aj uvoľňovanie uhlíka späť do atmosféry. Namiesto toho, aby les zachytával oxid uhličitý z atmosféry, stáva sa jeho zdrojom. Sucho v Európe v roku 2003 viedlo k zníženiu primárnej produkcie lesov až o 30%, a k uvoľneniu asi 2 miliárd ton oxidu uhličitého do atmosféry. Je to rovnaké množstvo, ako tieto ekosystémy pohltia za približne 4 roky. 

 

Ďalším príkladom takejto spätnej väzby sú aj mimoriadne suchá z rokov 2005 a 2010, ktoré postihli na rozsiahlej ploche amazonský dažďový prales. V dôsledku rozšírenia požiarov prales v konečnej ročnej bilancii viac uhlíka vyprodukoval ako pohltil. Za normálnych podmienok absorbuje amazonská džungľa približne 2 miliardy ton oxidu uhličitého za rok. Sucho v roku 2005 spôsobilo priame straty vo výške až 3 miliárd ton, čo predstavuje ročné emisie Európy a Japonska dohromady. Sucho v roku 2010 malo ešte horšie následky. Do atmosféry sa uvoľnilo takmer dvojnásobné množstvo uhlíka ako v roku 2005, čo je len o niečo menej, ako sú ročné emisie oxidu uhličitého v Spojených štátoch amerických. 

 

Viac v článku: Začarovaný kruh extrémneho počasia a klimatickej zmeny 

Kolabujúce oceány

Jedným z najviac ohrozených prírodných prostredí patrí svetový oceán. Oceány v súčasnosti ani zďaleka nepôsobia tak vitálne ako z nablýskaných fotografií cestovných agentúr. Naopak, trpia a umierajú. Nie je to však ani zďaleka len nadmerný rybolov či znečisťovanie morskej vody toxickým odpadom, čo ohrozuje život v oceánoch. Človek v poslednom storočí ovplyvňuje morský život aj nepriamo, a to práve prostredníctvom globálneho otepľovania.

Hoci sa to môže zdať na prvý pohľad trochu prekvapujúce, ale globálne otepľovane nevedie len k zvyšovaniu teploty morskej vody. Približne jedna tretina ľuďmi vyprodukovaného oxidu uhličitého končí každoročne v oceánoch, kde už ako slabá kyselina uhličitá spôsobuje rýchly rast kyslosti morskej vody. Ide o známy problém tzv. acidifikácie morskej vody. Pokles pH o 0,1 za posledných 250 rokov sa nezdá ako veľký skok, no výskum naznačuje, že ide o ďaleko najrýchlejšiu zmenu pH za posledných asi 300 miliónov rokov. Vyššia kyslosť neznamená len to, že voda je korozívnejšia. Nižšie pH zapríčiňuje aj pokles koncentrácie uhličitanových iónov, teda hlavného zdroja vápnika, z ktorého si morské organizmy, ako koraly či planktón, budujú svoje schránky. Pokiaľ súčasné tempo rastu množstva oxidu uhličitého bude pokračovať, rýchlosť poklesu pH oceánov môže dosiahnuť už o 50 rokov podmienky ťažko zlučiteľné s prežitím týchto druhov.

Nie je teda žiadnym prekvapením, že rast kyslosti vody v kombinácii so zvyšujúcou sa teplotou oceánov, už dnes vedie nie len k poklesu druhovej rozmanitosti morského života, ale aj k znefunkčneniu celého potravinového reťazca, na ktorého konci stojí človek. Na zvýšenú kyslosť morskej vody zatiaľ najviac doplácajú koraly, ktoré v súčasnosti rýchlo ustupujú najmä v trópoch. V niektorých oblastiach Indického oceánu sú koraly už dnes na pokraji vyhynutia. Pokiaľ to pôjde takto aj ďalej, okolo roku 2050 budú podobne ohrozené na celej planéte. Bez koralov budú svetové oceány doslova prázdne, a bez rýb budú v mnohých pobrežných oblastiach hladovať aj ľudia. 

 

 

Obr. 11: Plasty plávajúce na povrchu oceánov sú len jednou stranou mince zvanej "znečistenie oceánov", tou druhou je chemické znečistenie ropnými produktmi, pesticídmi, ortuťou a inými ťažkými kovmi (Zdroj)

Viac v článku: Kolabujúce oceány

Nie všetky druhy to zvládnu

Ľudstvo prinieslo na Zem fenomény, s ktorými sa príroda na planéte vyrovnáva len s veľkými problémami. Znečisťovanie ovzdušia a oceánov, degradácia pôdneho fondu, odlesňovanie, strata vody v krajine, ničenie ekosystémov, rozširovanie technickej infraštruktúry, úbytok prírodného prostredia a v konečnom dôsledku aj samotné globálne otepľovanie nútia všetky ostatné životné formy ustupovať do krajne izolovaných prírodných enkláv, odkiaľ už takmer niet úniku. Dnes už vieme, že v minulosti sa živočíšne, ale aj rastlinné druhy dokázali prispôsobiť aj pomerne rýchlym klimatickým zmenám, a to najmä vďaka migrácii. Dnes je to už takmer nemožné aj pre všadeprítomnú ľudskú infraštruktúru, akou sú diaľnice, cesty alebo urbanizované oblasti. Jediným prostredím, kde migrácia je zatiaľ ako-tak možná, sú oceány. Ani vzduch už nie je bezpečným prostredím, vzhľadom na hustú leteckú dopravu či znečistenie .

Rýchla zmena klímy v kombinácii s celým radom veľmi vážnych ekologických problémov už dnes vedie k vymieraniu, ktoré je minimálne tisíckrát rýchlejšie než v ktoromkoľvek období za posledných niekoľko miliónov rokov. A ako ukazuje výskum, najrýchlejšie je práve v izolovaných ostrovoch dosiaľ zachovanej prírody, ako sú napríklad pralesy. Neúprosne ženieme tento svet do ďalšieho rýchleho a masového vymierania. Život na zemi by si dokázal poradiť aj s dnešnou mimoriadne rýchlou zmenou globálnej klímy, no už nie vo svete, ktorý tak zásadne pretvorili práve ľudia.

Zaujímavosti

• Množstvo oxidu uhličitého v atmosfére za posledných minimálne 800–tisíc rokov nepresiahlo hranicu 300 čiastočiek z milióna (ppm). 
• Prvýkrát sa tak stalo v roku 1950 a koncentrácia odvtedy rastie rekordným tempom.
• Maximálna bezpečná hranica pre atmosferický oxid uhličitý je 350 ppm.
• Priemerná hodnota za august 2015 je 398,82 ppm.
• Ľudia svojou aktivitou vypustia do ovzdušia takmer 40 miliárd metrických ton oxidu uhličitého ročne.
• Približne tretinu globálnych emisií oxidu uhličitého majú na svedomí Spojené štáty americké a Čína.
• Dobytok produkuje viac metánu ako ropný priemysel.
• Ropucha zlatá bol prvý živočíšny druh, ktorý vyhynul v dôsledku klimatickej zmeny.
• Narušené ekosystémy a prirodzené životné prostredia sú tiež výsledkom globálneho otepľovania – ich vinou vymrelo už vyše milióna živočíšnych druhov.
• Od začiatku priemyselnej revolúcie sa kyslosť povrchových oceánskych vôd zvýšila o tridsať percent.
• Na severe planéty sa hladina morí zdvihla na takú úroveň, že lode môžu znovu prechádzať cez takzvanú severozápadnú cestu – priechod medzi Atlantickým a Tichým oceánom cez Severný ľadový oceán.
• Viac ako sto miliónov ľudí z pobrežných oblastí sa bude musieť vysťahovať, ak sa hladina morí zvýši o necelý jeden meter.
• Správa Medzivládneho panelu o zmene klímy z roku 2013 predpokladá nárast morskej hladiny maximálne o 1 až 1,2 metra do konca storočia.
• Každé desaťročie od sedemdesiatych rokov je teplejšie, ako to predošlé.
• Každý rok 21. storočia sa radí medzi štrnásť najhorúcejších rokov od roku 1880.
• Napriek všetkým dokázaným faktom stále "existujú" ľudia, ktorí si myslia, že globálne otepľovanie a jeho následky sú kolektívnym výmyslom politikov, médií a vedcov.
• V USA je to napríklad 37 percent ľudí a 64 percent si myslí, že klimatické zmeny im nijak neovplyvnia životy.

Článok vyšiel v tlačenej verzii SME dňa 17.9.2015 (na texte spolupracoval Jakub Filo)
http://1url.cz/Jn5Q a http://1url.cz/On5W

Ekologický Orbis pictus

Meno Bedřich Moldan (Obr. 1) je na Slovensku takmer neznáme. V roku 1990 bol českým ministrom životného prostredia a spolu s ekológom Jozefom Vavrouškom patril k zakladateľom Národného klimatického programu ČSFR, ktorý vo svojich správach upozorňoval na riziká spojené s klimatickou zmenou (prvá správa vyšla v roku 1991). Národný klimatický program bol akoby pokračovaním nezávislých ekologický iniciatív, ktoré v druhej polovici osemdesiatych rokov vznikali v bývalom Československu. K ekologickým problémom sa vyjadrovala aj Charta 77 a na konci osemdesiatych rokov vznikla na Slovensku ekologická iniciatíva Bratislava nahlas. Tzv. ekonomická transformácia, ktorú začiatkom deväťdesiatych rokov spustil vtedajší minister financií Václav Klaus, však ekologické problémy odsunula na perifériu a B. Moldan bol po diskreditačnej kampani voči svojej osobe z funkcie ministra odvolaný. Z Václava Klausa sa stal svetoznámy klimaskeptik, no o českých ekologicky orientovaných klimatológoch sa médiá  takmer prestali zmieňovať. Výskum, ktorý sa zaoberal klimatickou zmenou, bol  postupne utlmený aj u nás, čo sa často zdôvodňovalo a zdôvodňuje nedostatkom financií. 

Obr. 1: V júli 2015 vyšlo druhé aktualizované vydanie knihy prof. Bedřicha Moldana, Podmaněná planeta

Moldanova práca Podmaněná planeta (Obr. 1) svedčí o tom, že veda si aj napriek nežičlivým podmienkam dokáže cestičku k verejnosti nakoniec nájsť. V jej druhom vydaní autor prezentuje akési ekologické kompendium s veľmi širokým multidisciplinárnym záberom, (demografický a spoločenský rozvoj, prírodné zdroje, ekonomický rozvoj a technológie, biosféra planéty, voda, atmosféra, klíma, biochemické procesy, vedecké poznanie, správa veci verejných a pod.). Moldan zároveň upozorňuje, že klimatickú zmenu nemôžeme opisovať mimo rámca globálnych procesov, ktoré súvisia aj s celkovou hodnotovou, etickou a filozofickou orientáciou súčasnej civilizácie (tu sa zvykne hovoriť aj o integrálnej ekológii). Práve na tento fakt upozorňuje už hneď prvá kapitola Moldanovej práce - Žijeme v antropocéne, ktorého nástup je spojený s priemyselnou revolúciou: "Toto období nazýváme podle Crutzena a Stoermera (2000) antropocénem. Autori nazvali naši současnou dobu termínem používaným pro velká geologická období, čímž chtěli postihnout její zásadní odlišnost nejen od dosavadní lidské historie, ale i od minulých geologických období. Počátek antropocénu symbolicky položili do roku 1784, kdy James Watt sestrojil parní stroj." 

Na prvú kapitolu nadväzuje tretia pod názvom Hodnoty a postoje, v nej Moldan prezentuje prehľad myšlienkových iniciatív, ktoré v dvadsiatom storočí zásadným spôsobom ovplyvnili ekologické "nové uvedomenie". Začiatkom šesťdesiatych rokov to bola najskôr americká biologička Rachel Carsonová, ktorá vo svojej knihe Tichá jar (1962) upozornila na riziká spojené s využívaním DDT a iných toxických látok, o desať rokov neskôr to boli zase správy Rímskeho klubu, ktoré sa snažili kvantifikovať medze rastu, resp. upozorniť na fakt, že bezhraničný ekonomický rast, ktorý sa stal novodobým civilizačným totemom, je mýtus. Približne v tom istom čase sa na scéne objavuje aj ďalší myšlienkový smer označovaný ako hlbinná ekológia, ktorá sa miesto človeka v prírode snaží uchopiť v kontexte prirodzených a prírodných ekosystémov: "Staví se do protikladu k utilitárnímu a antropocentrickému postoji, který za základní hodnotu považuje blahobyt (v širším slova smyslu) a kvalitu života lidí." Novú ekologickú paradigmu zásadným spôsobom ovplyvnila práca Jamesa Lavelocka Gaia: nový pohľad na život na Zemi - živé organizmy modifikujú život na planéte prostredníctvom spätných väzieb (homeostázy), pričom industriálne aktivity človeka môžu túto krehkú rovnováhu narušiť. Moldan sa zmieňuje aj o úlohe kresťanstva, ktoré dnes zohráva dôležitú úlohu pri utváraní ekologického povedomia (zmieňuje viaceré sociálne a ekologické pápežské encykliky). 

Aktuálnu ekologickú encykliku Laudato si' už nemohla Moldanova kniha zachytiť, treba však povedať, že v mnohých smeroch nachádzame medzi obomi textami viaceré spoločné prieniky. Moldanova práca, podobne ako pápežova encyklika, to signalizuje už názvom - ako civilizácia sme ekologicky zlyhali, namiesto tvorby "spoločného domu", v ktorom človek partnersky kooperuje s prírodou a všetkým živým,  zvíťazila konzumistická vízia, v ktorej sa príroda dostala do podriadeného vzťahu. Pápež František priamo hovorí, že zhoršovanie životného prostredia, ľudský a etický úpadok spolu vnútorne súvisia. Ukazuje sa, že veda a náboženstvo môže v určitých smeroch viesť plodný dialóg - náboženstvo rešpektuje výsledky vedeckého výskumu a začleňuje ho do svojho teologického korpusu a veda zase kladie dôraz na etický rozmer vedeckého bádania. Záver Moldanovej práce je práve o tejto morálnej zodpovednosti: "Jsem přesvědčen, že po technické stránce jsou environmentální otázky řešitelné, má však lidské planetární společenství dost odpovědnosti, vůle a odvahy je skutečné vyřešit?" 

Súvisiace člány 
Planéta Zem, s.r.o. 
Pápežova encyklika: nastal čas na hlbokú zmenu spoločnosti a celého sveta 
[Dr. Alexander Ač]

Tento článok vyšiel v pôvodnej verzii v SME dňa 28.8.2015 

Mgr. Pavel Matejovič, Ph.D. (Klimatológ, meteorológ, teoretik literatúry a pedagóg. Pôsobil v Slovenskom hydrometeorologickom ústave a Ústave Slovenskej literatúry SAV, a momentálne na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity. Vlani mu vyšla kniha s názvom Zima A.D. 1500 – 2010. História a podoby zím na Slovensku a v Európe)

Klimatická zmena je pre Slovensko hrozbou

Venujme klimatickej zmene a jej dôsledkom náležitú pozornosť - otvorený list Prezidentovi Slovenskej republiky, Národnej rade Slovenskej republiky a Vláde Slovenskej republiky

Tento mesiac sme si pripomenuli 70. výročie zhodenia atómových bômb na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Ľudstvo sa tak počas studenej vojny niekoľkokrát ocitlo na pokraji jadrového konfliktu. V súčasnosti však čelíme ďalšej veľkej civilizačnej hrozbe. Americký minister zahraničných vecí John Kerry nedávno vyhlásil, že klimatické zmeny dnes predstavujú najstrašnejšiu zbraň hromadného ničenia. V podobnom duchu sa vyjadril aj americký prezident Barack Obama, podľa ktorého je dnes pre civilizáciu a zdravie ľudí najväčšou hrozbou práve klimatická zmena. Na hrozbu klimatickej zmeny nedávno upozornil vo svojej encyklike Laudato si' aj pápež František. Pápež vyzval všetkých obyvateľov planéty, aby sa kolektívne podieľali na zmene súčasného smerovania civilizácie, ktorá uprednostňuje konzum pred úctou ku všetkému živému. Z textu encykliky je zrejmé, že ak zlyháme, čaká nás budúcnosť s vyčerpanými fosílnymi zdrojmi, narastajúcou majetkovou nerovnosťou, vojnovými konfliktami, zdevastovanou prírodou a extrémnejším počasím. To v konečnom dôsledku ohrozí nielen našu bezpečnosť, ale aj naše slobody. 

Podľa výročnej správy Svetovej meteorologickej organizácie bol rok 2014 globálne najteplejší od začiatku meteorologických pozorovaní a v tomto trende pokračuje aj tento rok. Dôležitejšie však je, že 14 z 15 najteplejších rokov sa vyskytlo v tomto storočí, čo dokazuje, že vplyv ľudskej činnosti na globálnu klímu rastie s bezprecedentnou rýchlosťou. So zvyšujúcou sa globálnou teplotou pribúdajú aj extrémne prejavy počasia. Jeden z takých extrémov prežívame aj v týchto dňoch. Je sprevádzaný mimoriadnou vlnou horúčav. Takúto vlnu horúčav zažilo v roku 2010 Rusko, kedy na jej následky zomrelo 60 tisíc ľudí. Deväť miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy bolo zničených a vyskytlo sa viac ako 1500 požiarov. Mimoriadnu vlnu horúčav zažila v roku 2003 aj západná Európa. Spôsobila obrovský rozsah ľudských a ekonomických strát – predčasne zomrelo viac ako 80 tisíc ľudí a  škody dosiahli výšku 4,5 miliárd amerických dolárov. To bol hlavný dôvod, prečo Svetová meteorologická organizácia označila túto vlnu horúčav za jednu z najvážnejších prírodných katastrof v známej histórii ľudstva. 

Takého vlny horúčav strednú Európu zatiaľ obchádzali, bolo teda len otázkou krátkeho času, kedy postihne aj náš región. Aktuálna vlna horúčav je u nás sprevádzaná nielen vysokými teplotami, ale aj extrémnym suchom. Na viacerých miestach južného Slovenska sa od júna vyskytli len veľmi sporadické zrážky. To v kombinácii s vysokou teplotou vedie k ešte rýchlejšiemu vysušovaniu krajiny, čo spôsobuje vážne problémy. Viaceré oblasti na Slovensku začínajú mať problémy so zásobovaním pitnou vodou a doteraz bolo v tomto lete hlásených viac ako 1400 požiarov. Na základe analýzy súčasného nepriaznivého stavu vyplýva, že tohtoročné sucho môže mať pre Slovensko dokonca ešte vážnejšie následky ako mimoriadne vážne suchá v rokoch 2011, 2012, 2007 a 2003. Je dokonca veľmi pravdepodobné, že sa môže opakovať katastrofálne sucho z roku 1947. To, čo dnes pozorujeme, sa malo podľa klimatických modelov diať až v polovici tohto storočia. Realita je teda ešte horšia, ako najpesimistickejšie klimatické scenáre.  

Slovensko môže čakať podobný osud, ako suchom sužovanú Kaliforniu, kde farmári bojujú o každý liter vody a vo veľkom počte opúšťajú svoje zdevastované farmy, len aby prežili. Naša krajina sa tak veľmi rýchlo môže v priebehu tohto storočia zaradiť medzi štáty, kde voda bude tiež nedostatkovým zdrojom a bude stále drahšia a nedostupnejšia. Problém bude mať predovšetkým naše poľnohospodárstvo, kde sa nedostatok vody premietne aj do vyšších cien potravín. Sucho postihne aj celé ekosystémy a krajina postupne nadobudne hlavne v južných oblastiach stepný charakter. 

Škodám spôsobených suchom sa nedá zabrániť, no dajú sa čiastočne zmierniť. Preto sú životne dôležité najmä adaptačné opatrenia, ktoré sa týkajú vodného hospodárstva. Ich základnou filozofiou by malo byť racionálne hospodárenie s vodnými zdrojmi. Na to by mali slúžiť najmä akumulačné priestory, ako sú napríklad jazerá, rybníky a poldre, ktoré by sa v čase výdatnejších zrážok naplnili vodou. Tá by sa potom mohla využívať na rôzne hospodárske účely, napríklad na zavlažovanie. Dôležitú funkciu však zohrávajú aj les, močiare a mokrade, poľnohospodársky využívaná pôda by sa mala striedať s lesnými porastmi. Takýto systém by mal zároveň plniť aj funkciu protipovodňovej ochrany. Príkladom sa pre nás môžu stať krajiny, kde majú s racionálnym využívaním zdrojov, a najmä vody, veľmi dobré skúsenosti. V tejto súvislosti nám môže byť dobrým vzorom napríklad Izrael. S vodou by sa však malo rozumne hospodáriť na všetkých úrovniach. Súčasne ale odmietame rôzne insitné a pochybné projekty, ktoré len odčerpávajú finančné zdroje zo štátneho rozpočtu. Rovnako by sa voda nemala stať v žiadnom prípade zdrojom biznisu, je strategickou surovinou a v budúcnosti jej hodnota ešte vzrastie.  

Musíme tiež zmieniť globálny charakter klimatickej zmeny, ktorý sa nás bude týkať stále viac, či sa nám to páči, alebo nie. Bez toho, aby sme zjednodušovali komplexné príčiny emigrácie ľudí z Afriky a Blízkeho východu, tieto javy sú a naďalej budú zhoršované negatívnymi dôsledkami klimatickej zmeny. Extrémne sucho zažívajú obyvatelia týchto krajín už dnes. Ľudia často nemajú inú možnosť, ako migrovať. Kým dnes do Európy prúdia utečenci po tisícoch, v krátkej budúcnosti to môžu byť desaťtisíce, či dokonca státisíce ľudí. Klimatológovia upozorňujú na stále častejšie extrémy počasia či výskyt suchších a teplejších rokov, ktoré prichádzajú najmä v dôsledku globálneho otepľovania, už celé desaťročia. Takmer nik však týmto varovaniam u nás doposiaľ nevenoval náležitú pozornosť. Preto apelujeme na všetkých politikov, aby konali zodpovedne. Domnievame sa, že podpora, ktorá je slovenskými vládami poskytovaná automobilovému priemyslu, by mala rátať aj s rizikami spojenými s dôsledkami klimatickej zmeny. Adaptačné opatrenia na klimatickú zmenu by preto nemali zostať len na papieri a nemali by mať len proklamatívny charakter. Nejde len o nás, v našej krajine chcú žiť aj budúce generácie.

Mgr. Alexander Ač, PhD. (Centrum výskumu globálnej zmeny AV ČR, v.v.i., Bělidla 986/4a, 603 00 Brno, Česká republika).

Mgr. Pavel Matejovič, PhD. (Klimatológ, meteorológ, teoretik literatúry a pedagóg. Pôsobil v Slovenskom hydrometeorologickom ústave, momentálne v Ústave Slovenskej literatúry SAV a Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity. V roku 2013 mu vyšla kniha s názvom Zima A.D. 1500 – 2010. História a podoby zím na Slovensku a v Európe).
Mgr. Jozef Pecho (Ústav fyziky atmosféry AV ČR, v.v.i., Oddelenie klimatológie, Boční II 1401, 141 31 Praha 4, Česká republika).

Leto ako zo Stredomoria – horúce a veľmi suché

Tohtoročné leto je ochutnávkou toho, čo v polovici tohto storočia bude na Slovensku celkom bežné, a hlavným problémom bude voda

Tohtoročné leto si za svoj vrchol vybralo opäť august. Po veľmi horúcom a aj mimoriadne suchom júli nás celkom určite čaká ešte suchší a možno aj rekordne horúci august. K tomuto „nešťastnému“ statusu by mu mala dopomôcť aj súčasná vlna horúčav, ktorá sa zapíše do histórie ako jedna z tých najextrémnejších. Rok 2015 si tak pravdepodobne zapamätáme všetci, a to aj vďaka horúcemu letu. Tento rok má ambície stať sa nielen najteplejším rokom za posledných viac ako stoštyridsať rokov, a prekonať tak minulý, rekordne teplý rok, ale dnes je takmer isté aj to, že bude jedným z najsuchších. Keďže už teraz je [meteorologické] sucho vážnejšie ako to v roku 2003, objavujú sa obavy z toho, že by sa mohla opakovať katastrofálna situácia z roku 1947 (Obr. 1).

Obr. 1: Dozor nad úrodou pšenice počas sucha v roku 1947 - v čase sucha dozeral na každý výmlat úradmi dosadený mlatobný komisár, prednosť mali dodávky obilia štátu (Zdroj)

Mladšie ročníky si na povojnové sucho a katastrofálnu neúrodou asi spomenú len ťažko, preto sa oplatí si pripomenúť, že vtedy nás pred zúfalou potravinovou krízou, a možno aj hladomorom, zachránila až potravinová pomoc z bývalého Sovietskeho zväzu. Je síce pravda, že aj keby sa sucho z roku 1947 opakovalo v celom svojom rozsahu dnes, vďaka lepších technológiám by nevyhnutne nemuselo mať tak závažne dôsledky ako pred takmer 70 rokmi. Či tomu tak skutočne aj bude je stále otázne, no podľa najnovších informácií sa zdá, že tohtoročná úroda obilnín bude o minimálne štvrtinu nižšia než v minulom roku [ohrozené sú však aj ostatné plodiny - kukurica, zemianky, atď.].  Ak by hrozila v niektorom z ďalších rokov dokonca ešte väčšia neúroda, kto nám bude schopný podať pomocnú ruku, keď s podobnou situáciou dlhodobo zápasia aj okolité štáty v Európe?

Extrémne teplo, a v mnohých prípadoch aj sucho, nie je totiž len u nás. Vlna horúčav, pravdepodobne najvýraznejšia od roku 2010, kedy v Rusku na následky prehriatia organizmu predčasne zomrelo takmer 60 tisíc ľudí a zastavilo vývoz pšenice kvôli obrovskej neúrode, zasiahla, s výnimkou Škandinávie a Britských ostrovov, prakticky celú Európu. Celkom určite stojí za pozornosť aj skutočnosť, že sucho v niektorých častiach strednej Európy pretrváva, s výnimkou krátkych prestávok, už štvrtý rok [od roku 2011, Obr. 4]. Sucho sa už napríklad začína prejavovať aj na vodnom stave a prietoku Dunaja (Obr. 2), predovšetkým na jeho dolnom toku [Zdroj].

Obr. 2: Vážne sucho v strednej Európe sa začína podpisovať aj na vodnom stave druhej najväčšej rieky Európy, Dunaja - záber je z Rumunska (Zdroj)

Vo svete sa v posledných rokoch celkom oprávnene, a to dokonca aj medzi odborníkmi, rozšírilo používanie termínu „megadrought“, teda megasucho. V skratke ide veľmi dlhé obdobia sucha, trvajúce minimálne jedno desaťročie a spôsobujúce mimoriadne závažne ekonomické straty. Svojou dĺžkou a následkami sa celkom určite k tomuto statusu priblížilo napríklad dlhodobé sucho v Austrálii, ktoré pustošilo krajinu v rokoch 2001 až 2009, pričom zvlášť kritické boli hlavne roky 2002 a 2006 [v roku 2009 sa k suchu pridali aj ničivé požiare, ktoré si len v štáte Viktória vyžiadali viac ako 200 mŕtvych]. Podobný charakter malo a stále má sucho v centrálnej a východnej Brazílii, ktoré s prestávkami trvá už viac ako desať rokov, a ktorého následkom je aj pretrvávajúca kritická situácia v najhustejšie obývanej oblasti Južnej Ameriky, v okolí 20-miliónového São Paula. Extrémne sucho pomerne rýchlo devastuje aj celé západné pobrežie Severnej Ameriky, vrátane veľkej časti Aljašky a vnútrozemia Kanady, kde zažívajú jednu z najhorších sezón lesných požiarov v histórii. A takto by sme mohli pokračovať aj ďalej, keďže zoznam oblastí, ktoré v súčasnosti bojujú s nedostatkom vody je stále dlhší [Zdroj].

O súvislostiach medzi globálnym otepľovaním a sucho [aj na Slovensku] viac v článku Globálne otepľovanie zvyšuje riziko výskytu sucha.

Možno sa ale pýtate, či podobné megasucho nehrozí v najbližšej budúcnosti aj Slovensku či strednej Európe. Sucho je veľmi nepríjemný "protivník". Prichádza nenápadne a pomaly, no jeho dôsledku môžu pretrvávať celé desaťročia a nie je preto žiadnym prekvapením, že dokáže zruinovať ekonomiku celých štátov. Ak by sme sa pozreli na niekoľko základných ukazovateľov vývoja sucha, a to nielen na území Slovenska, vyplýva z nich, že tohtoročné sucho môže mať pre Slovensko dokonca ešte vážnejšie následky než povedzme tie z rokov 2011 a 2012, 2007 či 2003. Dôvod je vcelku jednoduchý. Sucho totiž nie je len u nás, ale dlhodobo pretrváva na viac ako polovici európskeho kontinentu, zvlášť na západ a sever od našich hraníc (Obr. 3). Táto situácia môže tak nakoniec prispieť nielen k rýchlejšiemu nástupu extrémne vysokých teplôt vzduchu počas leta, k čomu nakoniec aj v týchto dňoch dochádza, ale aj k chronickému nedostatku vody a jej zhoršenej dostupnosti pre obyvateľstvo v mnohých regiónoch Slovenska. Možno je už trochu neskoro sa teraz pýtať, či je naša krajina na takúto situáciu pripravená.

Obr. 3: Priemerná hodnota štandardizovaného zrážkovo-evapotranspiračného indexu (SPEI) v období apríl až jún 2015 poukazuje na značný rozsah sucha na európskom kontinente (Zdroj)  

Obr. 4: Šesť-mesačný štandardizovaný zrážkovo-evapotranspiračný index (SPEI) na Slovensku v období 1951-2015 - dlhodobé a veľmi vážne sucho nastúpilo po roku 2010, ktorý bol naopak na Slovensku mimoriadne vlhký (Zdroj)  

Tieto štatisticky sú na jednej strane síce zaujímavé, ale na strane druhej treba pripustiť aj fakt, že nie sú dielom žiadnej náhody. Klimatológovia upozorňujú na stále častejšie extrémy počasia či výskyt suchších a teplejších rokov, ktoré prichádzajú najmä v dôsledku globálneho otepľovania, už celé desaťročia. Takmer nikto však týmto varovaniam doposiaľ nevenoval náležitú pozornosť, a klimatológovia boli takmer vždy len na smiech. Museli prísť až dôsledky nového režimu klímy v podobe klesajúcich zásob podzemných vôd, stále väčších škôd a strát v poľnohospodárstve či rastúceho počtu úmrtí na následky extrémneho počasia, aby si naša spoločnosť konečne začala uvedomovať, akú hrozbu pre nás všetkých klimatická zmena v skutočnosti predstavuje. Či je alebo nie na adekvátnu odpoveď neskoro, ukáže až čas, no z dnešného pohľadu je istá jedna, dosť podstatná vec. Pokiaľ ľudia neprestanú zahlcovať zemskú atmosféru prebytočným oxidom uhličitým či metánom, situácia sa v budúcnosti nezlepší, práve naopak. Ak nebudeme pripravení, môže nás veľmi nepríjemne prekvapiť.

Mali by sme sa teda obávať toho, že podobne suché a horúce roky budú v budúcnosti celkom bežné aj u nás v strednej Európe? A nakoniec, plynie z toho aj to, že by jedného dňa Slovensko dospelo až do situácie, s ktorou si nedokážu poradiť ani obyvatelia vyspelej Kalifornie, ktorej ekonomiku doslova ničí dlhotrvajúce sucho a extrémny nedostatok vody?

Áno, aj to je jeden z možných variantov našej budúcnosti v prípade, že ľudstvo bude aj naďalej využívať pre pohon globálnej ekonomiky fosílne palivá a dopyt po energii bude neustále narastať. Ak by sa tento scenár naplnil, klíma na Slovensku sa v priebehu nasledujúcich desaťročí zmení doslova na nepoznanie. Dôkazom sú aj najnovšie výskumy pracujúce so simuláciami budúcej klímy, ktoré ponúkajú možné scenáre budúceho vývoja podnebia v celej Európe. A načo by sa mali obyvatelia Slovenska pripraviť (pozri rámček nižšie)?

Fakt, že zimy alebo letá budú v priemere teplejšie o minimálne 5 stupňov Celzia, neznie na prvý pohľad veľmi znepokojujúco. Ale už to, že počas letných horúčav budeme pravidelne vystavení teplotám okolo 40-45 stupňov Celzia, celkom určite príjemné nebude, najmä nie v mestách. Naše najjužnejšie oblasti sa tak teplotne priblížia klíme južného pobrežia Francúzska či stredného Portugalska.

S vyššími teplotami však automaticky prichádza aj vyššia spotreba vody, či už v domácnostiach alebo na záhradkách či poliach. Scenáre toho, ako veľa a ako často bude u nás pršať o 50 rokov síce nie sú tak jednoznačné ako v prípade teploty, no prevažná časť modelov očakáva na Slovensku výrazne suchšie podmienky ako dnes, hlavne v letnom období. Čaká nás teda podobný osud ako suchom sužovanú Kaliforniu, kde farmári bojujú o každý galón vody a v tom horšom prípade opúšťajú svoje zdevastované statky, len aby prežili? Ak sa napríklad naučíme efektívne využívať prebytok vody zo zimy, nemusí byť takýto scenár nevyhnutný. Môže to byť pre nás dokonca výhoda.

Ako to bude vyzerať s teplotou a zrážkami u nás v Európe o nejakých 60 až 70 rokov? Tu je jedna z možných odpovedí. Na priložených mapkách vidieť očakávané zmeny teploty (vľavo) a atmosférických zrážok (vpravo) medzi obdobiami 1971-2000 a 2071-2100 podľa najnovších modelových výstupov projektu EURO-CORDEX. Treba tiež pripomenúť, že uvedené zmeny zohľadňujú najvyšší emisný scenár RCP8.5, podľa ktorého by ľudstvo aj v druhej polovici tohto storočia ešte stále a veľmi intenzívne využívalo k produkcii energie fosílne palivá.

Ako vidieť, zmeny oboch klimatických prvkov sú dosť zásadné, no súčasne aj veľmi znepokojujúce. Priemerná ročná teplota by podľa týchto výstupov mohla vzrásť na Slovenskú o 4 až 5 °C, s rýchlejším rastom v horských oblastiach na severe a východe územia. Naše najjužnejšie oblasti tak budú mať na konci tohto storočia podobný teplotný režim, ktorý by sme v súčasnosti našli na južnom pobreží Francúzska, v Pádskej nížine (sev. Taliansko), v strednom Portugalsku či na juhu Dalmácie. Príjemné nie? Najmä ak považujeme dlhotrvajúce veľmi teplé a suché jarné a letné obdobia stredomorského typu za niečo normálne, hlavne na Slovensku. [Treba pritom počítať aj s tým, že oteplenie o minimálne 4 °C môže v konkrétnych situáciách znamenať, že počas letných vĺn horúčav budú denné teplotné maximá približne o 10-12 °C vyššie ako dnes – teda namiesto teploty 32 °C budú skôr typické hodnoty okolo 42-44 °C]

Obr. 5: Predpokladané zmeny priemernej ročnej teploty (vľavo) a ročných úhrnov zrážok (vpravo) pre obdobie 2071-2100 [v porovnaní s 1971-2000] podľa výstupov projektu Euro-CORDEX (emisný scenár RCP8.5; Zdroj)

Avšak ešte predtým, ako začneme „otvárať šampanské“, pozrime sa na predpokladaný vývoj zrážok. Žiaľ, v tomto smere sú správy pre Slovensko viac ako nepríjemné. Aj keď na úrovni ročného úhrnu budú zrážky pribúdať o 5 až 20 %, pri detailnejšom pohľade na letné zrážky zistíme, že ročný nárast obstarajú hlavne zimné zrážky (inak povedané zrážky v chladnom polroku), naopak v lete sa očakáva veľmi zásadný pokles, a to až o 20 % (podrobnejšie informácie tu). Aj keď u nás pravdepodobne nebude problém s vodou tak „dramatický“ ako v Stredomorí, Slovensko sa veľmi rýchlo môže v priebehu tohto storočia zaradiť medzi štáty, kde voda bude tiež nedostatkovým zdrojom. Nebude to však len o tom, že voda bude stále drahšia a nedostupnejšia. Problém bude mať predovšetkým naše poľnohospodárstvo [nedostatok vody sa premietne aj do vyšších cien potravín, atď.]. A čo s tým robiť? Odpoveď na túto otázku by sme mohli čiastočne nájsť v odpovedi na ďalšiu, trochu zložitejšiu otázku. Akým spôsobom manažovania krajiny a hydrologického cyklu si Slovensko bude schopné uchovať [bohatý] zimný prebytok vody na suchšie a teplejšie letá? Alebo sa staneme 100%-ne závislí od dovozu drahých potravín a vody zo zahraničia?

Zdroje
Mimoriadne až extrémne suchý jún 2015
http://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=637
Júl 2015 bol na Slovensku mimoriadne až extrémne teplý
http://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=640 
Megacity drought: Sao Paulo withers after dry ‘wet season’
https://theconversation.com/megacity-drought-sao-paulo-withers-after-dry-wet-season-42799
“Worst Fire Conditions On Record” — As Heatwaves, Drought Bake North American West, Wildfires Erupt From California to Alaska
http://1url.cz/APG4
Global drought 
http://robinwestenra.blogspot.co.nz/2015/06/global-drought.html
Monitoring sucha na Podunajskej a Východoslovenskej nížine k 02.08.2015
http://www.shmu.sk/sk/?page=2091&id=22
Väčšie sucho bolo len pred 65 rokmi
http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/247712-vaecsie-sucho-bolo-len-pred-65-rokmi/
Boats high and dry as Central Europe fights drought
http://www.scotsman.com/news/environment/boats-high-and-dry-as-central-europe-fights-drought-1-3852796
Soudelor Approaches Taiwan; All-Time Record Heat Returns to Germany
http://www.wunderground.com/blog/JeffMasters/comment.html?entrynum=3065